Cukry v našom (nie vždy sladkom) živote

30. sep. 2016 • Chemické vedy

Cukry v našom (nie vždy sladkom) živote

Sacharidy (tiež cukry, latinsky saccharum, grécky sákcharon, cukor) sú základnou zložkou všetkých živých organizmov a súčasne najrozšírenejšou skupinou organických látok, pričom tvoria najväčší podiel organickej hmoty na Zemi. Živočíšne tkanivá a bunky ich obsahujú menej ako proteínov alebo lipidov (napr. telo človeka obsahuje asi 2 % sacharidov v sušine), zatiaľ čo rastliny ich obsahujú 85 až 90 % v sušine.

Na pravidelnom stretnutí študentov stredných škôl s osobnosťami slovenskej vedy, výskumu a techniky na pôde CVTI SR, mladý talentovaný vedec Ing. Tomáš Bertók, PhD., EUR ING, z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave nás oboznámil s problematikou, ktorá sa týkala práve cukrov a niesla názov: Cukry v našom (nie vždy sladkom) živote.

To, čo sú sacharidy už vieme. Zložité sacharidy – glykány tvoria „sladký obal“ všetkých našich buniek. Súčasný výskum v oblasti klinickej diagnostiky sa zameriava na analýzu glykánov. Čo sú glykány? Sú to komplexné cukry, ktoré si môžeme prestaviť tak, že vytvárajú akoby retiazky, pričom ohnivkom v retiazke je cukor. Glykány majú veľmi dôležitú funkciu v živých organizmoch. Sú využívané v bežných fyziologických procesoch, ale aj v niektorých chorobných procesoch.

Prezentácia, Ing. Tomáš Bertók, PhD., EUR ING

 

Ako sme sa dozvedeli na prednáške, zmeny na týchto glykánoch môžu znamenať rozvoj závažného ochorenia v skorom štádiu. Navyše, tak ako v mnohých iných oblastiach, aj do tejto stále viac prenikajú nanotechnológie. V prednáške sa autor venoval vlastnostiam a použitiu rôznych atraktívnych nanomateriálov pre medicínsku diagnostiku glykánov – teda oblasti, ktorá zatiaľ nie je na klinikách bežnou rutinou. Keďže nanomateriály majú úplne iné vlastnosti ako materiály vo svojej pôvodnej veľkosti, preto práve tieto vlastnosti sa úspešne využívajú v materiáloch pri diagnostike chorôb. Na prednáške autor zdôraznil, že na úspešnú terapiu je dôležitá včasná diagnostika. Okrem samotného prístupu pacienta je kľúčová aj metóda, ktorou sa choroba diagnostikuje. Musí byť spoľahlivá, citlivá a dostatočne špecifická. Veľkou výhodou je, ak je navyše lacná a dá sa robiť z minimálneho množstva vzorky (napríklad z kvapky krvi).

Ako vidíte na obrázkoch, využitie by sa mohlo uplatniť pri diagnostike nádorových ochorení, autoimunitných ochorení a vírusových ochorení. Študentov téma zrejme zaujala a počas voľnej diskusie na záver kládli otázky napríklad využitia čipov na meranie glykémie v praxi, či sú čipy ako cudzí predmet v tele nebezpečné a iné. Otázky môžete položiť aj vy, vedcom z Chemického ústavu SAV, počas Týždňa vedy a techniky v rámci dňa otvorených dverí. Týždeň vedy a techniky sa uskutoční v dňoch od 7. – 13. novembra 2016.

 

ZÁZNAM Z PREDNÁŠKY

 

Prezentácia, Ing. Tomáš Bertók, PhD., EUR ING Prezentácia, Ing. Tomáš Bertók, PhD., EUR ING

 

Spracovala: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Obrázky: prezentácia, Ing. Tomáš Bertók, PhD., EUR ING

Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR 

Uverejnila: ZVČ

 

Ing. Tomáš Bertók, PhD., EUR INGPrednášajúci Ing. Tomáš Bertók, PhD., EUR ING, absolvoval štúdium na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave v odbore biotechnológie. V roku 2014 získal od Európskej federácie národných inžinierskych asociácií (FEANI) titul euroinžinier. Od roku 2010 pôsobí tiež v Chemickom ústave SAV v Oddelení glykobiotechnológie, ako spoluriešiteľ viacerých domácich aj zahraničných projektov, v súčasnosti už ako samostatný vedecký pracovník a školiteľ pre PhD. štúdium. Doteraz získal viacero významných ocenení, napr. Cenu SAV pre mladých vedeckých pracovníkov do 35 rokov (2015) – 1. miesto, Cenu prezidenta SR za prínos vo vedeckej činnosti v oblasti prírodných vied v rámci vyhlasovania študentskej osobnosti SR (2014), Top študentská osobnosť SR 2013/2014, Forbes Slovakia – rebríček 30 pod 30 (2016), Danubius Young Scientist Award (2016) – Cena rakúskeho ministerstva vedy, výskumu a ekonomiky pre mladých vedcov zo 14 krajín Dunajského regiónu a ďalšie. Je autorom vyše 22 publikácií a 3 knižných kapitol s vyše 100 citáciami. Oblasť jeho výskumu zahŕňa modifikáciu rôznych povrchov pomocou biologických zložiek s využitím nanotechnológií pre monitorovanie zmien v biologických vzorkách počas určitého ochorenia – príprava biosenzorov a biočipov pre medicínsku diagnostiku, s aplikáciami v proteomike a glykomike.

 

Súvisiace:

Hore
Vedecká cukráreň 2
Quark_2020
Vedecká cukráreň 5/2020
Veda v Centre
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
V roku 1981 americký lekár ako prvý popísal a pomenoval syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti.
Zistite viac