Čo nájdete vo februárovom Quarku 2017

01. feb. 2017 • Iný

Čo nájdete vo februárovom Quarku 2017

Hlavnou témou februárového čísla Quarku sú elektromobily. Jazdia už po cestách mnohých krajín a ich počet rastie. Nesmrdia, sú tiché a ich prevádzka je ekologická, s ich nasadzovaním sú však aj problémy.

Hoci elektromobily Slovákov zatiaľ výrazne neoslovili, na začiatku ich histórie stál slovenský benediktín Štefan Anián Jedlík, ktorý dokázateľne už v rokoch 1827 – 1829, ako prvý na svete, skonštruoval nielen model elektromotora, ale aj model vozidielka poháňaného elektromotorom. Za historicky prvý elektromobil sa považuje vozidlo, ktoré skonštruoval Holanďan Sibrandus Stratingh v roku 1835, teda približne 50 rokov pred prvým automobilom so spaľovacím motorom. Spaľovacie motory však potom na dlhú dobu ovládli pohon automobilov. Dnes však už majú všetky významné svetové automobilky vo svojej ponuke aj automobily s elektrickým pohonom. O tom, čo všetko sa bude musieť zmeniť keď náš svet ovládnu elektromobily sa dočítate v hlavnom článku februárového čísla Quarku.

Doktor Ukropec už viac ako 18 rokov skúma procesy regulácie energetického metabolizmu a tvorby tepla v kostrovom svale i v tukovom tkanive. Tieto procesy je dôležité poznať, aby sme mohli predísť negatívnym účinkom obezity na naše zdravie. Rozhovor s doktorom Ukropcom, ktorý na základe výsledkov svojho bádania tvrdí, že najdôležitejšie je nepodľahnúť sedavému spôsobu života a pravidelne cvičiť nájdete tiež vo februárovom Quarku.

Okrem hlavnej témy a rozhovoru nájdete vo februárovom Quarku aj množstvo ďalších zaujímavých tém. Priestor si v ňom našli témy z oblasti IT, ale aj správa o tom, že astronómovia našli najguľatejšiu hviezdu a že hmyz v tropických dažďových lesoch je majstrom sebaobrany. V ďalších článkoch sa dočítate o tom, že výskum jednobunkových organizmov prináša zaujímavé zistenia, že bronzový disk objavený neďaleko nemeckého mesta Nebra je zrejme najstarším znázornením vesmíru na svete, že v Nórsku sa chystajú stavať plávajúce tunely a že k medziplanetárnym letom by sme mohli v budúcnosti využiť aj jadrový pohon. V čísle nájdete aj ďalšie pokračovanie seriálu o tom, ako môže náhoda pomôcť vede, pravidelné rubriky, v ktorých môžete otestovať svoje matematické schopnosti a všeobecný rozhľad a množstvo ďalších článkov z vedy a techniky.

 

Z obsahu februárového Quarku vyberáme:

Najstarší znak života

V Grónsku objavili fosílie v 3,7 miliardy rokov starom kameni. Objav fosilizovaných komunít baktérií, nazývaných stromatolity, je zrejme najstarším biologickým znakom života na Zemi.

Odvrátená tvár elektromobilov

Elektrické autá sa hlásia o slovo. Už teraz jazdia po cestách mnohých krajín a ich počet rastie. Nesmrdia, sú tiché a ich prevádzka je ekologická, s ich nasadzovaním sú však aj problémy.

elektromobil VOLVO

Čas nových sluhov

Zdá sa, že známa veta Ja tu sluhu nikomu robiť nebudem, bude vďaka IT technológiám zaznievať čoraz menej. Domáce spotrebiče začnú čoskoro rozumieť ľuďom.

Veľtrh zajtrajška

Veľtrh CES sa pravidelne koná v januári v Las Vegas. Pri jeho 50. výročí sa na ňom  predstavili zaujímavé novinky aj nové technologické trendy v oblasti spotrebnej elektroniky.

Päť na päť

Výskumný tím IBM zverejnil svoju tradičnú predpoveď 5 in 5 – päť inovácií, ktoré zmenia technologický svet v nasledujúcich piatich rokoch. Náš život sa vďaka nim zásadne zmení.

Nevysedávajme, hýbme sa!

Doktor Jozef Ukropec skúma procesy regulácie energetického metabolizmu a tvorby tepla v kostrovom a tukovom tkanive. Tvrdí, že nesmieme podľahnúť sedavému spôsobu života.

Najguľatejšia hviezda

Pomocou kozmického ďalekohľadu Kepler objavili astroseizmológovia hviezdu, ktorá sa zdá byť guľatejšia – guľatá s presnosťou na 0,000 2 % – než ktorýkoľvek iný prírodný objekt.

Majstri sebaobrany

Tropické dažďové lesy sú ekosystémy s najbohatšou biodiverzitou. Ak v nich má hmyz prežiť, potrebuje účinné stratégie, chrániace ho pred predátormi a smrtiacimi chorobami.

cikádka z Yasuní, rok 2013

Jedna bunka pre život

Výskum sveta jednobunkových organizmov prináša prekvapenia. Vďaka adaptačným stratégiám sa ich život spája s termínom potenciálna nesmrteľnosť.

Nebeský disk z Nebry

Bronzový disk, ktorý našli hľadači pokladov neďaleko nemeckého mesta Nebra, má viac ako 3 500 rokov a považuje sa za najstaršie známe zobrazenie vesmíru na svete.

Solárne komunikácie

Mnohí odborníci spájajú budúcnosť dopravy s elektrickou energiou, no sú aj vizionári, ktorí navrhujú, aby sa jazdilo po cestách vyrábajúcich elektrickú energiu.

Robotická ruka ovládaná mysľou

Vedci dosiahli úspech, ktorý ľuďom umožní ovládať robotickú ruku vlastnou mysľou. Pomôžu tak miliónom ľudí trpiacich ochrnutím či neurodegeneratívnymi ochoreniami.

Nórska výzva – plávajúce tunely

Nóri sa chystajú posunúť stavbu tunelov na úplne inú úroveň, a to technicky i geograficky. Pripravujú stavbu tunela ponoreného od 20 do 36 metrov pod hladinou mora.

Do kozmu na jadrový pohon

Nový lunochod na atómový pohon a vesmírna raketa s jadrovým reaktorom, ktorá významne skráti cestu na Mars, môžu byť v najbližších rokoch realitou v kozmonautike.

Odpozerané z prírody

Objav alebo vynález môže byť nečakaný. Niekedy sa udeje na začiatku bádania, inokedy pri pokusoch, občas aj po nich. Za mnohými objavmi či vynálezmi neraz stojí to, čo nazývame náhoda.

Zakladateľ experimentálnej chémie

K vývoju vedy a techniky na Slovensku prispeli nielen rodáci zo Slovenska, ale aj tí, ktorí na Slovensku pôsobili. Patrí medzi nich aj Nicolaus Joseph Jacquin, pôvodom Holanďan.

 

Autor: redakcia Quark

Foto: Redakcia Quark, VOLVO, Milan Kozánek

Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 2/2017).

Uverejnil: ZVČ

 

Viac o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 2/2017), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Články
Hore
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2019
QUARK
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Vnímanie geografického priestoru je sociálnym konštruktom a nie nemenným faktom.
Zistite viac