Čo nájdete v marcovom Quarku 2019

01. mar. 2019 • Iný

Čo nájdete v marcovom Quarku 2019

Hlavnou témou marcového čísla Quarku je termojadrová fúzia. Reakcia, pri ktorej sa spájajú jadrá atómov by mohla vyriešiť energetické problémy ľudstva. O jej ovládnutí snívajú vedci už viac ako 70 rokov. Dúfajú, že v špeciálnom reaktore – tokamaku, naštartujú reakcie prebiehajúce v jadrách hviezd a využijú ich ako stabilný a čistý zdroj energie.

Vďaka termonukleárnej fúzii svieti Slnko a iné hviezdy a je to najrozšírenejší zdroj energie vo vesmíre. Projekt ITER (International Thermonuclear Experimental Reactor – Medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor) by mal dokázať, že ľudstvo by mohlo termonukleárnu fúziu využiť ako stabilný a čistý zdroj energie. Pri fúznej reakcii deutéria a trícia sa uvoľní takmer osem miliónovkrát viac energie na jednotku hmotnosti ako pri spaľovaní ropy. Ide o najväčší a najnákladnejší projekt na svete v oblasti termojadrovej fúzie. V blízkej budúcnosti však tento projekt ešte neprinesie technológie, ktoré by ľudstvu poskytli stabilný a dlhodobý zdroj energie. ITER by sa však mal stať dôležitým medzistupňom k stavbe termojadrových elektrární a prvému fúznemu reaktoru, ktorý vyrobí viac energie, ako je potrebné vynaložiť na zapálenie termonukleárnej rekcie. Jeho nástupcom by sa mal stať prototyp fúznej elektrárne DEMO.

Votrelci z jantáru – čeľaď Alienopteridae je jedinou typicky druhohornou čeľaďou, ktorá prežila vymieranie na konci kriedy. Ide o objav medzinárodného tímu, o ktorom vedci z celého sveta informovali verejnosť v slovenskom magazíne Biologia. Najstarší zástupcovia Alienopteridae (pre danú skupinu sme navrhli slovenský názov alieni) sa našli v Brazílii (útvar Crato), z ktorého pochádzajú fosílie staré 113 až 125 miliónov rokov. Najmladšie fosílie zástupcov čeľade Alienopteridae sú z treťohôr USA (útvar Green River), ktorý je starý 47 miliónov rokov. Najviac sa ich však našlo v mjanmarskom jantári, starom 70 až 98 miliónov rokov.

Priveľa svetla na tmu – nájsť miesto v Európe, odkiaľ vidíme číru nočnú oblohu v plne prirodzenej kráse, je v súčasnosti takmer nemožné. Väčšina ľudí nikdy v živote nezažije pohľad na prírodné svetelné poklady ako zodiakálne svetlo, most a protisvit. Bežný človek si nevie ani predstaviť, že Mliečna cesta dokáže vrhať tieň na Zem. Dôvodom tohto nášho hendikepu je svetelné znečistenie. Ide o vážny environmentálny problém, ktorý má vplyv nielen na prírodu, ale aj na zdravie človeka.

Čo nám piesky taja – piesok je všade okolo nás. Prinášame si ho domov vo vreckách, vo vlasoch aj v topánkach z pieskoviska na sídlisku, z pláže, z riečneho brehu, z lomu. Piesok svetlý, tmavý, mokrý, suchý, jemný alebo hrubozrnnejší. Nerozmýšľame však nad tým, čo všetko nám piesok tají, o čom môže po poriadnom výsluchu porozprávať. Tajomstvá piesku môžeme odhaliť pozorným pohľadom alebo si pomôžeme lupou či rôznymi typmi mikroskopov.

Záznam čerín na vrstvovej ploche sedimentov z lokality Balatonkenese, foto M. Šuja.

Svetlo ako tlačiar, Bez zimných radovánok?, Svetelná šou pólov, Robot odpozeraný z prírody, Šikovní neandertálci, Rozkaz priamo do ucha, Energia z Wi-Fi, Rakovina z druhohôr, Znovu nájdená žaba – to je len malý výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Trojrozmerný zvuk cez dve uši, trojrozmerný zvuk, známy tiež ako binaurálny, sa stáva čoraz obľúbenejší. Počúvanie takýchto nahrávok navodzuje veľmi realistický priestorový zvuk. Neandertálci do nepohody, s pojmom neandertálec sme sa už asi stretli všetci, najmä ako s preneseným označením hrubého, násilného a ťažkopádneho tvora. Novšie sa zistilo, že neandertálci sa od nás až tak nelíšili nielen zručnosťou, ale možno ani ďalšími vlastnosťami. Najkrajší vesmírny ohňostroj, to pre docenta Juraja Tótha z Univerzity Komenského v Bratislave sledovanie a skúmanie malých nebeských telies Slnečnej sústavy. Je autorom systému AMOS na ich pozorovanie, porozprával nám o ňom v rozhovore pre Quark. Splynutia čiernych dier, nová analýza dát z laserových interferometrov LIGO a Virgo, observatórií na registráciu gravitačných vĺn v USA a Taliansku, zvýšila počet registrovaných prípadov detekcie gravitačných vĺn na jedenásť. Pekne spievaš, synček, nová štúdia ukazuje, že samčeky zebričky austrálskej (Taeniopygia guttata) sa lepšie naučia melódiu ich otca, ak sa matka nafúkne, čím signalizuje svoj súhlas. Modrý lilipután, modráčik obyčajný je drobný motýľ, ktorý je vďaka svojmu sfarbeniu počas letu nápadný. Silúrsky skleník, v tomto období vývoja Zeme sa ekosystémy nielenže spamätali, ale rozvinuli sa do dovtedy nevídanej podoby. Nabi si sám, elektromobilita sa stala významným fenoménom súčasnosti. V domácom prostredí možno nabíjať elektromobil buď z domácej zásuvky, alebo z nabíjacej stanice. Urýchľovač pod jazerom, k novým objavom v oblasti subjadrovej fyziky by mal zásadným spôsobom prispieť nový zrážač, ktorého ideu CERN nedávno zverejnil. Časť tunela nového urýchľovača by mala ležať pod Ženevským jazerom. Nové supervysoké veže, k svetovým supervysokým budovám pribudnú dve nové stavby – jedna v Austrálii, druhá v Dubaji. Pozoruhodné pravidlá mikrosveta, týmto pravidlám hovoríme kvantová mechanika a jej objav je príbehom prvej tretiny 20. storočia. Sesternice z druhého kolena, majú veľa spoločného, a predsa sú odlišné – epilepsia a demencia. Prijmeme existenciu mimozemského života?, psychológovia analyzovali reakciu médií a verejnosti na možný výskyt života inde vo vesmíre.  Banský technik a vynálezca, pred 230 rokmi zomrel významný vynálezca a konštruktér banských čerpacích strojov, jeden zo zakladateľov tradície štiavnického baníctva Jozef Karol Hell. Samozrejme aj v marcovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých matematických úlohách.

 

Výber článkov v marcovom čísle časopisu Quark

Hviezda spútaná v reaktore

Termonukleárna fúzia by mohla vyriešiť energetické problémy ľudstva, o jej ovládnutí snívajú vedci už viac ako 70 rokov. Najviac nádejí vkladajú do tokamaku v rámci projektu ITER.

Trojrozmerný zvuk cez dve uši

Trojrozmerný zvuk, známy tiež ako binaurálny, sa stáva čoraz obľúbenejší. Počúvanie takýchto nahrávok navodzuje veľmi realistický priestorový zvuk.

Votrelci z jantáru

Čeľaď Alienopteridae je jedinou typicky druhohornou čeľaďou, ktorá prežila vymieranie na konci kriedy. Informoval o tom medzinárodný tím v slovenskom časopise Biologia.

Tento votrelec Caputoraptor elegans prepichával svoju korisť zúbkami na krku. Vytekajúce šťavy následne cucal ústnym ústrojenstvom, ktoré mal natočené smerom ku krku. Z tohto druhu poznáme mláďatko samčeka a dospelé jedince samičiek, rekonštrukcia Bai et al., 2018.

Neandertálci do nepohody

Denisovania obývali juhosibírsku jaskyňu zväčša v klimaticky drsnejších obdobiach ako neandertálci. Denisovanská i sapientná DNA dokazujú, že tieto dva druhy sa museli krížiť.

Najkrajší vesmírny ohňostroj

Docent Juraj Tóth z Univerzity Komenského v Bratislave sleduje a skúma malé nebeské telesá Slnečnej sústavy a je autorom systému AMOS na ich pozorovanie.

Splynutia čiernych dier

Nová analýza dát z laserových interferometrov LIGO a Virgo, observatórií na registráciu gravitačných vĺn, zvýšila počet zistených prípadov detekcie gravitačných vĺn na jedenásť.

Čo nám piesky taja

Piesok je všade okolo nás. Svetlý, tmavý, mokrý, suchý... Nerozmýšľame však nad tým, čo všetko nám piesok tají, o čom môže po poriadnom výsluchu porozprávať.

Modrý lilipután

Modráčik obyčajný je drobný motýľ, ktorý je vďaka svojmu sfarbeniu počas letu dosť nápadný. Samček a samička modráčika sa farebne podstatne odlišujú.

Silúrsky skleník

V treťom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do silúru, počas ktorého sa v moriach rozširovali útesy a stavovcom sa vyvinuli čeľuste.

Priveľa svetla na tmu

Nájsť miesto v Európe, odkiaľ vidíme číru nočnú oblohu v plne prirodzenej kráse, je v súčasnosti takmer nemožné. Odborníkov sa pýtame, prečo je to tak.

Nabi si sám

Elektromobilita sa stala významným fenoménom súčasnosti. S rastúcim záujmom o elektromobilitu sa zvyšuje záujem o možnosti nabíjania autobatérií v domácnostiach.

Vízia nekonečnej plavby

Švajčiarska spoločnosť SolarImpact ponúkne už čoskoro možnosť plaviť sa po moriach rok (aj dlhšie) bez dopĺňania paliva – pripravuje prvú námornú jachtu na solárny pohon.

Nové supervysoké veže

K svetovým supervysokým budovám pribudnú dve nové – jedna v Austrálii, druhá v Dubaji. Mrakodrap v Melbourne sa stane najvyššou stavbou na južnej pologuli.

Pozoruhodné pravidlá mikrosveta

Najmenšie častice hmoty podliehajú úplne iným pravidlám, ako sme zvyknutí. Hovoríme im kvantová mechanika a jej objav je príbehom prvej tretiny 20. storočia.

Sesternice z druhého kolena

Majú veľa spoločného, a predsa sú odlišné. Epilepsia stimuluje prehnanú aktivitu nervových buniek, demencia nervový svet dokonale uspáva. V jednom bode sa však môžu stretnúť.

 

Autor: Redakcia Quark

Foto: Redakcia Quark; M. Šuja; rekonštrukcia Bai et al., 2018

Uverejnila: VČ

 

Viac o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 03/2019), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Články
Hore
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Viac ako dve tretiny pacientov trpiacich na Alzheimerovu chorobu tvoria ženy.
Zistite viac