Hliník sa ako najzastúpenejší kov zemskej kôry v pôde vyskytuje prirodzene v podobe množstva kryštalických alebo amorfných tuhých fáz.
„V týchto formách za bežných podmienok nepredstavuje hliník environmentálny problém, pretože je imobilný, a teda pre organizmy netoxický. Správanie prírodných fáz hliníka v závislosti napr. od pH prostredia vieme pomerne dobre odhadnúť. Je však nutné položiť si otázku, do akej miery môžu vplývať na tieto tuhé fázy pôdne mikroorganizmy. Z toho dôvodu sme skúmali vplyv mikroskopických vláknitých húb na uvoľňovanie hliníka z jeho prírodných minerálnych a amorfných fáz,“ uvádza Filip Polák, riešiteľ projektu Vplyv mikroskopických vláknitých húb rodu Aspergillus na mobilizovanie hliníka z jeho tuhých fáz. Patrí medzi prezentujúcich doktorandov, ktorí získali granty Univerzity Komenského v Bratislave v predošlých ročníkoch.
Pokračuje, že jeho tím sa konkrétne zaoberá biologicky indukovanou mobilizáciou potenciálne toxických prvkov z ich prírodných zlúčenín. „V laboratórnych podmienkach sledujeme priame pôsobenie mikroskopických húb na tuhé fázy hliníka, ktoré sa môžu v pôde prirodzene vyskytovať. Pritom sa snažíme zistiť, či pôdne mikroorganizmy sú schopné svojou metabolickou aktivitou mobilizovať hliník z týchto fáz a obohacovať ním pôdne prostredie, ale zároveň určiť mechanizmy, ktoré majú na túto biologickú mobilizáciu vplyv.“
Momentálne sa realizátori projektu snažia určiť dlhodobý vplyv mikroorganizmov na tuhú fázu z hľadiska možných štrukturálnych zmien, prípade, či dochádza k vzniku nových tuhých fáz, tzv. biominerálov práve v dôsledku pôsobenia mikroskopických húb.
Ako uvádza Filip Polák, na základe súčasných výsledkov vedia povedať, že niektoré mikroorganizmy sú naozaj schopné mobilizovať hliník z jeho zlúčenín, pretože sú, zjednodušene povedané, schopné tieto zlúčeniny rozpúšťať. Ďalej, že množstvo mobilizovaného hliníka sa môže líšiť v závislosti od druhu mikroorganizmu, v tomto prípade pozorovali jasné medzidruhové rozdiely medzi použitými druhmi mikroskopických húb. „Účinnosť mobilizácie hliníka sa zvyšuje, ak mikroorganizmus produkuje organické kyseliny, vďaka čomu sa hliník mobilizuje vo väčšom rozsahu, ako by to bolo len v dôsledku pôsobenia nízkeho pH.“
Momentálne spolupracujú s Botanickým ústavom SAV, s VÚT v Brne a s katedrami Ložiskovej geológie a geochémie na PRIF UK. V budúcnosti plánujú požiadať o spoluprácu aj iné pracoviská, ktoré pomôžu vytvoriť ucelený názor na problém i z iných uhlov pohľadu.
Aký prínos má teda tento výskum pre odbornú a laickú verejnosť? „Prínos pre laickú verejnosť je forma osvety o pôde. Napriek tomu, že by sa mnohí mohli domnievať, že pôda je neživý objekt, v skutočnosti to tak nie je. Pôda je totiž plná mikroorganizmov, ktoré majú na ňu zásadný vplyv, nielen krtkov a dážďoviek, ktoré si s ňou bežne mnohí z nás môžu asociovať. Čo sa týka odbornej verejnosti, tu už je prínos zjavnejší, pretože tento typ výskumu môže pomôcť pri hodnotení napr. environmentálnych rizík, ale aj v takej biohydrometalurgii, kde sa využíva pri možnom získavaní surovín z alternatívnych zdrojov práve pomocou mikroorganizmov,“ vysvetľuje realizátor projektu.
Filip Polák predstavil svoj projekt počas slávnostného odovzdávania dekrétov o udelení Grantov Univerzity Komenského mladým vedcom do 30 rokov z radov doktorandov, mladých pedagógov a vedeckých pracovníkov. Podujatie sa uskutočnilo v apríli 2018 v Aule Univerzity Komenského v Bratislave za účasti rektora prof. Karola Mičietu.
*********************************************
Univerzita Komenského v Bratislave udeľuje Granty UK už 22 rokov. Zo 419 podaných projektov doktorandov podporila univerzita 253. Vedecké, pedagogické a umelecké projekty doktorandov do 30 rokov si rozdelilo sumu 243 340,00 eur. Každý projekt získal v priemere sumu 960,00 eur. Najviac podaných i podporených projektov pochádza tradične z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorá predložila 144 žiadostí o grant, z nich uspelo 88. Jesseniova lekárska fakulta UK predložila 61 projektov, z ktorých finančnú podporu získalo 37. Na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK bolo podporených 40 z 59 podaných projektov.
Odborný garant textu a foto poskytol: Filip Polák, riešiteľ projektu Vplyv mikroskopických vláknitých húb rodu Aspergillus na mobilizovanie hliníka z jeho tuhých fáz
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ