Čo Elon Musk o výskume Neuralinku neprezradil?


Čo Elon Musk o výskume Neuralinku neprezradil?

Americký podnikateľ Elon Musk na konci augusta prezentoval technológiu, od ktorej si sľubuje mnohé — liečbu niektorých vážnych ochorení, telepatickú komunikáciu či zapisovanie veľkého množstva informácií do mozgu... Čo si o tom myslí neurovedec Tomáš Hromádka zo SAV?

Elon Musk je americký podnikateľ a vizionár známy viacerými technologickými spoločnosťami, napr. Tesla, SpaceX či Neuralink. Pod hlavičkou poslednej menovanej nedávno prezentoval čip, pomocou ktorého chce preniknúť do podstaty ľudského myslenia. Obhajuje to samými peknými zámermi – pomocou chorým, zjednodušením komunikácie aj prístupom k informáciám. No najmä si myslí, že takto môžeme zabrániť tomu, aby nad ľudstvom získala nadvládu umelá inteligencia. Začiatok tejto cesty prezentoval na videokonferencii, ktorej úplný záznam si môžete pozrieť TU.

Počas prezentácie predviedol ošípanú s menom Gertrude, ktorá už niekoľko týždňov (v tom čase dva mesiace) žije s mikročipom rozmeru 2,3 cm vo vrchnej časti mozgu. Implantoval jej ho tam robot, ktorý tiež vyvinul tím Neuralinku. Čip prostredníctvom 1024 tenučkých elektród zaznamenáva aktivitu časti neurónov v mozgu ošípanej. Vysiela aj vlastné elektrické signály, ktorými neuróny aktivizuje a ich signály prenáša cez Bluetooth do externého zariadenia. Musk poznamenal, že jeho tím vyvíja na podobnom princípe zariadenie, ktoré by zvládlo väčší tok informácií. Ukázal aj ich obrazový záznam v reálnom čase, na ktorom bolo vidieť, ako Gertrude stúpa nervová aktivita, keď privoniava k senu alebo ho žerie (čip totiž zaznamenával prenos nervových signálov z rypáka do mozgu). Ďalší monitor ukazoval záznam pohybu Gertrudiných končatín pri chôdzi na trenažéri. A zároveň takmer identickú kresbu ich pohybu, ktorý čip v jej mozgu dokáže predpovedať práve na základe zaznamenávanej elektrickej aktivity.

Elon Musk a robot, ktorý dokáže voperovať čip do vrchnej časti mozgu. Zdroj: YouTubeElon Musk prezentuje robota, ktorý dokáže voperovať čip do vrchnej časti mozgu. Zdroj: YouTube

Ako v sci-fi seriáli Black Mirror

Prostredníctvom týchto záznamov chcel Musk ukázať, že v budúcnosti bude možné vďaka podobnej technológii pomôcť ochrnutým pacientom s poranením miechy znovu hýbať končatinami. Vysvetlil však, že by museli mať dva implantáty, ktoré by spolu komunikovali. Jeden by bol v mozgu a jeden na mieste poranenia chrbtice. Čip v mozgu by vysielal signál o tom, čo chce s končatinou urobiť do čipu v chrbtici, a ten by stimuloval končatinu k pohybu. Povedal, že takéto zariadenie by mohlo pomôcť liečiť tiež depresie, nespavosť alebo stratu pamäti.

Ďalšie Muskove ambície môžu pripomínať sci–fi, čo aj priznal, keď povedal, že budúcnosť bude trochu ako v seriáli Black Mirror. Myslí si, že v nej budeme schopní ukladať a prehrávať spomienky, možno ich aj sťahovať do nového tela alebo do tela robota. Budeme si napríklad privolávať elektrické auto alebo budeme navzájom telepaticky komunikovať a len pomocou myšlienky zapínať zariadenia, napr. mobil a televízor.

O tom, či sú tieto predstavy reálne, sme sa rozprávali s MUDr., Mgr. Tomášom Hromádkom, PhD. z Neuroimunologického ústavu SAV, ktorý vo svojej vedeckej práci skúma typy a funkcie rozličných neurónov v mozgu, spôsob, akým komunikujú, ale aj to, ako by sa dali „opraviť“ v prípade poškodenia napríklad Alzheimerovou chorobou.

Najrealistickejšia predstava zo spomenutých je podľa neho tá, v ktorej Musk hovorí o pomoci ľuďom s poškodenou miechou tak, aby boli schopní znova hýbať končatinami. „I keď napríklad zabezpečenie presnej spätnej väzby z pohybujúcej sa končatiny do riadiaceho centra v mozgu môže byť náročný a zaujímavý problém. Najmä v prípade umelých končatín bude potrebné sa dobre naučiť kontrolovať intenzitu a rozsah pohybu,“ uvažuje Tomáš Hromádka. Upozorňuje však, že funkčné mozgové implantáty nie sú žiadnou novinkou. „Už roky sa používajú implantáty pre hĺbkovú stimuláciu mozgu (takzvané DBS implantáty, z anglického Deep Brain Stimulation — pozn. red.), ktoré pomáhajú napríklad ľuďom s Parkinsonovou chorobou odstrániť tras, ktorý ju sprevádza. Na princípe komunikácie s mozgom funguje aj kochleárny implantát, ktorý pomáha ľuďom so stratou sluchu. Ide o prístroj implantovaný do ucha, ktorý vysiela elektrické impulzy do vlákien sluchového nervu. Vďaka nemu nepočujúci človek počuje, i keď nie tak ako človek so zdravým sluchom. Dokáže ale normálne komunikovať, dokonca aj cez telefón. Očakáva sa, že čoskoro budú dostupné aj retinálne (sietnicové) implantáty pre nevidiacich fungujúce na podobnom princípe.“ Vedec zdôrazňuje, že úspech týchto prístrojov je podmienený tým, že veľmi dobre rozumieme, ako prebiehajú deje, ktoré sa uskutočňujú na „periférii“ mozgu (napríklad to, ako sa spracováva zvukový či svetelný signál). Hovorí tiež, že väčšine z toho, čo sa deje vo „vyšších“ centrách mozgu, sme ešte neprišli na koreň.

Hore vľavo: ošípaná Gertruda, ktorá má 2 mesiace implantovaný v mozgu čip. Vpravo: čip Neuralinku. Dole: nákres implantácie čipu do ľudského mozgu. Zdroj: YouTube

Hore vľavo: ošípaná Gertrude 2 mesiace s implantovaným čipom v mozgu. Vpravo: čip Neuralinku. Dole: nákres implantácie takéhoto čipu do ľudského mozgu. Zdroj: YouTube

Úskalia pred nami

„Každý neurón má množstvo výbežkov, cez ktoré komunikuje s tisícmi až desaťtisíc ďalšími neurónmi. Keď medzi ne vložíte čip s elektródami a pustíte do nich elektrický prúd, zrejme stimulujete neuróny v ich bezprostrednej blízkosti. Ale zároveň aj vlákna, ktoré tadiaľ síce prechádzajú, ale smerujú do inej oblasti mozgu. A my nevieme, čo takáto stimulácia vyvoláva, čo presne prasiatko pri stimulácii vníma, pretože nám to jednoducho nepovie,“ hovorí neurovedec.

„Ďalej bude Muskov tím musieť nájsť spôsob, ako udržať implantát v mozgu čo najdlhšie, lebo ak chce pomáhať chorým, mal by byť v ňom bez problémov roky. To znamená, že musí prísť na to, ako znemožniť obrastanie koncov elektród mozgovým tkanivom, ktoré by zabránilo čítaniu signálov. A tiež musí prísť na to, ako zamedziť vzniku infekcií a krvácania v mozgu. To sú veľké, aj keď riešiteľné biologicko–technické problémy, pre ktoré budú musieť nájsť východisko pri prípadných testoch na ľuďoch.“

Neuralink síce na testovanie na ľuďoch zatiaľ nedostal povolenie, ale americký Úrad pro kontrolu potravín a liekov (FDA) ho už zaradil medzi projekty, ktoré ho dostať môžu. „Fajn je, že signály z tohto čipu sa prenášajú bezdrôtovo, pretože asi nikto nechce chodiť s drôtom trčiacim z hlavy. Ale problémom je to, že bezdrôtový prenos signálu vyžaduje energiu, tým pádom musíte mať so sebou jej zdroj, ktorý musí nejakú dobu vydržať a nesmie sa veľmi zohrievať . To je ďalšia technická vec, ktorú treba doriešiť, predovšetkým ak bude potrebné zmnohonásobiť počet implantovaných elektród,“ hovorí Tomáš Hromádka.

Napriek tomu, že technológia, ktorú prezentuje Elon Musk, nie je práve revolučná, považuje ju za veľmi zaujímavú. „Jeho tímu sa totiž podarili veci, na ktorých pracujú vedci po celom svete, sčasti vylepšiť a spojiť do relatívne funkčného systému. Elektródy umiestnené na čipe sú tenšie ako vlas a do mozgu ich implantuje robot, ktorý sa pritom orientuje podľa krvných kapilár a cievneho riečiska na mozgu tak, aby ho nepoškodil. To je skutočne veľmi pekné a nie je to málo.“

Pomôže tento čip vede?

Je tu ešte jedno ALE. Vedci sami priznávajú, že zďaleka nerozumejú všetkým procesom, ktoré v mozgu prebiehajú. Predpokladajme, že Muskovmu tímu sa podarí všetky ťažkosti a riziká spojené s implantáciou takéhoto čipu do ľudského mozgu odstrániť a bezpečne prenikne do jeho hlbín na rôznych miestach (lebo jeden malý čip na prečítanie celého mozgu nestačí). Mohli by testy s čipom Neuralinku pomôcť vedcom lepšie objasniť, čo sa v ľudskom mozgu deje?  

„Predpokladám, že práve to je teraz hlavný Muskov cieľ, t. j. získavať z mozgov obrovské množstvo dát v reálnom čase. Z nich potom bude môcť nejakým spôsobom vyselektovať, čo si človek práve myslí, na čo spomína, čo chce robiť... Keďže nezacieľuje elektródy na jednotlivé neuróny, nebude síce vedieť objasniť, čo robia, ako spolu komunikujú a ako z toho vzniká informácia, ktorú potom dokážeme prečítať, ale to ani nepotrebuje. Jemu stačí pochopiť, čo sa v mozgu deje, nie nutne, ako sa to tam deje. Takéto čítanie informácií z mozgu by potenciálne mohlo pomôcť aj vedcom, i keď nás, pravdaže, zaujímajú aj presné príčiny mozgových dejov.“

Elon Musk však hovorí aj o tom, že by chcel do mozgu informácie „nalievať“. Už by sme sa nemuseli hodiny drviť cudzí jazyk alebo dátumy historicky dôležitých udalostí. A nielen to. Pripúšťa, že v budúcnosti dokážeme do mozgu aj vkladať a z mozgu mazať spomienky, skrátka, zásadne ovplyvňovať myseľ. „To už so sebou prináša veľké etické problémy, aké sa väčšinou začínajú riešiť, až keď sú na svete,“ hovorí neurovedec Tomáš Hromádka. „Vkladať informácie do mysle je však oveľa ťažší problém ako ich z nej získavať. Aby sme sa o to mohli pokúsiť, museli by sme mať dokonale zmapované funkcie všetkých neurónov a neurónových sietí mozgu a presne vedieť, kam a kedy informáciu vložiť, aby bola funkčná. Keď si vezmete, že len v mozgovej kôre človeka je 20 miliárd neurónov (celý mozog ich obsahuje okolo 80 – 90 miliárd), ešte to potrvá.“

Čo je ešte človek

Elon Musk však vyhlasuje, že o štvrť storočie už budeme viac na cloude ako vo vlastnom tele. Ak si uvedomujete, ako hlad, bolesť, pocit radosti či lásky ovplyvňujú vaše myslenie, len ťažko si možno predstaviť odpútanie od tela bez toho, aby sme stratili to, čo vnímame ako „ja“. „Všetko, čo cítime a prežívame, však sprostredkúva náš mozog. To znamená, že ak sa nám podarí napodobniť telesné signály natoľko, že mozog ich bude považovať za svoje, môžeme ho obrazne povedané „vybrať“ z hlavy a iba ho týmito vstupmi kŕmiť,“ uvažuje Tomáš Hromádka. „To by teoreticky mohlo umožniť to, že podobne, ako si telefón prepnete na inú farebnú schému, prepnete si mozog na nejaký mód, v ktorom je vám napríklad dobre. Riziko by mohlo nastať pri nastavení na mód, v ktorom budete ignorovať bolesť či iné signály ohrozenia tela.“ No Tomáš Hromádka si nemyslí, že Musk smeruje k takémuto extrému. „Neuralink je jeho ďaleko najzložitejší projekt. V podstate sa snaží ukázať nielen čo a ako budeme robiť v budúcnosti, ale predovšetkým definovať, čím a kým budeme ako ľudia.“

Neuralink môže predstavovať krok k úžasným objavom a biotechnologickej revolúcii. Ako to už pri zásadných technologických pokrokoch býva, sprevádzajú ich pochybnosti aj obavy. Bude zaujímavé pozorovať, či sa Muskovi podarí ochrániť ľudstvo pred nadvládou umelej inteligencie. Záleží to aj od toho, ako a kedy si zadefinujeme hranice toho, čo je ešte človek.

Galina Lišháková

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=iOWFXqT5MZ4

Foto: https://www.youtube.com/watch?v=iOWFXqT5MZ4

iStock

 

Súvisiace:

Hore
Vedecká cukráreň 10/2020
Veda v CENTRE 10/2020
sutaz FB TVT 2020
Noc výskumníkov 2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
V prírode je niekoľko druhov organizmov, ktoré prirodzene žiaria – svetielkujú.
Zistite viac