Horské regióny pokrývajú približne jednu tretinu plochy Európy. Žije tu 118 miliónov ľudí, pričom v 10 krajinách je to až polovica obyvateľstva. Zvyšovanie koncentrácie CO2 v atmosfére, narastajúce teploty a zmeny v zrážkach výrazne ovplyvňujú vegetačné obdobie, rast, zdravie a rozšírenie stromov resp. lesov. To má za následok napríklad zvýšené riziko záplav, erózie pôdy či lesných požiarov. Lesy zaberajú 41 % týchto horských regiónov a keďže sú veľmi citlivé na dopady klimatickej zmeny, stávajú sa kriticky ohrozenými ekosystémami. Lesy mierneho pásma zároveň predstavujú viac ako 40 % kapacity pohlcovania uhlíka fyziologickým procesom rastlín a sú preto najvýznamnejším prínosom ekosystémovej služby klimatická regulácia so strategickým potenciálom pre transformáciu k nízkouhlíkovej spoločnosti.
Koncept „Climate-Smart lesníctvo“ (Climate-Smart Forestry – CSF) vychádza z podobného konceptu „Climate-Smart poľnohospodárstvo“ (Climate-Smart Agriculture – CSA), ktorý definovala Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v roku 2010. Climate Smart lesníctvo definuje podmienky, za ktorých je les efektívne a účelne schopný zabezpečiť klimatickú reguláciu a tým výrazne prispieť k zmierneniu dopadov klimatickej zmeny. Zároveň vyžaduje prijatie adaptačných opatrení v manažmente a riadení lesníctva, ktoré dokážu prispieť k zlepšeniu kvality života vregióne, najmä otvorením sa technologickým i spoločenským inováciám a potenciálom nových odvetví a pracovných príležitostí.
Projekt Climate Smart lesníctvo v horských regiónoch CLIMO (Climate Smart Forestry in Mountain Regions) je networkovým projektom programu Horizont 2020 v schéme COST v 27 európskych krajinách vrátane Slovenska. Hlavné ciele riešiteľov projektu sú najmä: definovať Climate-smart lesníctvo (Climate-Smart Forestry), otestovať podmienky fungovania na vybraných experimentálnych plochách v horských lesoch Európy, vytvoriť európsku smart sieť pre climate smart lesníctvo (ESFONET), vyvinúť inovatívne schémy platieb za ekosystémové služby lesa (PES), a analyzovať požiadavky potrebné na vývoj webovej stránky, ktorá by obsahovala údaje priamo z experimentálnych lokalít. CLIMO pozostáva zo štyroch pracovných skupín. Ústav ekológie lesa SAV sa podieľa na riešení všetkých pracovných skupín – zapojený je kolektív Rastlinnej ekofyziológie pod vedením RNDr. Ľubice Ditmarovej, PhD. a kolektív Strategických environmentálnych analýz pod vedením prof. Mgr. Tatiany Kluvánkovej, PhD., ktorý v projekte zabezpečuje aj vedenie pracovnej skupiny WG4: Inovatívne schémy platieb za ekosystémové služby.
V rámci projektu vznikla definícia CSF, ktorá bude čoskoro publikovaná. Definícia vychádza z interdisciplinárneho prístupu; na jej vzniku sa podieľajú vedci z rôznych vedných disciplín (napr. ekológia lesa, geografia, mikrobiológia, ekologická ekonómia), čo zlepšuje pochopenie a zvyšuje šancu na uplatnenie teórie v praxi.
Pracovná skupina WG4, ktorú vedie prof. Kluvánková má za úlohu analyzovať existujúce schémy PES v európskych horských regiónoch, za akých podmienok v Európe fungujú, do akej miery zameranie schémy zohľadňuje klimatickú zmenu a adaptačné opatrenia. „Úlohou platieb za ekosystémovú služby je podpora v zmene správania producentov a užívateľov na ochranu týchto prirodzených funkcií ekosystémov. Tí sa často nachádzajú v konflikte kto a koľko má prístup k službám prírody. Rozsiahla teoreticko-empirická analýza, ktorá v CLIMO projekte vznikla tak poslúži ako podklad pre návrh optimálneho mechanizmu platieb za lesné ekosystémové služby podporujúce klimatickú reguláciu lesa v horskom prostredí mierneho pásma Európy. Momentálne už dokončujeme vedeckú publikáciu, ktorá bude obsahovať závery z vyše 500 článkov,“ uvádzajú Viera Baštáková a Tatiana Kluvánková z Ústavu ekológie lesa SAV.
Výstupy z tohto projektu pomôžu správcom lesa pri implementovaní manažmentových opatrení v súlade s CSF. Takto spravovaný les podporí nielen ohrozené komunity v horských regiónoch, ale zabezpečí aj udržateľný manažment lesa, s vhodnými adaptačnými opatreniami na klimatickú zmenu, podotkli realizátorky projektu.
Projekt má realizačné obdobie: 17. 10. 2016 – 16. 10. 2020
Odborné garantky textu: Viera Baštáková, Tatiana Kluvánková z Ústavu ekológie lesa SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ
