Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Českí vedci otestovali vakcínu proti lymskej borelióze. Funguje

Denisa Koleničová

Ešte donedávna bola najúčinnejšou ochranou proti lymskej borelióze prevencia. To sa však môže zmeniť. Českí vedci z Biologického centra AV ČR otestovali vakcínu, ktorá sa dokáže zacieliť na všetky známe druhy baktérií boreliózy. Zistili, že účinkuje na 100 percent.

Ilustračný obrázok: kliešť, Zdroj: istockphoto.com

Vakcínu vyrobila americká farmaceutická firma Sanofi. Následne očkovaciu látku testovali českí parazitológovia, ktorí experimenty zamerali na európsky druh kliešťa Ixodes ricinus. Štúdiu publikoval na začiatku mája odborný časopis NPJ Vaccines

Baktéria, ktorá si vie „prezliecť kabát“

Pokusov vytvoriť vakcínu bolo mnoho, avšak doposiaľ nebol žiaden úspešný. Pri tvorbe novej očkovacej látky sa farmaceutická firma inšpirovala starším americkým výskumom.

„Prvá vakcína na lýmsku boreliózu sa zamerala na povrchový proteín baktérií boreliózy v kliešťovi, ktorý je označovaný ako OspA (z angl. Outer surface protein A). Bola to jednoduchá molekula, ktorá mala veľa vedľajších účinkov. Účinkovala len na jeden druh baktérií a bola použitá len v Amerike, kde sa tento druh vyskytuje v kliešťoch,“ vysvetľuje v tlačovej správe Biologického centra AV ČR vedúci tímu, doktor Radek Šíma.

V súčasnosti je známych viac ako 21 druhov baktérií boreliózy. Každý má na svojom povrchu rozličné proteíny, ktoré sa ešte pri prenose baktérie z kliešťa na človeka menia. Vedci tento jav často prirovnávajú k prezliekaniu kabátu. Týmto procesom sa baktérie snažia oklamať hostiteľa. „Prezliekanie“ majú presne načasované, nastáva v okamihu, keď kliešť začne sať krv.

Rozličné proteíny na jednej molekule

Farmaceutická firma preto štruktúru očkovacej látky vylepšila. Jej základ tvorí jadro molekuly, na ktorom sú naviazané rozličné povrchové proteíny OspA. Vďaka tomu sa dokáže nová látka zacieliť na všetky známe druhy borélií.

„Nová štruktúra umožňuje imunitnému systému rýchlo a spoľahlivo rozoznať cudzorodú látku v tele a vytvoriť si proti nej protilátky. Je to vakcína proti prenosu borélií, funguje veľmi rýchlo, čiže hneď, keď prechádzajú baktérie boreliózy z kliešťa na človeka,“  hovorí doktor Radek Šíma.

Imunitný systém, ktorý je vytrénovaný vakcínou, okamžite rozpozná cudzorodé baktérie v tele a zlikviduje ich.

Animácie molekuly očkovacej látky proti lymskej borelióze. Na ferritinovom jadre (zelená farba) sú naviazané rôzne povrchové proteíny OspA (modrá farba). Zdroj: Biologické centrum AV ČR

Animácie molekuly očkovacej látky proti lymskej borelióze. Na ferritinovom jadre (zelená farba) sú naviazané rôzne povrchové proteíny OspA (modrá farba). Zdroj: Biologické centrum AV ČR

Úspešný parazitologický tím

Firma Sanofi si nevybrala český tím na testovanie novej očkovacej látky náhodou. Výskumná skupina doktora Šímu minulý rok publikovala prevratnú štúdiu v odbornom časopise Infection and Immunity, v ktorej vedci vyvrátili najrozšírenejšiu teóriu o tom, ako sa baktérie boreliózy dostávajú z kliešťa na človeka.

Podľa nej sa borélie dostávajú do ľudského tela prostredníctvom slín. Českí vedci však sliny detailne skúmali, a žiadne borélie v nich nenašli. Rozhodli sa preto, že sa zamerajú na iné orgány kliešťa. Minulý rok prišli s teóriou, že baktérie putujú zo žalúdka kliešťa do pažeráka a odtiaľ priamo do hostiteľa. Prenos nemá teda so slinami nič spoločné.

Pochopenie procesu, akým sa choroba prenáša, tiež prispelo k tomu, že sa vývoj vakcíny výrazne posunul. V predchádzajúcich experimentoch sa totiž parazitológovia zameriavali predovšetkým na zablokovanie pomocných molekúl zo slín. Keďže tie však s prenosom borélií nesúvisia, k účinnej vakcíne sa nedopracovali. Objav českých vedcov ukázal, že pri vývoji očkovacej látky je dôležité zamerať sa buď na molekuly, ktoré sa nachádzajú na povrchu borélií, alebo kliešťa.

Po necelom roku výskumu urobil tím doktora Šímu významný pokrok. K výrobe vakcíny proti lymskej borelióze nebolo ľudstvo nikdy tak blízko. Teraz bude závisieť na farmaceutickej firme, či zainvestuje potrebné financie a posunie novú očkovaciu látku do klinických štúdií.

Zdroje: Tlačová správa Biologického centra AV ČR

DOI: 10.1038/s41541-020-0183-8

DOI: 10.1128/IAI.00896-18

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky