Cenu za vedu a techniku 2018 v kategórii Osobnosť vedy a techniky získal prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc.

15. nov. 2018 • Fyzikálne vedy

Cenu za vedu a techniku 2018 v kategórii Osobnosť vedy a techniky získal prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc.

Cena za vedu a techniku 2018 v kategórii Osobnosť vedy a techniky získal prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc., seizmológ, vedúci Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, za vynikajúce výsledky vo vývoji metód numerického modelovania seizmického pohybu a ich aplikáciu vo výskume lokálnych efektov zemetrasení. 

Prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc., akademik Učenej spoločnosti Slovenska, prorektor pre vedeckovýskumnú činnosť a doktorandské štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave, je v svetovom meradle výraznou vedeckou osobnosťou numerického modelovania šírenia seizmických vĺn a seizmického pohybu v štrukturálne zložitých prostrediach. Sám a neskôr s tímom, ktorý vybudoval, vyvinul pôvodné výpočtové metódy, ktoré patria medzi najpresnejšie a výpočtovo najefektívnejšie na svete. Metódy sú založené na týchto najvýznamnejších parciálnych pôvodných výsledkoch: diskrétna reprezentácia materiálovej nehomogenity a útlmu a objasnenie numerických vlastností konečno-diferenčných schém na riešenie pohybovej rovnice kontinua. V Cambridge University Press publikoval vôbec prvú monografiu o konečno-diferenčnom modelovaní seizmického pohybu. Na 54 prác v databáze WoS má 2080 citácií (bez autocitácií) a Hirschov index 25. Google Scholar uvádza 3940 citácií a h-index 34. 

Prof. Peter Moczo preberá Cenu za vedu a techniku 2018 z rúk ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej

Prof. Peter Moczo si prevzal Cenu za vedu a techniku 2018 z rúk ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej

Pri príležitosti udelenia významného ocenenia sme prof. RNDr. Petra Mocza, DrSc., požiadali o rozhovor.

M. BARTOŠOVIČOVÁ: V rámci Týždňa vedy a techniky ste získali Cenu za vedu a techniku 2018 v kategórii Osobnosť vedy a techniky. Čo pre Vás znamená toto ocenenie?

P. MOCZO: Ocenenie ma úprimne teší. Ani pre mňa, ani pre mojich mladších kolegov nie je ľahké byť seizmológom v krajine, o ktorej si drvivá väčšina obyvateľov myslí, že zemetrasenia a iné prírodné katastrofy sa jej netýkajú a často si vypočujeme otázku, načo vlastne sme, keď tie zemetrasenia ani len nevieme predpovedať. Ďakujem mojim najbližším a kolegom za podporu a spoluprácu. Rád by som zvlášť poďakoval za návrh na ocenenie dekanovi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky profesorovi Masarikovi, ktorý je nielen vynikajúcim dekanom, ale aj jedným z najlepších vedcov Slovenska a svetoznámym expertom. Za podporu návrhu ďakujem aj rektorovi Univerzity Komenského profesorovi Mičietovi a všetkým, ktorí sa rozhodli udeliť mi ocenenie.

Prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc.

Prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc.

M. B.: Cena za vedu a techniku Vám bola udelená za vynikajúce výsledky vo vývoji metód numerického modelovania seizmického pohybu a ich aplikáciu vo výskume lokálnych efektov zemetrasení. Môžete nás aspoň stručne oboznámiť s využitím týchto metód?

P. MOCZO: Je dobré uvedomiť si dva zásadné aspekty. Prvý súvisí s predpovedaním zemetrasení. Aj keby sme v budúcnosti zistili, ako predpovedať čas a veľkosť zemetrasenia v ohniskovej zóne, stále zostane najdôležitejšou úlohou seizmológov predpovedať to, čo sa na záujmovom mieste môže stať počas budúcich zemetrasení. Na základe toho treba plánovať, projektovať a stavať, alebo v prípade potreby zodolniť už existujúce stavby, aby sa aj v ideálnom prípade evakuácie mali ľudia kam vrátiť a aby nedošlo k poškodeniu jadrových elektrární, chemických prevádzok, veľkých vodných diel a iných dôležitých objektov. Ten druhý aspekt súvisí s tým, že bez numerického modelovania nie je možné pochopiť prípravu, vznik a účinky zemetrasení. Dokonca ani v seizmicky najaktívnejších oblastiach sveta nie je dostatok dát – ani na pochopenie procesov, ani na predpoveď účinkov budúcich zemetrasení.

Najzložitejšia je situácia v oblastiach a lokalitách, pre ktoré zemetrasné dáta jednoducho nie sú. Po storočiach zemetrasného pokoja však môže zemetrasenie spôsobiť na takýchto miestach aj katastrofu. Jediná možnosť je využiť numerické modelovanie seizmického pohybu a merania seizmického šumu. Ani to však nie je jednoduché, pretože na dostatočne presné numerické modelovanie seizmického pohybu potrebujeme poznať lokálnu štruktúru pod povrchom Zeme. Tú môžeme získať kombináciou extrémne drahého seizmického prieskumu a numerickým modelovaním. Ako využiť seizmický šum na predpoveď budúceho zemetrasného pohybu ešte nevieme. Hľadanie odpovede sa nezaobíde bez numerického modelovania. Je to skutočne zložitý problém. Spoločným menovateľom všetkých parciálnych aspektov je to, že skúmame zložité procesy vnútri Zeme, pričom máme k dispozícii len dáta na povrchu Zeme a ani týchto dát nie je vo väčšine prípadov dosť.

Veľmi významným faktorom zemetrasení je to, že k najväčším škodám počas zemetrasení dochádza v dôsledku tzv. lokálnych efektov. Ide o to, že seizmické vlny šíriace sa zo zemetrasného zdroja môžu byť anomálne modifikované v lokálnej povrchovej štruktúre. Veľmi stručne a zjednodušene, napríklad v plytkých sedimentárnych bazénoch vznikajú silné lokálne povrchové vlny, ktoré predlžujú a zosilňujú seizmický pohyb na povrchu, v hlbokých údoliach vznikajú lokálne i globálne rezonancie s anomálnymi amplitúdami, na povrchu topografickej štruktúry dochádza k fokusácii vĺn a na svahu k silnému diferenciálnemu pohybu.

My sa v aplikácii numerického modelovania zameriavame práve na problém lokálne anomálnych seizmických pohybov. Za najpraktickejšiu aplikáciu a zároveň najvýznamnejšie „praktické“ ocenenie považujem pozvanie do vedeckého výboru projektu SIGMA (SeIsmic Ground Motion Assessment) a úlohu, ktorú sme v rámci projektu dostali. Projekt SIGMA vytvorilo konzorcium Electricité de France (EDF), Commissariat à l'énergie atomique et aux énergies alternatives (CEA), France, AREVA a ENEL. Našou úlohou bolo pomocou numerického modelovania identifikovať kľúčové parametre seizmického pohybu v sedimentárnych povrchových štruktúrach a kľúčové parametre štruktúr, ktoré môžu spôsobiť anomálny seizmický pohyb. Lokalitami boli záujmové lokality EDF a CEA. Okrem toho sme dostali priamym zadaním kontrakty na numerické modelovanie seizmického pohybu na vybraných lokalitách CEA vo Francúzsku.

V predminulom roku sme vyhrali svetový konkurz na numerické modelovanie seizmického pohybu v okolí podzemných jadrových explózií pre medzinárodnú organizáciu CTBTO (Comprehensive Test Ban Treaty Organization).

Prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc. (vpravo), Mgr. Miriam Kristeková, PhD. a doc. Mgr. Jozef Kristek, PhD.

M. B.: Ako sa Vám podarilo presadiť sa svojimi metódami aj vo svete?

P. MOCZO: Od roku 1980 do roku 1994 som bol na Slovensku skutočne veľmi osamotený. Nielen bez spolupracovníkov. Bez tradície seizmologického výskumu a prakticky v prostredí s takmer nulovými ambíciami vo vzťahu k svetu. Vtedy som urobil zásadné rozhodnutie: zvolil som si perspektívnu problematiku, pre ktorú sme nemali na Slovensku ani dáta a už vonkoncom nie počítače. Tou problematikou bolo numerické modelovanie seizmického pohybu v štrukturálne zložitých, t .j. realistických, modeloch lokálnych povrchových štruktúr. Zvolil som si aj správnu základnú metódu – metódu konečných diferencií. A povedal som si, že ak vymyslím niečo teoretické a pritom dobré na medzinárodnej úrovni, pozvú ma na zahraničné pracoviská, kde budem môcť na výkonných počítačoch niečo aj vypočítať. Napokon k tomu aj došlo a prvým, kto ma pozval, bol dosiaľ najvýznamnejší svetový odborník na lokálne efekty zemetrasení Dr. Bard z Grenoblu.

Dôležitou okolnosťou bolo, že som si kládol základné otázky, ktoré sa mnohým zdali byť dávno zodpovedané v desiatkach prác o konečno-diferenčnom modelovaní seizmického pohybu. V roku 1994 sa ku mne pripojil Jozef Kristek, teraz docent na našej fakulte, s ktorým pokračujeme v podobnom prístupe. Naše výsledky viedli k mnohým pozvaniam na pobyty a najmä do významných medzinárodných projektov. Ukázalo sa, že môžeme dôležito prispieť aj k základnej literatúre o konečno-diferenčnom modelovaní seizmického pohybu. V roku 2004 ma požiadali, aby som napísal kapitolu o metóde konečných diferencií do monografie o výpočtových metódach v seizmológii. Monografia vyšla v Academic Press. Zároveň s tým sme s doc. Kristekom napísali malú knižku ako študijný materiál pre 8-hodinový kurz, ktorý sme prezentovali na medzinárodnej škole v Benátkach. V roku 2006 nás prof. Bužek požiadal o monografický text v rámci špeciálnej série Acta Physica Slovaca. Toto všetko predchádzalo pozvaniu z Cambridge University Press. V roku 2014 vyšla naša monografia, ktorá je vôbec prvou svojho druhu na svete.

M. B.: Ako ste zostavovali svoj tím a kto je jeho súčasťou?

P. MOCZO: Ako som už uviedol, musel som sa počas prvých 14-tich rokov presadiť sám. V roku 1994 som najprv stretol pôvodne geomagnetika Jozefa Kristeka. Našťastie som v ňom hneď rozpoznal veľmi talentovaného a pracovitého kolegu a veľmi dobrého a seriózneho človeka. Mal som veľké šťastie, že moju ponuku prejsť do seizmológie neodmietol. O rok neskôr som ponúkol možnosť pridať sa k nám aj jeho manželke Mirke Kristekovej. Ani v tomto prípade som sa nezmýlil. V roku 2002 sme s doc. Kristekom mali pocit, že by sa k nám dobre hodil aj Martin Gális. O pár rokov neskôr nás vyhodnotili ako špičkový tím Slovenskej akadémie vied, Univerzity Komenského a Akreditačnej komisie. Dnes by nás bolo v našom tíme viac, ak by ekonomické problémy nedonútili našich talentovaných a pracovitých potenciálnych kolegov odísť z akadémie.

M. B.: Ako najradšej relaxujete?

P. MOCZO: Nemám žiadny dominantný spôsob relaxovania. Závisí to od situácie alebo chvíle. Viem relaxovať pri dobrej beletrii, v záhrade, na prechádzke, na stretnutiach s priateľmi a rodinou, na dovolenke pri pláži či poznávacej dovolenke a v neposlednom rade pri ochutnávaní kvalitného vína a navštevovaní významných výrobcov vína v Bordeaux.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor. Aj v mene redakcie Vám blahoželáme k oceneniu.

 

Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: NCP VaT pri CVTI SR a z archívu prof. Petra Mocza

 

Súvisiace:

Hore
TVT2020 prihlasovanie
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 6/2020
TVT2020 súťaže
Vedec roka SR
Vedecká cukráreň video
VC 6/2020 železany
Quark_2020
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Zdroje vitamínu K1 zahŕňajú najmä zelenú listovú zeleninu, rastlinné oleje a niektoré druhy ovocia.
Zistite viac