Vedeli ste, že kvety čakanky vznikli zo sĺz princeznej?


Vedeli ste, že kvety čakanky vznikli zo sĺz princeznej?

Jasnomodré kvety čakanky obyčajnej sú ozdobou každej poľnej, ale aj „mestskej“ kytice. Meno získala, ako inak, z povesti o márnom čakaní. Okrem toho, že sa nej dá vyrobiť káva, šalát, či vínny nápoj, jej zloženie z nej robí výbornú rastlinnú špecialistku na trávenie.

Povesť o modrookej princeznej, ktorá tak dlho márne vyzerala z okna svojho milého, až sa zmenila na pôvabnú modrú kvetinu, vraj pochádza z Nemecka. Vznikol pravdepodobne spojením asociácií na modré oči a výskyt kvetu. Čakanka najčastejšie lemuje cesty, ktoré môžu symbolizovať odchody, lúčenia, alebo očakávanie návratu. Prečo sa milý do princezninej náruče nevrátil, sa už asi nedozvieme. Tajomstvo čakanky obyčajnej z botanického hľadiska však poznáme dobre.

Lúčne hodiny pre pastierov

Čakanka obyčajná (Cichorium intybus L.) je prastará rastlina, známa v celej Európe od praveku a používanou našimi predkami v dávnej minulosti. Tento rastlinný druh má rôzne ľudové názvy: poľná cigória, modrokvet, pruská káva, cigorka, počestník, či koreň svätého Petra.Na Slovensku bola obľúbená najmä u pastierov. Zbierali nielen jej listy, ale aj korene. Podľa otvárania jej kvetu a podľa polohy slnka na oblohe vraj určovali čas. V súčasnosti ju zbierajú babky na dedinách ako prídavok do kŕmnej zmesi pre malé kurčatá. Zaujímavosťou je, že okrem klasickej, divo rastúcej čakanky, dnes existuje aj pestovaná odroda.

Foto:: Doc. RNDr. Ivan Šalamon, CSc

Do „ťaháku“ z biológie:

Čakanka je trváca bylina, ktorá dorastá do výšky od 30 do 120 centimetrov. V pôde vytvára žlto-biely vretenovitý koreň, z ktorého v prvom roku vyrastá prízemná ružica listov, neskôr odstávajúco rozkonárená stonka so sediacimi listami a modrými úbormi kvetov. Celá rastlina je prestúpená mliečnicami s obsahom bielej tekutiny.Divo rastúca forma rastie veľmi hojne pozdĺž ciest, na pastvinách, suchých lúkach, medziach, pri priekopách, na úhoroch a rumoviskách.
Základné dve vyšľachtené formy čakanky sú určené na odlišné účely. Typ foliosum sa využíva na pestovanie etiolovaných pupeňov, známych ako „čakankové puky“, z ktorých sa pripravuje šalát.Forma radicosum sa zasa pestuje za účelom zberu koreňov, z ktorých sa získava kávová náhrada, známa ako cikorka.
Koreň čakanky sa zbiera vyrýľovaním v septembri a októbri. Po umytí treba korene rozrezať na 15 centimetrové kúsky, ktoré potom usušíme v tieni na suchom mieste, alebo umelým teplom do 40 oC. Koreň je žltohnedý až svetlohnedý, suché časti sú na povrchu slabo kruhovite zvrásnené. Nemá takmer žiaden pach a má horkú chuť.
Koreň čakanky má celkovú energetickú hodnotu 222 KJ a obsahuje 4,1 % bielkovín, 9,1 % sacharidov, až 4,3 % minerálnych látok, z toho až 797 mg. 100 g-1 vápnika, veľké množstvo 101 mg. 100 g-1 horčíka, 50 mg. 100 g-1 fosforu, 24,5 mg. 100 g-1 železa a len 8 mg. 100 g-1 vitamínu C.

Inulín – pomocník tráviaceho traktu

Koreň čakanky obsahuje až 49 percent inulínu a rozličné horké látky s liečivým účinkom. Keďže jeho prevažnú časť tvorí fruktóza, čiže ovocný cukor, inulín znižuje glykemický index potravín. Jeho kalorická hodnota je minimálna až nulová a nezvyšuje ani hladinu krvného tlaku. Takto dohliada na správne vstrebanie živín, predovšetkým vápnika, čím prispieva k zdravému vývoju kostí a pomáha predchádzať vzniku osteoporózy.
Inulín priaznivo pôsobí na takmer celú tráviacu činnosť, je probiotikum (podporuje tvorbu „priateľských“ baktérií v tráviacom trakte). Organizmus chráni pred nádorovými a zápalovými ochoreniami, predovšetkým pred vznikom rakoviny hrubého čreva. Zabezpečuje správne trávenie a rýchlymi pocitmi sýtosti žalúdka predchádza nadmernej konzumácii potravín. Je teda často dôležitou zložkou diét a jeho konzumácia prináša úspechy v chudnutí.
Inulín je diétna vláknina a náš tráviaci systém túto látku nedokáže stráviť. Prechádza preto nezmenená až do hrubého čreva, kde je fermentovaná baktériami v organizmoch črevnej mikrobiálnej flóry. Počet lactobacilov a bifidobaktérií sa takto zvýši vylúčením ich patogénnych kmeňov. Tento efekt je známy ako probiotický účinok inulínu.

Foto: Pixabay

Recepty na prípravu čakankovej kávy a vína

Už od 17. storočia čakankové korene slúžili ako surovina k výrobe kávoviny. Pražením sa inulín a iné prítomné cukry karamelizujú, čím dávajú koreňu tmavohnedé sfarbenie. Horčiny sa týmto procesom rozkladajú a popri tom sa z koreňa uvoľňujú aromatické látky. Význam čakanky značne vzrástol začiatkom 19. storočia v dobe napoleonských vojen, kedy bol silne obmedzený dovoz kávy do Európy.
Čakankovú kávu pripravíme z nadrobno pokrájaných koreňov rastliny, ktoré usušíme v rúre, mierne ich upražíme a zomelieme na prach. Čakanková káva sa odporúča na povzbudenie činnosti pečene.

Na výrobu čakankového vína potrebujeme liter červeného vína, za priehrštie koreňa čakanky, rovnaké množstvo koreňov rebarbory, dve polievkové lyžice kôry krušiny jelšovej, jednu polievkovú lyžicu anízu, kúsok škorice a dve polievkové lyžice nepostrúhanej kôry pomaranča. Byliny rozdrobíme do nádoby, zalejeme vínom. Zmes nalejeme do fľaše na zaváranie a uzatvoríme. Týždeň necháme vylúhovať na teplom mieste. Zavše potrasieme, potom precedíme a prelejeme do tmavých fliaš. Pijeme pohár po každom jedle. Čakankové víno je vhodné na stimuláciu funkcie žalúdka a činnosť čriev.

Autor: doc. RNDr. Ivan Šalamon, CSc. (Katedra ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity)

Foto: Doc. RNDr. Ivan Šalamon, CSc., Pixabay

Uverejnila: TL

 

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Quark_2020
Veda v Centre
Quark 25 rokov
Bratislavská vedecká cukráreň
TAG Slovenská veda
kúpa časopisov jún 2016
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Očkovanie je hlavný nástroj primárnej prevencie chorôb.
Zistite viac