Bojovníci proti rakovine – Dominik Juračka a Marián Pevný

20. nov. 2016 • Klinické lekárske vedy

Bojovníci proti rakovine – Dominik Juračka a Marián Pevný

Vedeli ste, že Slovensko je vo svetovom rebríčku výskytu rakoviny hrubého čreva a konečníka na prvom mieste? Rakovina je vo všeobecnosti jednou z najčastejších príčin úmrtia. Mnohí z nás by si želali, aby existoval na ňu liek, o čo sa vedci neustále pokúšajú. Dominik Juračka a Marián Pevný sa už dlhší čas zaoberajú ochorením rakoviny a prichádzajú s novou metódou diagnostiky nádorového ochorenia hrubého čreva a konečníka. „Vývoj a testovanie inovatívnej metódy na stanovenie 5-hydroxy-L-tryptofánu pri diagnostike kolorektálneho karcinómu" je názov ich práce pre Stredoškolskú odbornú činnosť (SOČ), ktorá týmto dvom študentom zo Strednej odbornej školy chemickej v Bratislave priniesla nielen prvenstvo v kategórii „Chémia, potravinárstvo", ale aj zvláštnu Cenu dekana Prírodovedeckej fakulty UK.
 

Katarína Sládečková: Dominik, ty si bol v čase riešenia SOČ štvrták, Marián ešte len v druhom ročníku. Ako ste sa dali dokopy pre spoločný projekt?

M. PEVNÝ: „Keď som bol ešte deviatak na základnej škole, chodil som na prípravné cvičenia na chemickú olympiádu a Domino bol môj vedúci. Tak sme sa skamarátili a prehovoril ma, aby som išiel na ten istý odbor v škole ako on. Potom sme už od prvého ročníka boli spolu v laboratóriu, či už ako vedúci na cvičeniach, alebo spolu so zahraničnými stážistami. Spolupráca nám išla dobre už od prvého momentu. Raz sme sa tak rozprávali, keď mi pomáhal ešte s mojou prvou prácou, a napadlo nám, že by sme mohli niečo ,legendárne' spraviť spolu.“

D. JURAČKA: „Naša škola totiž organizuje rôzne podujatia pre základné školy. Ja, ako asistent som bol súčasťou tejto akcie a Marián bol vtedy ešte len na ZŠ. Akosi sme sa skamarátili a začali sme spolupracovať na projektoch. Pretože toto nie je náš prvý projekt týkajúci sa rakoviny.“

K. S.: Už len názov vašej práce robí laikovi problém ho prečítať. Ako ste sa k takejto téme dostali?

M. PEVNÝ: „Túto otázku sa nás pýta asi každý. Máme výborného pána profesora a hlavne nás baví skúmať neobjavené. Ale ono to bolo z každého kúsok.“

D. JURAČKA: „Celkovo máme v škole super pedagógov, hlavne pána Ing. Zoltána Krascsenitsa, a teda nebol problém dostať sa k zaujímavým témam, opustiť typické školské prostredie a vyskúšať si prácu výskumníkov. Oboch nás zaujíma rakovina, pán profesor pracuje v prostredí, kde je v kontakte, nepriamo, s týmto ochorením. Náš projekt tak už na seba nedal dlho čakať.“

Vývoj a testovanie inovatívnej metódy na stanovenie 5-hydroxy-L-tryptofánu pri diagnostike kolorektálneho karcinómu.

K. S.: V posledných rokoch sa slovo „rakovina" skloňuje, bohužiaľ, čoraz častejšie a častejšie. Aké zastúpenie tu má rakovina hrubého čreva a konečníka (CRC)?

M. PEVNÝ: „Áno, to je pravda. Rakovina je v súčasnosti vec, o ktorej treba hovoriť nahlas a hlavne o jej prevencii. Veľa ľudí si povie, však rakovina, to nemôže byť až také nebezpečné, keď to ani v telke nedávajú'. Ale keď si pozriete štatistiku z roku 2015, ktorá hovorí, že každoročne pribudne okolo 20 000 – 30 000 ľudí s onkologickým ochorením, zistíte, že sa ako krajina dostávame na popredné miesta výskytu onkologických ochorení. Každodenne zomrie na Slovensku na rakovinu okolo 20 ľudí. To sú čísla, ktoré si vieme veľmi ťažko predstaviť. V globálnom rebríčku, čo sa týka CRC, sme na druhom mieste.“

D. JURAČKA: „Podľa World Cancer Fund International (WCRF) má Slovensko najvyšší výskyt CRC na svete pre obe pohlavia dohromady. U mužov máme 2. najvyšší percentuálny výskyt na svete. Rakovina hrubého čreva a konečníka je najčastejšie diagnostikovaný typ rakoviny na svete.“

K. S.: To sú naozaj alarmujúce výsledky. Ako CRC vzniká a koho najviac postihuje?

D. JURAČKA: „Kolorektálny karcinóm vzniká väčšinou z premalígnych polypov – adenómov, čo sú výrastky na vnútornej strane hrubého čreva a konečníka. Postihuje mužov aj ženy a jeho výskyt sa zvyšuje vekom, s maximom vo veku 60 – 75 rokov.“

M. PEVNÝ: „Je to ochorenie, pri ktorom sa normálne bunky hrubého čreva alebo konečníka začnú meniť, nekontrolovateľne rastú a nezanikajú. V priebehu rastu CRC zohráva úlohu veľmi veľa faktorov. Môže byť ovplyvnený genetickými faktormi alebo faktormi prostredia. Najviac postihuje starších ľudí, hlavne mužov, veľkú úlohu zohrávajú aj ochorenia ako cukrovka alebo obezita.“

K. S.: Ako sa v súčasnosti diagnostikuje a lieči toto nádorové ochorenie?

M. PEVNÝ: „Diagnostika CRC je veľmi zložitá a v prvotnom štádiu takmer nemožná zistiť. V ďalších štádiách sa používa od vyšetrenia ,prstom' až po kolonoskopiu. A liečba ako pri takmer všetkých typoch prebieha medikamentózne, od rôznych chemoterapeutík až po chirurgický zákrok.“

K. S.: Vy však vo svojej práci navrhujete inú diagnostiku.

D. JURAČKA: „V našej práci sa venujeme sledovaniu hladiny 5-hydroxy-L-tryptofánu v telových tekutinách – v moči, ako potenciálnemu markeru na detekciu karcinoidov. Ako prvé sme museli zistiť chromatografické vlastnosti našich cieľových látok, následne sme optimalizovali našu predpokladanú metódu a k dnešnému dňu sme schopní detegovať ich v kvapalných matriciach. V najbližších dňoch bude metóda prevedená do podmienok moču.“

M. PEVNÝ: „Ide o metódu, pri ktorej stanovujeme koncentráciu látky s názvom 5-hydroxy-L-tryptofán v moči, ktorú potom porovnávame s nami vytvorenou tabuľkou podľa veku, váhy, pohlavia a iných kritérií.“

K. S.: Čo by znamenal pre pacienta takýto typ diagnostiky?

M. PEVNÝ: „Táto diagnostická metóda by mala odhaliť CRC už v štádiu, keď ešte nemožno spozorovať rast buniek. V porovnaní so súčasnými metódami je naša metóda neinvazívna, to znamená, že vám nemusia vpraviť žiadne diagnostické zariadenia ako napríklad kolonoskop. Stačí, aby ste doniesli v tégliku vzorku moču."

D. JURAČKA: „Pre pacienta by znamenal takýto pokrok v diagnostike veľmi veľa. Hlavne by sa odbúrala psychická bariéra pacienta ísť na vyšetrenie, keďže v súčasnosti sa využívajú invazívne metódy. Napríklad taká ,trans-análna endorektálna ultrasonografia' už len znie hrozne. O tom, ako je táto metóda spoľahlivá alebo kedy dokážeme zachytiť karcinóm, je ešte skoro rozprávať, keďže sa musia dotiahnuť všetky testy a hlavne klinická fáza. Na modelových vzorkách sme schopní sledovať stopové množstvá, no či to bude tak aj v klinickej fáze, ukážu až testy."

K. S.: Aké sú  vyhliadky do budúcnosti? Kedy má vaša metóda šancu dostať sa do praxe?

M. PEVNÝ: „Chceli by sme začať pracovať so vzorkami od reálnych pacientov, ktorí trpia týmto ochorením, a tým vytvoriť niečo ako tabuľku, podľa ktorej by sme vedeli určiť prítomnosť tohto ochorenia, prípadne v akom štádiu sa pacient nachádza. Taktiež plánujeme metódu spraviť viac efektívnu tým, že použijeme ako sorbent Molecularly imprinted polymers, ktoré si plánujeme vyrobiť.“

D. JURAČKA: „Naša práca sa môže dostať do praxe, až budú hotové všetky testy a splnené všetky legislatívne, ako aj etické požiadavky na prácu, ktorej úlohou je predovšetkým pomáhať pacientom. Presný termín sme si ešte nestanovili a ani stanoviť nemôžeme, pretože ako sa hovorí ,dvakrát meraj, raz rež', tak aj u nás radšej musíme všetko dvakrát kontrolovať. Lebo oznámiť pacientovi chybnú diagnózu sa nám z každého hľadiska nezdá správne."

K. S.: Kde ste realizovali váš výskum? Spolupracovali ste aj s nejakým špecializovaným inštitútom?

D. JURAČKA: „Pracovali sme na pôde našej školy. Ďalej plánujeme spolupracovať s onkologickými ústavmi, najmä s Onkologickým ústavom sv. Alžbety."

M. PEVNÝ: „Pokúšali sme sa nadviazať aj spoluprácu, avšak neúspešne. Až pokým neprišla súťaž s názvom ,Mladý onkológ', po ktorej sme začali komunikovať s Ústavom experimentálnej onkológie.“

K. S.: Dominik, ty už v súčasnosti navštevuješ vysokú školu, Mariána to čaká o necelé dva roky. Zostávate v odbore?

D. JURAČKA: „Áno, ja už študujem na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.“

M. PEVNÝ: „Ja by som chcel pokračovať ďalej vo výskume, ale láka ma aj jadrová chémia, takže ešte sa uvidí.“

K. S.: Aké sú vaše dojmy zo SOČ? Odporučili by ste ju svojim kolegom?

M. PEVNÝ: „Určite by som ju odporučil všetkým, nielen tým, ktorí sa zaujímajú o chémiu, pretože SOČ má odbory od problematiky voľného času až po ekonomiku. Človek získa veľa skúseností a známosti, ktoré sa mu môžu neskôr zísť napríklad v profesionálnej orientácii.“

D. JURAČKA: „SOČ mi dala takmer všetko. Bola to moja prvá súťaž, keď som bol druhák. Precestoval som vďaka nej svet, bol som v Nemecku, Maďarsku, Amerike a teraz sa chystám do Francúzska. Taktiež vďaka nej som mohol ísť na vysokú školu bez prijímačiek. Určite by som ju všetkým odporučil, pretože práca navyše za to vždy stojí. Na začiatku to tak možno nevyzerá, ale na konci stojíte na vrchu kopca s názvom úspech.“

K. S.: Ďakujeme vám za rozhovor.

 

Rozhovor pripravila: Katarína Sládečková pre redakciu Veda na dosah

Foto: z archívu Dominika Juračku a Mariána Pevného

Uverejnil: MZ

 

Súvisiace:

Hore
TVT2020 súťaže
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 6/2020
VC 6/2020 železany
Vedec roka SR
Vedecká cukráreň video
Quark_2020
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Hlavným štartérom štvrtej priemyselnej revolúcie sa stal internet.
Zistite viac