Architekt velebiaci prírodu

18. júl. 2016 • Stavebné inžinierstvo

Architekt velebiaci prírodu

Minulý mesiac sme si pripomenuli 90. výročie úmrtia svetoznámeho španielskeho – katalánskeho architekta Antonia Gaudího. Jeho práce sú neprehliadnuteľné a bohaté na dizajnérske, technologické a architektonické inovácie.

K vynálezu parabolického oblúka inšpirovali architekta včely pri stavbe plástov.

A. Gaudí, celým menom Antoni Gaudí i Cornet, je častou témou mnohých štúdií a publikácii vďaka svojej neuveriteľnej tvorivosti, fantázii, vedomostiam, usilovnosti, pracovitosti či poznaniu materiálov. V jeho dedičstve nájdeme okrem dych vyrážajúcich architektonických objektov a pozoruhodného nábytku aj zaujímavé technologické postupy či inovatívne riešenia. Takmer všetky vychádzajú z pozorovania prírody.

Trpezlivý pozorovateľ a zručný remeselník

Malý Antonio býval často chorľavý. Kvôli záchvatom reumy nemohol behávať s deťmi po lúke, a tak lenDetail stromovitého stĺpu a jeho originálna predloha sedával v záhrade alebo v otcovej dielni a pozorne sledoval všetko okolo seba. Očarila ho najmä príroda. Z týchto mnohohodinových detailných pozorovaní vznikali neskôr bizarné a unikátne stavby s úžasnými maličkosťami. V škole Antonio vynikal v geometrii a aritmetike, a tak si po absolvovaní strednej školy vybral štúdium architektúry. Ako syn kotlára, kováča medi, mal značné remeselné zručnosti, ktoré si ešte počas štúdia obohacoval praxou v sklárskych, tesárskych či zámočníckych dielňach. Vtedy ešte asi ani netušil, že sa mu tieto vedomosti všetky zídu, hoci aj počas vysokoškolskej praxe už vytváral trojrozmerné umenie, zachytávajúc tvary predmetov v priestore.

Učiteľka príroda 

Organická architektúra, ako smer inšpirovaný prírodou rovnako ako biomimetika, je typická pre Gaudího secesný architektonický štýl, keďže sám vyhlasoval, že príroda je jeho najlepšou učiteľkou. V jeho práci nachádzame rastlinné i živočíšne prvky, ale tiež vlnenie mora, svetlo slnka či vietor. Neuspokojoval sa s obyčajným napodobňovaním prírody, ako to robili rôzni architekti modernizmu, on napodobňoval aj vnútornú stavbu, štruktúru jednotlivých prvkov.

Vynálezca a inovátor 

Medzi Gaudího vynálezy patrí napríklad reťazový či parabolický oblúk. Vzniká tak, že sa reťaz nechá visieť zavesená za svoje dva konce alebo sa na šnúrky zavesia vrecúška s pieskom. Vrecúška s rozličnouSchodiská vo vežiach najznámejšieho barcelonského chrámu vychádzajú z tvaru ulity. hmotnosťou natiahnu reťaz podľa toho, aké zaťaženie by mali budúce stĺpy niesť. Výsledok tohto experimentu vidno naspodu v zrkadle pod modelom alebo naopak, nad modelom, kde sa odráža ako skutočný tvar plánovanej budovy. Gravitáciou vzniknutý oblúk má menšie prehnutie, než má lomený gotický oblúk, a väčšie než polkruhový oblúk. K tomuto vynálezu inšpirovali architekta včely pri stavbe plástov: robotnice sa navzájom pochytajú nožičkami a zavesia sa do oblúka, ktorý vypĺňajú šesťbokými bunkami. Inou Gaudího novinkou sú šikmé vnútorné stĺpy na zabezpečenie statiky obvodových stien. Ich použitím sa vyhol vonkajším oporným pilierom, ktoré sa mu nepáčili, ba priam ich neznášal. Obkladanie stavieb vzorovanými obkladačkami nebola žiadna novinka, no nikto si pred Gaudím nevedel dať rady, ako obložiť oblé povrchy. Jediným spôsobom bolo obkladačku najprv rozbiť a potom jej jednotlivé časti ukladať po jednom. Gaudí to urobil naopak. Najprv uložil obkladačku na miesto, kam by mala patriť, a potom ju rozbil úderom kladiva, pričom sa jej úlomky pekne prispôsobili povrchu. Čo sa týka nových materiálov, ako prvý španielsky architekt použil pri stavaní železobetón.  

Nie je statika ako statika

V statike bol Gaudí priam majstrom. Dokazujú to príbehy viacerých budov, ktoré po ňom prevzali iní architekti. Ak sa pokúšali dokončiť stavby v duchu klasickej architektúry, budova dlho nevydržala a spadla. Gaudímu nikdy nič nespadlo. Iste to bolo jeho typickými technologickými postupmi. Pekným príkladom sú stĺpy v bazilike Sagrada Família, pretože pri ich stavbe menil materiál na ich konštrukciu podľa záťaže, ktorú mali niesť. 

 

Autor: Jana Matejíčková, redakcia QUARK

Foto: autor

Uverejnila: ZVČ

 

Viac informácií o architektovi, ktorý sa pre svoje monumentálne diela inšpiroval v prírode, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 7/2016), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na novej webovej stránke www.quark.sk.

Súvisiace:

Hore
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2018 články
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Prvé písomné záznamy o importe kakaa do Európy boli koncom 16. storočia do Sevilly v Španielsku.
Zistite viac