Významný klinický a forenzný psychológ, psychoterapeut, psychiater a súdny znalec prof. PhDr. Anton Heretik, PhD. (1950), pochádza z Bratislavy. Študoval psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1973 pracoval ako psychológ na Psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice v Bratislave. Od roku 1985 pracuje na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1993 – 1999 bol vedúcim Katedry psychológie. V súčasnosti pôsobí ako profesor klinickej a forenznej psychológie.
Je spoluzakladateľom Ligy za duševné zdravie, členom výboru Psychiatrickej spoločnosti SLS, bol predsedom výboru Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti. Publikoval vyše 200 vedeckých štúdií z oblasti psychopatológie, psychoterapie a forenznej psychológie. Ako súdny znalec z odboru psychológia sa venuje najmä posudzovaniu páchateľov závažnej násilnej kriminality.
V roku 1993 napísal prvú česko-slovenskú vysokoškolskú učebnicu forenznej psychológie Základy forenznej psychológie (Bratislava, SPN, 1994), ktorá vyšla už v 3. vydaní ako Forenzná psychológia pre psychológov, právnikov, lekárov a iné pomáhajúce profesie. Je tiež autorom monografie Extrémna agresia. Forenzná psychológia vraždy (Nové Zámky, Psychoprof, 1999). V roku 2007 zostavil spolu so svojim synom a kolegom z katedry Antonom jr. vysokoškolskú učebnicu Klinická psychológia, ktorá vyšla v roku 2016 v druhom prepracovanom a rozšírenom vydaní. V roku 2013 vydal knihu Humor je vážna vec. Psychológia a psychopatológia komiky. V marci 2015 vyšla jeho kniha pod názvom Zlo – Spomienky súdneho znalca. Ako člen kolektívu autorov sa podieľal na príprave troch epidemiologických štúdií o výskyte depresií, úzkostných porúch, konzumu alkoholu a fajčenia na Slovensku. Podieľal sa aj na tvorbe seriálu STV Najväčšie kriminálne prípady Slovenska a Mafiáni.
Prof. PhDr. Anton Heretik, PhD., bol v januári 2016 hosťom Vedy v CENTRE, kde vystúpil s prednáškou na tému Forenzná psychológia a ľudská agresivita. Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor.
M. BARTOŠOVIČOVÁ.: Pán profesor, študovali ste psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na základe čoho ste sa rozhodli pre tento študijný odbor?
A. HERETIK: Hlavne som nechcel študovať, čo očakávali moji rodičia, napríklad medicínu, právo a rozhodne som nechcel byť ekonóm ako môj otec. Veľa som čítal a psychológiu som vnímal ako ponor do ľudskej duše, ale romanticky som sa opieral skôr o beletriu (napr. Dostojevského) než odbornú literatúru. Až na štúdiách som vlastne zistil o čom tá psychológia ako veda je.
M. B.: Odkedy sa venujete forenznej psychológii? Čím Vás zaujala?
A. HERETIK: Problematika agresivity ma fascinovala už počas štúdií, bol som ovplyvnený svojim učiteľom a zakladateľom československej forenznej psychológie prof. Dobrotkom. Pod jeho vedením som urobil svoj prvý výskum a napísal diplomovku o diagnostike agresivity u juvenilných delikventov. Ešte počas školy som začal pracovať na Psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice. Tam ma začali kolegovia psychiatri priberať ku znaleckým posudkom a od roku 1980 som znalcom z odboru psychológia.
M. B.: Aké sú najčastejšie symptómy ľudí, ktorí by potrebovali odbornú pomoc psychológa alebo psychiatra?
A. HERETIK: Paleta psychických porúch je veľmi pestrá, ale najčastejšie sa ľudia obracajú na psychológov a psychiatrov s depresiami, závislosťami a úzkostnými poruchami, teda neurózami.
M. B.: Akými spôsobmi sa liečia psychické problémy a choroby?
A. HERETIK: Dva hlavné prístupy ku liečbe tvoria farmakoterapia a psychoterapia. V oboch prístupoch existuje veľmi veľké spektrum liekov a psychoterapeutických metód.
M. B.: Dajú sa psychické problémy prekonať aj „samoliečbou“? Môže si človek pomôcť sám, napríklad radami priateľov alebo poučkami z kníh?
A. HERETIK: Sú psychické problémy a poruchy, ktoré odoznejú aj sami, pomocou sebaúzdravných mechanizmov osobnosti a podporou blízkych ľudí. Nesie to však so sebou celý rad rizík (napr. samovraždy) a často je to utrpenie zbytočné, keď existujú overené postupy liečby. Vyhľadaniu odbornej pomoci ešte stále bránia predsudky voči duševným poruchám i odborníkom, ktorí sa nimi zaoberajú. Samozrejme existujú aj knihy, ktoré pomáhajú lepšiemu porozumeniu vlastnej psychiky či problémov, často sú kníhkupectvá zavalené množstvom ezoterickej a „motivačnej“ literatúry.
M. B.: Na čo ste najviac hrdý vo svojej dlhoročnej praxi?
A. HERETIK: Som hrdý, že sa mi podarilo vybudovať si prax, ktorá je veľmi pestrá. S inými ľuďmi sa stretávam ako učiteľ, s inými ako s klientmi v psychoterapeutickej praxi a s úplne inými, keď vyšetrujem páchateľov trestných činov. A ak sa mi podarí sa o tieto skúsenosti podeliť v knihách, ktoré píšem, tak je moja odborná sebarealizácia úplne naplnená.
M. B.: Ako najradšej relaxujete?
A. HERETIK: Rád cestujem po svete so svojou manželkou. Relaxujem čítaním beletrie, často nárazovitým počas dovoleniek a sviatkov, zriedkavejšie sa v poslednej dobe dostávam ku rybárčeniu.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: NCP VaT pri CVTI SR