Andrej Lúčny: Medzi absolventmi máme desaťkrát viac tvorcov pedagogického softvéru ako robotikov


Andrej Lúčny: Medzi absolventmi máme desaťkrát viac tvorcov pedagogického softvéru ako robotikov

RNDr. Andrej Lúčny, PhD., pôsobí na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, na Oddelení umelej inteligencie. Je jedným zo zakladateľov občianskeho združenia Robotika.sk, ktoré sa snaží prilákať k robotike čo najviac mladých ľudí.

Andrej Lúčny (1971) pochádza z Banky pri Piešťanoch. V rokoch 1989 – 1994 študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor umelá inteligencia. Titul PhD. obhájil v roku 2006 na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK, kde pôsobí dodnes. Spolu so spoločníkmi založil spoločnosť MicroStep-MIS, v súčasnosti celosvetovo pôsobiacu hardwarovo-softwarovú firmu, pre ktorú vytvoril aj architektúru jej prvých produktov. V súčasnosti spolupracuje s jej dcérskou firmou ME-Inspection, v ktorej aplikuje metódy umelej inteligencie pre potreby gumárenského priemyslu.

Dr. Andrej Lúčny - prvý hosť Bratislavskej vedeckej cukrárne

Dr. Andrej Lúčny – prvý hosť Bratislavskej vedeckej cukrárne

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Dňa 19. júna 2008 ste boli prvým hosťom novovzniknutej Bratislavskej vedeckej cukrárne, kde ste prezentovali tému: Autonómne roboty, androidy, kyborgovia – budú medzi nami? Čo sa zmenilo v oblasti robotiky za posledných desať rokov?

A. LÚČNY: Prvým hosťom vedeckej cukrárne mal byť Jozef Kelemen, autor prvej učebnice umelej inteligencie na Slovensku, za žiaka ktorého sa hrdo hlásim, z dôvodu čoho som bol zvolený za náhradníka, keďže pán profesor sa nakoniec nemohol zúčastniť. Ale na porovnanie toho, čo sa zmenilo za desať rokov, je veľkou výhodou, že  vtedy bol v cukrárni niekto mladší, lebo zmenilo sa toho tak moc, že je problém to čo len naštudovať. Celkovo by sa to dalo zhodnotiť tézou, že hoci umelá inteligencia stále funguje odtiaľ – potiaľ, medzi „odtiaľ“ a „potiaľ“ sa už zmestí celý svet.

Mnohé metódy, ktoré boli – aspoň v určitej podobe – už aj vtedy dobre známe, sa až dnes dajú použiť na niečo praktické. Zo zmnohonásobenia dostupnej hrubej sily by som vyzdvihol: po prvé pokrok v dátových úložiskách umožňujúcich zhromaždiť obrovské množstvá dát, po druhé vo výpočtovom výkone tzv. grafických procesorov, ktorý umožňuje tieto dáta spracovať a po tretie v cloudových službách, opierajúcich sa o vysokú priepustnosť počítačových sietí, ktoré dokážu výsledok sprístupniť do každého zariadenia na svete.

Vďaka tejto hrubej sile bolo možné dosiahnuť pokrok taktiež v metódach umelej inteligencie, aplikovaných predovšetkým v počítačovom videní, známych pod pojmom hlboké učenie. Vychádzajú z niekoľkých drobných, avšak zásadných objavov, ako možno pri trénovaní (inak dávno známych) umelých neurónových sietí odolávať tzv. preučeniu, bez ktorých by nijako nepomohlo, že sme schopní dať dohromady oveľa viac trénovacích dát ako kedysi. V neposlednom rade sú dôležitým faktorom pokroku v oblasti robotiky platformy na zdieľanie výsledkov  i prostriedkov, ako sú voľne dostupné softwarové knižnice či verejnosti dostupné dielne, kde pomocou 3D tlače možno vyrobiť akúkoľvek súčiastku, ktorú si viete predstaviť.

Bratislavská vedecká cukráreň 19. júna 2008

Bratislavská vedecká cukráreň 19. júna 2008

M. B.: Pred 10-timi rokmi sa Váš výskumný záujem sústreďoval na tzv. agentovo orientované programovanie. Venujete sa naďalej tomuto výskumu?

A. LÚČNY: Áno, venujem sa, nič menej agentovo orientované programovanie stále len čaká na deň, kedy sa stane populárnym. Hoci sa nájdu aj takí, čo si myslia, že ten deň už nikdy nepríde, ja si myslím, že sa stále blíži. Zaujímavých a fungujúcich metód umelej inteligencie je totiž stále viac a na to, aby ste ich dali všetky  dohromady, potrebujete presne túto technológiu. Za desať rokov sa myšlienka, ktorá za ňou stojí, nijako neposunula, ale to je aj správne, lebo je dobrá taká, aká je. Zaoberal som sa teda skôr tvorbou aplikácii, ktoré by dali tejto myšlienke vyniknúť.

Nezriedka počujem od svojich diplomantov, ktorí túto technológiu použijú: „Nechápem, prečo to takto nerobia aj ostatní“. Nuž preto, lebo súčasné úlohy vyriešia stále ešte aj klasickým spôsobom. Náročnejšie úlohy, ktoré časom prídu, sa však už nebudú dať vyriešiť inak. Keď snaha chápať ľudským mozgom riešenie problému, bude už prekážkou nájdenia toho riešenia. Už bude jasné len ako majú fungovať jednotlivé moduly systému a jeho správanie necháme vyplynúť z ich vzájomných interakcií.

M. B.: Na akom projekte pracujete v súčasnosti?

A. LÚČNY: Momentálne sa živým vytváraním stroja, ktorý vie prečítať, čo je napísané na pneumatike. Taký stroj potom môžete použiť napríklad na smetisku na roztriedenie pneumatík pre účely ich recyklácie. Značnú časť svojho času však venujem štúdiu nových objavov v umelej inteligencii a ich propagácii medzi potenciálnymi budúcimi robotikmi.

M. B.: Umelá inteligencia je považovaná za najvýznamnejšiu strategickú technológiu 21. storočia a už v najbližšom desaťročí má byť v centre transformovania slovenskej ekonomiky. Ako ovplyvní prienik umelej inteligencie pracovný trh a čo z toho vyplýva pre oblasť vzdelávania?

A. LÚČNY: Hoci sa tradične skôr obávame toho, že nás umelá inteligencia pripraví o prácu a želáme si oddialenie jej nástupu, keby sme vychádzali z reality, želali by sme si pravý opak. Na Slovensku by asi väčšina ľudí privítala zavádzanie robotov do fabrík, keby si uvedomovali, že potom by sme nemuseli dovážať tisíce zahraničných robotníkov. Žiaľ, rovnako ako nám chýbajú kvalifikovaní robotníci, chýbajú nám aj kvalifikovaní robotici. Som veľmi smutný, keď medzi absolventmi máme desaťkrát toľko tvorcov pedagogického softvéru ako robotikov. Prirovnajúc náš vzdelávací systém k opere, máme príliš veľa divákov a hudobných kritikov a príliš málo muzikantov.

Budúcnosť akejkoľvek náročnej disciplíny bude pravdepodobne čoraz viac závisieť od vzdelávania v zahraničí. Veľmi podstatné bude taktiež celoživotné vzdelávanie, pretože niektoré druhy práce prevezmú roboty, pričom spravidla iné druhy práce zase vytvoria. Nemyslím si však, že to budú roboty, kto bude určovať tempo. Už dnes možno pri bystrom pohľade pozorovať v spoločnosti čulé hnutie tzv. diletantov, ktorí sa zaoberajú a mnohí aj veľmi dobre živia štúdiom a šírením totálnych bludov – a namiesto nich bude musieť niekto pracovať. 

Dr. Andrej Lúčny (vľavo) v úlohe porotcu na súťaži ISTROBOT 2018. Foto: Marián Tárník

RNDr. Andrej Lúčny, PhD. (vľavo) v úlohe porotcu na súťaži ISTROBOT 2018. Foto: Marián Tárník

M. B.: Ste pravidelným porotcom súťaže mobilných robotov ISTROBOT. S akými „výtvormi" sa stretávate na tejto súťaži? Môžu byť inšpiráciou aj pre profesionálov?

A. LÚČNY: Každý tvorca robota, ktorý prejde dráhu, ktorú ja postavím, je nadpriemerne schopný robotik. A každý, kto sa považuje za profesionála, by si mal prísť na súťaž overiť, či je profesionál výkonom alebo schopnosťou sa danou činnosťou živiť, čo nemusí byť to isté. Bezpochyby som však zažil pri chodení robotov po čiare niekoľko vysoko inšpirujúcich situácií, ktoré spravidla nevznikli z úmyslu autorov robota. Na poslednom ISTROBOTe mal jeden robot také zvláštne pohyby, že hoci normálne chodil po čiare, všetci sa stále ľakali, že padá zo stola – až to vrhalo nejaké svetlo na kognitívne schopnosti ľudí. Veľmi dobre sa taktiež pamätám na robota, ktorý v roku 2004 na prekvapenie svojej autorky predviedol, ako je možné pri obchádzaní tehly z nesprávnych pohybov vložených človekom vyskladať správny pohyb robota.

M. B.: Ako najradšej relaxujete a čím si dobíjate energiu?

A. LÚČNY: V tomto smere vediem dosť biedny život, asi ako každý, kto sa snaží niečo robiť poriadne. Ale sem tam si zahrám na gitare, rád čítam knihy o histórii a keďže som v duši dosť veľký nezbedník, sem tam si zájdem na nejaký protest alebo nejakú propagačnú pouličnú akciu.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

RNDr. Andrej Lúčny, PhD., bude hosťom jubilejného 10. ročníka Bratislavskej vedeckej cukrárne, kde vystúpi na tému Autonómne roboty, androidy a kyborgovia – po desiatich rokoch. Vedecká cukráreň, ktorej organizátorom je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR, sa uskutoční v utorok 19. júna 2018 o 9.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A, na Patrónke, v Bratislave.

 

Rozhovor pripravila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: NCP VaT a z archívu RNDr. Andreja Lúčneho, PhD.

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Quark_2019
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Ďateľ udrie do tvrdého dreva prudko zobákom niekoľko tisíckrát za deň a nikdy ho z toho nebolí hlava
Zistite viac