AMAVET ocenil Maxima Kopčana. Žiaka základnej školy fascinujú mäsožravé rastliny

23. apr. 2020 • Biologické vedy

AMAVET ocenil Maxima Kopčana. Žiaka základnej školy fascinujú mäsožravé rastliny

Vyzerajú ako bežné rastliny, no po dôkladnejšom pozorovaní je hneď zrejmé, že niečo robia inak. Ich potravou nie sú len živiny z pôdy. Chutí im „mäso“. Maxim Kopčan má iba 11 rokov, no tak veľmi ho fascinujú mäsožravé rastliny, že sa rozhodol dôkladnejšie ich skúmať a so svojimi zisteniami sa prihlásil do celoslovenskej súťaže. Zaradil sa medzi najlepších, a tak sme ho oslovili na rozhovor. 

 

Mali by sme sa mäsožravých rastlín báť?

Ich tráviace tekutiny sú silné ako ocot, avšak báť sa ich vôbec nemusíme. Človeku neubližujú, nie je pre ne nijakým spôsobom zaujímavý.

Prečo sa v rastlinnom ekosystéme na Zemi ocitli mäsožravé rastliny?

Mäsožravé rastliny poznáme tiež ako hmyzožravé rastliny či mäsožravky. Predácia (dravý spôsob života) sa u týchto rastlín vyvinula, pretože v pôde bolo málo živín pre ich rast. Hmyz obsahuje viacej živín ako chudobná pôda, v ktorej rastú, pričom mäsožravé rastliny potrebujú proteíny, nukleové kyseliny, uhlík, fosfor a dusík.

Akú úlohu hrajú v ekosystéme? Aký je ich život?

Mäsožravé rastliny v prírode redukujú hmyz, ale aj väčšie živočíšne druhy, napríklad cicavce. Majú typickú stavbu tela, teda koreň, stonku, list a kvet. Každý druh má ale prispôsobené určité časti tela (list alebo kvet) na lovenie koristi. Môžu vyrastať z cibule, hľuzy, koreňa, napríklad bublinatky ale nemajú korene.

Kde na planéte sú najväčšie miesta ich výskytu? Nachádzajú sa aj na Slovensku?

Mäsožravé rastliny sa dostali na všetky kontinenty okrem Antarktídy. Poväčšine rastú v močiaroch, pretože im vyhovuje zvýšená vlhkosť takéhoto prostredia. Na Slovensku je takouto lokalitou Popradské rašelinisko. Vyskytuje sa tu rosička okrúhlolistá a bublinatka obyčajná.

Niektoré spomínané druhy si špeciálne pozoroval aj vo svojej práci. Ktoré druhy mäsožravých rastlín ťa najviac fascinujú? Prečo?

Podľa mňa sú všetky mäsožravé rastliny výnimočné. Najviac ma však zaujali Dionaea muscipula,  DroseraNepenthes svojou prispôsobivosťou v prostredí, v ktorom rastú. Mucholapka podivná (Dionaea muscipula) pochádza zo Severnej a Južnej Karolíny. Chytá muchy, ale aj osy. Je jednou z najzaujímavejších, najatraktívnejších a najpozoruhodnejších mäsožravých rastlín. Ako jediná suchozemská mäsožravá rastlina loví drobné živočíchy prudkým pohybom pascí. Má nesmierne rýchle lapacie schopnosti, pretože hmyz dokáže chytiť za menej ako pol sekundy. Drosera je najpočetnejším druhom, rozšírená je po celom svete. Na Slovensku rastie aj vo voľnej prírode. Tento druh sa nazýva rosička, pretože rastlina chytá hmyz pomocou drobných kvapiek lepivej tekutiny. Väčšinou ide o drobné živočíchy, ktoré sa po prilepení už nikdy nedostanú na slobodu. Nepenthes dorastá do väčších rozmerov a patrí medzi najväčšie mäsožravé rastliny na svete. Vyskytuje sa vo veľmi vlhkom a teplom podnebí tropických dažďových pralesov Madagaskaru, Indonézie, Filipín či Malajzie. Stavba tela pripomína kalichy či krčahy, z čoho je odvodený aj názov krčiažnik. Do veľkých krčahov loví rastlina v prírode dokonca aj hlodavce, ktoré láka vôňa nektáru v krčahoch. 

Existujú aj prípady, kedy žijú mäsožravé rastliny v symbióze so živočíchmi, nechcú ich teda „zjesť“, ale naopak, potrebujú ich pre život? 

Pre väčšinu drobných zvierat sú tieto rastliny postrachom, ale jeden malajzijský a indonézsky pavúk loví svoju obeť v krčahoch krčiažnika. Korisť sa prilepí na list roriduly, symbiotická ploštica ju zožerie a vylúči exkrementy. Tie slúžia na výživu a rast rastliny. 

Maxim, ty chodíš do triedy pre intelektovo nadané deti. Predpokladám, že keď sa práve neučíš, niečo si čítaš. Je to tak?

Áno, je to tak. Zaujímam sa o prírodu, čítam encyklopédie o rastlinách a živočíchoch. Tiež sa zaujímam o astronómiu, matematiku, fyziku, chémiu a programovanie robotov. V budúcnosti by som sa chcel venovať štúdiu biológie. Zúčastňujem sa súťaží z astronómie, biológie a matematiky.

Maxim Kopčan sa so svojím projektom prihlásil do celoslovenskej súťaže na Festivale vedy a techniky, ktorý organizuje AMAVET – Asociácia pre mládež, vedu a techniku. Odborná porota ho vybrala medzi víťazov. Na súťaži sa každoročne prezentujú najšikovnejší školáci, ktorí so svojimi víťaznými projektmi reprezentujú Slovensko aj v zahraničí.

 

Monika Hucáková

Ilustračný obrázok: Pixabay.com 

 

 

Súvisiace:

Hore
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Agrofilm
TVT2020 prihlasovanie
sutaz FB TVT 2020
Quark_9/2020
TVT2020 súťaže
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Fermentácia je jedným z najstarších a najekonomickejších spôsobov výroby a konzervácie potravín.
Zistite viac