Srdcové svalové bunky – odborne nazývané kardiomyocyty – sú základnou stavebnou jednotkou srdca. Vďaka svojej vnútornej štruktúre sú schopné rytmicky kontrahovať. Na kontrakciu však potrebujú neustály prísun energie vo forme vysokoenergetickej molekuly (ATP). Zdrojom tejto energie sú organely známe ako mitochondrie. Mitochondrie sú charakteristické svojou vnútornou Čítať ďalej
Do dýchacích ciest sa za určitých okolností môže dostať endotoxín – lipopolysacharid, ktorý je súčasťou steny niektorých baktérií. Pri jeho kontakte s organizmom vzniká zápalová reakcia a dochádza k zmene reaktivity hladkých svalov dýchacích ciest. Mechanizmy, akými lipopolysacharid vedie k zmenám v činnosti hladkého svalstva, nie sú známe. Predpokladá sa, Čítať ďalej
Ľudské alogénne kostné tkanivo predstavuje atraktívny kompozitný implantát, ktorý je vhodný na aplikáciu pri liečbe kostných defektov. Teda, ak sa vyskytuje v kombinácii s mezenchymálnymi stromálnymi bunkami (MSB). Tvrdia to autori projektu Kombinácia mezenchymálnych stromálnych buniek s kostnými štepmi pre potenciálnu liečbu kostných defektov v zložení Denisa Čítať ďalej
Fenotypovanie dnes patrí k trendom v rastlinných vedách. Nejde o „skúmavkové vedy“, ale o porozumenie celistvosti – foriem rastlín a procesov na úrovni celistvých rastlín. Výskumné centrum AgroBioTech/Katedra fyziológie rastlín Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sa fenotypovaniu (poľnohospodárskych rastlín) Čítať ďalej
Špičkový tím Produkčnej fyziológie plodín vznikal postupne od 90. rokov, vytváral si svoj priestor a budoval značku, ktorá sa postupne stala akceptovanou v zahraničí. Ako uvádza prof. Marián Brestič z Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre (Katedra fyziológie rastlín), fyziológia rastlín bola na úrovni Čítať ďalej
Rastliny možno dnes evokujú u väčšiny ľudí kyticu vo váze alebo okrasnú záhradu pri dome. Pre tých, čo majú aj nejakú úžitkovú záhradu, možno rajčiaky či papriku. „Uvedomujeme si ale, že bez rastlín by nebol na tejto zemi ani jeden živočích?“ pýta sa prof. RNDr. Alexander Lux, CSc., vedúci tímu experimentálnej biológie rastlín a kolektív jeho kolegov v Čítať ďalej
Objav, za ktorý bola udelená tohtoročná Nobelova cena za Fyziológiu/Medicínu je dôležitý tým, že na jednoduchom biologickom modeli, vínnej muške alebo drozofile bolo ukázané, že komplexný biologický proces, rytmus pohybovej aktivity, je ovplyvniteľný jedným génom. „Rytmická expresia tohto per (period) génu determinuje, či denný cyklus pohybovej aktivity, a teda aj Čítať ďalej
Začiatok októbra už tradične patrí Nobelovým cenám. Odborná aj laická verejnosť sa v týchto dňoch dozvedela, kto z akademikov, univerzitných profesorov či vedcov, pochádzajúcich z rôznych krajín, priniesol natoľko prevratný objav, ozrejmil dosiaľ neriešiteľnú vedeckú záhadu, potvrdil ešte neoverenú teóriu alebo výsledky jeho výskumu majú tak revolučný význam, Čítať ďalej
Alena Černáčková vyštudovala Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave a v súčasnosti je doktorandkou na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Na Katedre živočíšnej fyziológie a etológie sa stretla s viacerými oblasťami fyziológie, najviac ju však zaujala neurofyziológia. Rozhodla sa preštudovať ju do hĺbky a venuje jej aj svoju dizertačnú prácu. Zapojila sa do projektu Čítať ďalej
Potvrdili to študenti Juraj Krajčír, Katarína Kučerová a Jana Laceková vo svojej práci „Vplyv podávania vitamínu C na vybrané charakteristiky ľudských erytrocytov“. Vysokoškoláci z odboru všeobecné lekárstvo sa umiestnili na 3. mieste v kategórií Predklinická sekcia v súťaži Študentská vedecká odborná činnosť /ŠVOČ/. Prezradili, že s výskumom začínali Čítať ďalej
