Zuzana Kovaničová pochádza z Bratislavy, kde na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského vyštudovala biológiu so špecializáciou na fyziológiu živočíchov a etológiu. V najbližších rokoch by rada prispela k rozvoju kvalitnej vedy na Slovensku. Je fanúšičkou cestovania, kultúry, lyžovania, potápania a kvízov. V tomto roku sa zaradila medzi víťazov konferencie ŠVOČ, Čítať ďalej
Čo všetko sa dá zo slín vyčítať? Môžu byť pomôckou pri odhaľovaní ochorení? Na tieto amnohé ďalšie otázky sa snažia nájsť odpoveď vedci z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberajú sa problematikou slín ako neinvazívnej alternatívy na diagnostiku obličkových chorôb. Detaily ich práce počas prednášky Čítať ďalej
Začiatok milénia bol prelomový aj v biologických vedách. Vedci zverejnili sekvencie genómov človeka, ale aj modelového organizmu rastlín arábkovky Thalovej (Arabidopsis thaliana). Prečo je dôležitá? Ukázalo sa, že obidva genómy obsahujú približne rovnaký počet génov kódujúcich proteíny. „Ale bolo prekvapujúce, že rastliny syntetizujú aj proteíny, ktoré by sme sotva Čítať ďalej
Virológ RNDr. Boris Klempa, DrSc., z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave, získal medzinárodné ocenenie „Joel M. Dalrymple Memorial Lectureship Award“ za svoje inovatívne úspechy v oblasti biomolekulárnej medicíny hantavírusov. Cenu si prevzal na konferencii pod názvom „The XI. International Conference on Hantaviruses“, ktorá sa konala začiatkom Čítať ďalej
Baktérie sú bunky podobné bunkám nášho tela. Existujú „dobré" a „zlé" baktérie. Keď chceme napadnúť bakteriálne bunky, musíme poznať ich odlišnosti. Otázkou je, ako baktérie reagujú na stresové situácie. Treba vytvoriť antibiotiká, ktoré blokujú antistresový systém a tým bojujú proti „zlým“ baktériám. Väčšina baktérií v ľudskom tele je „dobrých" Čítať ďalej
Drosophila melanogaster alebo vínna muška je snáď známa každému. Má žltohnedú farbu a červené či hnedé oči, na brušku nosí čierne priečne pruhy. Častokrát poletuje okolo hnijúceho ovocia, vína, piva, octu a ďalších kvasiacich látok, kde kladie svoje vajíčka. Niektoré druhy rodu Drosophila žijú aj v rozkladajúcich sa hubách, kaktusoch či zdochlinách. Čítať ďalej
V rámci starostlivosti o chránené územia zabezpečuje Štátna ochrana prírody SR v kompetenciách územných pôsobností svojich útvarov ochranu prirodzeného druhového zloženia ekosystémov reguláciou výskytu nepôvodných a inváznych druhov rastlín. Jednou takou rastlinou je aj boľševník obrovský. Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)z čeľade mrkvovité Čítať ďalej
„Mikrobióm“ je termín používaný na opis spoločenstva mikroorganizmov a ich genetických informácií, ktoré obývajú obmedzené prostredie, ako je hostiteľský organizmus, pôda alebo oceán. Kompozícia mikrobiómu sa podstatne líši v závislosti od environmentálneho prostredia a môže zahŕňať rôzne baktérie, parazity, huby a vírusy. Výskum ukázal, že tieto Čítať ďalej
V podmienkach stresu, akými môže byť napr. fyzické cvičenie či emočný stres, sa v krvi zvyšuje hladina katecholamínov. To vedie k stimulácii receptorov lokalizovaných na povrchovej membráne srdcovej svalovej bunky. Práve aktivovanie týchto receptorov spúšťa v srdcovej bunke celú kaskádu fosforylačných procesov. Tie priamo zasahujú aj objekt záujmu riešiteľov projektu Čítať ďalej
Nie každý vie, že koža dospelého človeka má asi 2 metre štvorcové. Alebo, že povrch 1 nohy predstavuje 18 % z celkového povrchu kože, na hlave je 9 %, ruka má 9 %. Dozvedeli sa to okrem iného účastníci Žilinskej detskej univerzity. Prednášajúca prof. MUDr. Andrea Čalkovská, PhD. vysvetlila, že lekári tak presne vedia, koľko povrchu predstavuje koža jednej či druhej Čítať ďalej
