Ako sa zmenil svet? Vedkyne zo SAV skúmali vplyv epidémie na bežný život

30. máj. 2020 • Humanitné vedy

Ako sa zmenil svet? Vedkyne zo SAV skúmali vplyv epidémie na bežný život

Kvôli pandémii, ktorú vo svete spôsobil vírus SARS-CoV-2, sme sa od marca všetci ocitli v sociálnej izolácii. Ako táto situácia ovplyvnila naše životy? Aká bola atmosféra v slovenských domácnostiach? Ktoré emócie v ľuďoch najviac rezonovali?

Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky hľadali vo svojom výskume vedkyne Soňa G. Lutherová, Miroslava Hlinčíková a Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV).

Tesne po zavedení prvých mimoriadnych opatrení spustil vedecký tím online dotazníkový prieskum ako pilotnú časť antropologického výskumu o každodennom živote v období epidémie koronavírusu na Slovensku. Dotazník bol dostupný na webe od 18. 3. do 26. 3. 2020, teda v čase, keď mali ľudia čerstvú (1- až 2-týždňovú) skúsenosť s dobrovoľnou či povinnou sociálnou, resp. fyzickou izoláciou. Do záverečného spracovania údajov bolo napokon zahrnutých 2 357 výpovedí.

Výsledky prieskumu sú vymedzené spôsobom organického šírenia na internete. Ľubica Voľanská upresňuje: „Nemožno ho preto mechanicky zovšeobecniť na populáciu Slovenska. Zachytáva názory a nálady ľudí, ktorí k nemu mali prístup. Naznačuje však celospoločenské trendy v prezentovaných postojoch a reflexiu ich konania v dňoch, keď sa zmenil náš svet.“

V dotazníku sa vedci pýtali ľudí, ako sa líšil ich denný režim od bežného života pred vypuknutím nákazy. Miroslava Hlinčíková ďalej popisuje: „Ľudia vo svojich odpovediach reflektovali to, ako epidémia koronavírusu ovplyvnila každodennú rutinu, na ktorú sme zvyknutí: vzťahy, prácu, trávenie voľného času, nákupy, ale i tempo života.“

Ako sa zmenili naše dni?

Najčastejšie zmieňovanou zmenou bola práca z domu (31 %), ktorá sa týkala najmä ľudí s vysokoškolským vzdelaním a z Bratislavského kraja. Naproti tomu ľudia so základným a stredným vzdelaním i respondenti z ostatných krajov spomínali najmä zotrvávanie doma na OČR, dovolenke, neplatenom voľne, prípadne dôsledok straty zamestnania (28 %). Najčastejšie o strate svojej práce či zárobku hovorili podnikatelia, hoci na druhej strane ocenili možnosť trávenia viac času s rodinou.

O zmenách hovorili i v súvislosti so  spôsobom trávenia voľného času či času po práci. Ľudia opisovali zásadné obmedzenie sociálnych kontaktov (28 %) a zníženie množstva času stráveného vonku (20 %). Vo vyššej miere sa podľa nich venovali starostlivosti o deti (17 %).

Približne desatina respondentov popísala spontánne zmeny vo svojom dennom režime aj v spotrebnom správaní (13 %), zvýšenom množstve domácich prác (13 %), ale aj strate koníčkov (9 %).

Ľudia žijúci bez detí v mladšom (18 - 29) i staršom veku (50 - 59) opisovali okrem obmedzení (strata koníčkov a sociálnych kontaktov) i možnosť dopriať si viac času na oddych aj spánok a voľnejší denný režim. 13 % ľudí uviedlo, že si mohli konečne organizovať čas podľa svojej potreby. Iná situácia bola v domácnostiach rodičov s dvoma alebo viacerými deťmi.

Menej často boli uvádzané zmeny ako strata zamestnania, viac existencie v online priestore, častejší pobyt vonku; viac času s rodinou a podobne. Len 9 % respondentov uviedlo, že sa im denný režim v podstate nezmenil a ostal rovnaký (najmä ľudia na materskej či rodičovskej dovolenke, študenti a dôchodcovia). Tí súčasne zmieňovali aj chýbajúce sociálne kontakty, stretnutia s rodinou či priateľmi. Z hľadiska dĺžky izolácie respondenti, ktorí boli doma iba kratší čas, hovorili častejšie o práci z domu a možnosti oddýchnuť si. Naproti tomu tí, ktorí strávili v izolácii už 11 a viac dní, zdôrazňovali minimalizovaný sociálny kontakt a obmedzený čas strávený vonku. Vo svojich spontánnych odpovediach reflektovali zvýšenú starostlivosť o deti, ako aj viac domácich prác.

Ilustračný obrázok: práca z domu, Zdroj: istockphoto.com

Aká bola atmosféra v domácnostiach?

Vedcov zo SAV tiež zaujímalo, ako sa dramatické zmeny v každodennom živote ľudí, vyplývajúce z fyzickej izolácie a ďalších obmedzení, odrazili v atmosfére v domácnostiach – vo vzťahoch, komunikácii medzi členmi a ich emočnom nastavení.

Väčšina respondentov popísala atmosféru vo svojej domácnosti ako pozitívnu a konštruktívnu (59 %). Z hľadiska optiky počtu strávených dní v izolácii sa takto skôr vyjadrovali ľudia, ktorí sa začali izolovať len nedávno (1 až 5 dní). Možno predpokladať, že na viacerých z nich ešte nedoľahol tlak okolností a obavy, respektíve si ich nepripúšťali. Z hľadiska ekonomického postavenia, paradoxne, atmosféru takto charakterizovali najmä podnikatelia a živnostníci. Mnohí oceňovali priestor na spoločné trávenie času s rodinou a utuženie vzťahov, prípadne možnosť oddychu i spomalenia životného tempa bez výčitiek svedomia.

Približne 10 % respondentov hovorilo o neutrálnej, prípadne nezmenenej atmosfére v domácnosti. Situáciu takto skôr charakterizovali respondenti, ktorí boli v izolácii šesť a viac dní, pričom to boli prevažne muži, ľudia bez detí, ale aj tí, ktorí neboli počas sledovaného obdobia v izolácii.

Naopak, o skôr negatívnej atmosfére v domácnosti sa zmienilo 17 % respondentov, podľa ktorých sa napríklad medzi členmi domácnosti „zvýšilo napätie“ alebo zaznamenali „mierne dusno“. Ďalších 13 % ľudí atmosféru charakterizovalo ako jednoznačne negatívnu či napätú. Títo opisovali prevládajúci pocit „ponorkovej choroby“, neslobody, ťaživosti a z toho vyplývajúcich konfliktov. Negatívne hodnotenie nálady v rodine prevládalo skôr u respondentov vo veku od 18 do 29 rokov. Práve títo zrejme intenzívnejšie pociťovali náhlu stratu bezprostredných sociálnych kontaktov, respektíve sa výrazne zmenili ich životné okolnosti.

V spontánnych popisoch nálady v domácnostiach bol často zastúpený strach - z neznámeho, budúcnosti alebo špecificky strach o blízkych (14 %) či obavy z vývoja atmosféry medzi ich členmi domácnosti (10 %). V menšej miere sa v opisoch objavili charakteristiky ako premenlivá či individuálne vnímaná nálada (najmä podľa miery zaťaženia jednotlivých členov domácnosti alebo psychického stavu dospelých či detí).

Ilustračný obrázok: emócie, Zdroj: istockphoto.com

Ako sme sa cítili?

Opisy aktuálnych pocitov respondentov odhaľujú viaceré okolnosti každodenného života ľudí v tomto období. Zaujímavé sú napríklad vo vzťahu k často zmieňovanému dodržiavaniu opatrení. Soňa G. Lutherová poznamenala: „Vo verejnom diskurze prevláda názor, že dôvodom správania sa ľudí bol v prvom rade strach z toho, ako epidémiu zvládne podfinancovaný a nedostatočne fungujúci zdravotný systém. Podobnú interpretáciu ponúkajú aj výpovede našich respondentov, avšak škála spontánne uvádzaných emócií je podstatne rozmanitejšia.“

Hoci je škála spontánne uvádzaných emócií v súvislosti s vypuknutím nákazy naozaj rozmanitá, dominuje v nej na prvom mieste strach – v podobe obáv, úzkosti či až paniky. Strach uvádza vo svojej odpovedi každý druhý z respondentov (51 %). Odpoveď sa týkala otázky: „Ako by ste charakterizovali svoje aktuálne pocity vo vzťahu k vypuknutiu nákazy?“ S výrazným odstupom nasledujú opisy pocitov ako bezmocnosť, neistota, nedôvera (16 %). Spontánne svoje pocity takto charakterizovali viac ženy ako muži a ľudia žijúci v rodine. V konkrétnych výpovediach dominoval strach o blízkych (najmä starších členov rodiny a deti), ale aj obavy z vlastnej nákazy (hlavne u ohrozených skupín, napr. seniorov, chronicky chorých či tehotných žien), ekonomických dôsledkov či strach z ďalšieho vývoja udalostí v krajine a z následnej závislosti na zdravotníckej opatere na Slovensku.

Časť respondentov deklarovala pragmatické nastavenie až odstup (13 %) a pokoru, rešpekt, ale aj potrebu zmeny hodnôt (13 %). V prvom rade vyjadrovali rešpekt voči prírode a jej silám (od racionálnej argumentácie až po prejavy fatalizmu), úcty k Bohu, ale aj k ľuďom v prvých líniách. Medzi nimi prevažovali ľudia vo veku 60 a viac rokov, ktorí vyjadrili aj pocit nádeje, optimizmu; prekvapenia; ale aj zmierenia a vyrovnanosti.

V podobnom počte odpovedí bol uvádzaný zmätok, teda premenlivé a rozporuplné pocity – 13 %. Vo väčšej miere tak charakterizovali svoje pocity ľudia vo veku 18 až 29 rokov, ktorí na jednej strane vyzdvihli pocity nádeje a optimizmu, ale zároveň pripustili napätie a stres.

Ľudia reflektovali aj pozitívne pocity (8 %), opierajúc sa o radosť zo „spomalenia“, zníženia každodenného stresu a spoločného času s rodinou; ale aj v súvislosti so životným prostredím, ktoré podľa respondentov dostalo možnosť si „vydýchnuť“.

Menej bol spomínaný smútok, depresia (8 %); hnev, nespokojnosť (7 %); nádej a viera (7 %); neurčité, skôr neutrálne pocity (6 %); napätie, stres, nervozita (5 %); prekvapenie, šok (5 %) a ďalšie.

 Ilustračný obrázok: úzkosť, Zdroj: istockphoto.com Tu nájdete podrobnejšie údaje. V prípade záujmu o ďalšie informácie kontaktujte Soňu G. Lutherovú (sona.lutherova@savba.sk), Miroslavu Hlinčíkovú (miroslava.hlincikova@savba.sk), Ľubicu Voľanskú (lubica.volanska@savba.sk).

 

Zdroj: Tlačová správa SAV

Ilustračné obrázky: istocphoto.com

(DK)

Súvisiace:

Hore
TVT2020 prihlasovanie
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 6/2020
TVT2020 súťaže
Vedec roka SR
VC 6/2020 železany
Vedecká cukráreň video
Quark_2020
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
„Lavínová hmota“ obsahuje prachový, mokrý alebo doskovitý sneh, kamene, ľad a ďalšie zložky.
Zistite viac