Aj bunky menia kabáty. Výskum nádorov prsníka prináša stále viac otázok

16. okt. 2020 • Lekárske vedy

Aj bunky menia kabáty. Výskum nádorov prsníka prináša stále viac otázok

Predstavte si stretnutie dvoch vojsk – jedno má čierne uniformy a druhé biele. Čierni vojaci sú poškodené, nádorové bunky. Bieli vojaci sú bunky, ktoré vedia poškodenia čiernych opravovať. Lenže bieli sa vzdávajú pozitívnej roly a pomáhajú čiernym. Tento boj sa niekedy odohráva v okolí nádorov prsníka. Vedkyňa Svetlana Miklíková sa usiluje zistiť, prečo je to tak. Za svoj výskum nedávno získala cenu L’Oréal UNESCO Pre ženy vo vede za Slovensko.

Samozrejme, toto je veľmi zjednodušená verzia príbehu, ktorý sa odohráva v okolí nádorov prsníka, ale veľmi sa podobá na boj dobra so zlom. Mgr. Svetlana Miklíková, PhD., ktorá pôsobí v Ústave experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave, ho portálu Veda na dosah priblížila vedeckejšie.

Bojové pole

Bojové pole, ktoré vedkyňa skúma, je v skutočnosti miniatúrny model toho, čo sa deje v nádore prsníka a jeho okolí. Model je umiestnený na laboratórnej platničke so šiestimi jamkami (trochu podobnej Petriho miske). Tvoria ho prsníkové nádorové bunky, ale aj mezenchymálne stromálne bunky, ktoré sú dôležitou súčasťou nádorového mikroprostredia. Dôležité sú preto, že majú schopnosť opravovať rôzne poškodenia. Nádorová bunka je poškodená bunka, ktorá bola pôvodne zdravá. Mezenchymálne stromálne bunky sa síce najprv pustia do ich opravy, ale potom sa zmenia a nádoru začnú pomáhať rásť.

Problém je v komunikácii buniek

„Prsníkové tkanivo tvorí u žien z veľkej časti tukové tkanivo, v ktorom sa nachádzajú aj mezenchymálne stromálne bunky. Spolu s nádorovým tkanivom je preto súčasťou tohto modelu. Chceme vedieť, ako mezenchymálne stromálne bunky s nádorom komunikujú a akým spôsobom mu pomáhajú v raste. Zjednodušene povedané, aké signály, čiže aké molekuly a iné chemické signály si navzájom posielajú,“ približuje Svetlana Miklíková. Dodáva, že keď tento model pozorovali na myšiach, videli, že nádory získali na agresivite, čiže viac metastázovali (rozširovali sa) do svojho okolia. „Zatiaľ však nevieme, čo im na sile pridáva, práve to sa s kolegyňami Jankou Plavou, Marínou Cihovou, Monikou Buríkovou a Luckou Rojíkovou snažíme zistiť.“

Prečo liečba zlyháva

Svetlana Miklíková pracuje so svojimi kolegyňami na viacerých projektoch, ktoré sa navzájom dopĺňajú. „V jednom napríklad skúmame, prečo sa niekedy nádory prsníka stávajú rezistentné, čiže odolné voči chemoterapii. Aj v ňom sa zameriavame na okolité prostredie nádoru, čiže na mezenchymálne stromálne bunky a na ich úlohu pri vzniku rezistencie.“

Mgr. Svetlana Miklíková, PhD. Zdroj: Null

Mgr. Svetlana Miklíková, PhD. Zdroj: agentúra Null

Vedkyňa vysvetľuje, že aj dôvodov, pre ktoré zlyháva chemoterapia, je viac. „Liečivo sa do bunky dostáva rôznymi spôsobmi. Nádorové bunky si však dokážu „nadprodukovať“ transportéry, pomocou ktorých liečivo pumpujú zo svojho vnútra preč. To je však len jeden zo spôsobov, akým sa chránia pred účinkom liečby.“ Zároveň aj mikroprostredie nádoru, čiže napríklad mezenchymálne stromálne bunky vedia okolie nádoru zmeniť tak, že sa liečivo k nádorovým bunkám nedostane. „Alebo im nejakým spôsobom pomáhajú zbavovať sa ho. Nádorové bunky dokonca dokážu opravovať poškodenia, ktoré im liečivo spôsobuje. U každého pacienta však spôsobuje odolnosť voči liečivu niečo iné a vedec či lekár musí pátrať, prečo zlyháva.“

Svetlana Miklíková sa výskumu mezenchymálnych stromálnych buniek venuje už od svojho doktorandského štúdia, ale nevie predpokladať, ako dlho tento výskum ešte potrvá. „Je to zložitý problém. Aj keď niečo objavíme, zároveň narazíme na ďalšie otázky. A otázok máme stále viac ako odpovedí. Napredovanie teda vždy závisí aj od toho, či sa nám podarí získať ďalšie financie na pokračovanie vo výskume.“

O projekte L’Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede vo svete

L´Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede bol založený v Paríži v roku 1998 s cieľom oceňovať úspechy už etablovaných vedkýň a vplyv ich práce na súčasnú spoločnosť, ako i poskytovať podporu mladým vedkyniam na začiatku ich kariéry. Program sa postupne rozšíril do mnohých svetových krajín. Vyznamenal už vyše 3 500 žien zo 118 krajín.

V roku 2009 získali dve laureátky L'Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede z roku 2008 Nobelovu cenu vo svojej oblasti odborných znalostí: Elisabeth Blackburn v odbore medicína a fyziológia a Ada Yonath v odbore chémia.

Na Slovensku sa tento rok uskutočnil už 4. ročník L´Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede. Prihlásilo sa doň 28 vedkýň, ktoré splnili podmienky v dvoch kategóriách – do 35 rokov a 45 rokov a dosiahnutie titulu PhD. vo vedeckých oblastiach. Odborná porota zložená zo zástupcov Slovenskej akadémie vied, Slovenskej komisie UNESCO a Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) posudzovala všetky projekty a vybrala dve víťazky. 

Mgr. Svetlana Miklíková, PhD. získala ocenenie v kategórii do 35 rokov za projekt predklinického modelu organoidov, ktorý pozostáva nielen z prsníkových nádorových buniek, ale aj z mezenchymálnych stromálnych buniek predstavujúcich dôležitú súčasť nádorového mikroprostredia. 

MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD. z Neuroimunologického ústavu SAV v Bratislave získala ocenenie v kategórii do 45 rokov za výskum Parkinsonovej choroby, počas ktorej dochádza k selektívnemu odumieraniu dopamínergných neurónov, a hľadanie spôsobu, ako spomaliť proces starnutia týchto buniek a pomôcť pacientom. V blízkom čase prinesieme článok o jej výskume.

Obe výherkyne získali výhru v sume 5000 eur, ktorú môžu investovať do ďalšieho výskumu alebo na osobné účely. Cieľom projektu je vyzdvihnúť prácu slovenských vedkýň a upriamiť pozornosť médií na ich talent a úspechy, osloviť mladú generáciu a motivovať ju pre vedeckú kariéru.

Galina Lišháková

Zdroj: Tlačová správa agentúry Null

Foto: iStock, agentúra Null

 

Súvisiace:

Hore
Vedecká cukráreň 10/2020
Veda v CENTRE 10/2020
sutaz FB TVT 2020
Noc výskumníkov 2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Rituál zdobenia stromov v období pred zimným slnovratom siaha do predkresťanských čias.
Zistite viac