11. júna bude Jupiter najbližšie k Zemi

08. jún. 2019 • Fyzikálne vedy

11. júna bude Jupiter najbližšie k Zemi

Planéta Jupiter bude 11. júna 2019 popoludní v priebehu tohto roka najbližšie k našej planéte. Jej vzdialenosť od Zeme bude 640 860 000 km, čo predstavuje 4,28 astronomickej jednotky, pričom astronomická jednotka je vzdialenosť Zeme od Slnka.

„Jupiter obehne okolo Slnka raz za 11,87 roka. V kombinácii s obehom Zeme okolo Slnka sa potom periodicky mení vzdialenosť Zeme a Jupitera. Najväčšie priblíženia nastávajú v intervale 398 dní. Tohtoročná minimálna vzdialenosť nastane 11. júna popoludní. Keďže k tomu dochádza v opozícii (Slnko, Zem a Jupiter sú prakticky v jednej línii, pričom malá odchýlka je spôsobená tým, že Zem a Jupiter neobiehajú okolo Slnka presne v jednej rovine), Jupiter bude nad obzorom počas júna pozorovateľný celé noci,“ hovorí doc. Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici.

Tohtoročné priblíženie bude na pozorovanie pomerne náročné, keďže Jupiter bude len nízko nad južným obzorom. V noci z 11. na 12. júna po polnoci dosiahne maximálna výška nad obzorom len 18,5 stupňa.

„Už v malom ďalekohľade budú môcť nadšenci nočnej oblohy vidieť kotúčik Jupitera a 4 galileovské mesiace. Vplyvom excentricity dráh Zeme a Jupitera, čo sú elipsy málo odlišné od kružníc, sú minimálne vzdialenosti dosiahnuté každý rok rôzne. Napríklad 27. septembra 2022 bude táto vzdialenosť len 591 300 000 km, čo je 3,95 astronomickej jednotky,“ vysvetľuje Ján Svoreň.

Hviezdna obloha s vyznačenými planétami o polnoci 11./12. júna 2019
Hviezdna obloha s vyznačenými planétami o polnoci 11./12. júna 2019

Planéta Jupiter – čo o nej vieme

Jupiter je piata planéta podľa vzdialenosti od Slnka. Patrí medzi obrie planéty, je z nich najväčšia. Jupiter spolu so Saturnom, Uránom a Neptúnom tvoria skupinu plynných obrov, tiež joviálne planéty. Jupiter je viac ako 2-krát hmotnejší než všetky ostatné planéty spolu, je 318-krát hmotnejší ako Zem. Stredná vzdialenosť Jupitera od Slnka je 5,2 astronomických jednotiek čo je 778 miliónov km.

Po Slnku, Mesiaci a Venuši je štvrtým najjasnejším telesom na oblohe. Predpokladá sa, že Jupiter má malé kamenné jadro veľkosti 10 až 15 hmotností Zeme. Nad jadrom je podstatná časť planéty tvorená tekutým kovovým vodíkom. 75 % hmotnosti Jupitera tvorí vodík a 25 % hélium, so stopami metánu, vody, etánu, čpavku a kremičitanov. V atmosfére sa vyskytujú charakteristické Jupiterove pásy. Ide o vysokorýchlostné prúdenie (vietor), ktoré je ohraničené v širokých pásoch rovnobežných s rovníkom a dosahuje rýchlosti až 650 km/hod. V susedných pásoch fúka vietor opačným smerom. Malé chemické a teplotné rozdiely medzi pásmi sú zodpovedné za farebnosť pásov, ktoré sú dominantou štruktúrou pri pohľade na planétu. Najnápadnejším útvarom v atmosfére Jupitera je Veľká červená škvrna – atmosférický vír o rozmeroch 25 000 x 12 000 km (zmestili by sa do nej dve Zeme).

Na Jupiteri sa vyskytujú silné polárne žiary. Prvé štyri mesiace Jupitera objavil už v roku 1610 Galileo Galilei – dnes ich voláme Galileovské mesiace. Sú to Io, Európa, Ganymed a Kalisto. Jupiter má najmenej 79 mesiacov, 63 s priemerom menším ako 10 km bolo objavených od roku 1975.

Jupiter so 4 najväčšími mesiacmi (Io, Európa, Ganymed a Kalisto) v malom ďalekohľade
Jupiter so 4 najväčšími mesiacmi (Io, Európa, Ganymed a Kalisto) v malom ďalekohľade

 

Informácie a fotografie poskytla: Monika Hucáková, hovorkyňa SAV

Redigovala a uverejnila: VČ

Súvisiace:

Články
Hore
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2018 články
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Buk lesný (Fagus sylvatica L.) je naša ekonomicky aj ekologicky najvýznamnejšia listnatá drevina.
Zistite viac