Zoznámte sa s najkonzumovanejšou hubou na svete – Agaricus bisporus


Zoznámte sa s najkonzumovanejšou hubou na svete – Agaricus bisporus

Šampiňóny s druhovým rozlíšením Agaricus bisporus sú najkonzumovanejšou hubou na svete. Odborníci ich radia medzi dôležité zdroje živín pre ľudský organizmus, slúžia na prevenciu a/alebo zmiernenie niektorých ochorení, ako sú napríklad rakovina a srdcové choroby. Dôležité je tiež spomenúť, že šampiňóny sú vysoko hodnotené z nutričného hľadiska, keďže majú nízky obsah energie a tým pádom diétny účinok. Aj pre tieto dôvody spotreba húb na svete rastie každý rok. V poslednej dobe dosiahla 3 072 000 ton ročne. Spotreba rôznych druhov húb sa líši a rovnako tak aj množstvo vyprodukovaných húb na kontinentoch. Najvyššia spotreba húb bola zaznamenaná v Oceánii s podielom 2,36 kg na obyvateľa (v roku 2002), po ktorom nasleduje Európa s 1,52 kg. Najnižšia spotreba je na Blízkom východe a v Afrike – v týchto krajinách dosahuje približne 0,05 až 0,01 kg na obyvateľa.

Prvé pestovanie šampiňónov druhu Agaricus bisporus siaha do cca roku 1600 vo Francúzsku. Všimli si ich záhradníci na záhonoch po pestovaní melónov. Prvé policové šampiňonárne sa datujú na rok 1915 v USA, v roku 1960 sa rozmohli v Holandsku.

Paríž 1880 – dobová ukážka pestovania Agaricus bisporus

Ing. Marcel Golian, PhD. z Katedry zeleninárstva, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre, uvádza špecifiká produkcie Agaricus bisporus. Rastú na rozloženej organickej hmote, pričom v substráte súčasne rastú 3 typy mycélia.

Odborník pripomína predovšetkým význam vody v substráte, tiež krycej zemine i vo vzduchu. „Ak by bolo málo vody, plodnice nerastú, dozrievajú alebo zasychajú. Nedostatok vody spôsobuje, že plodnice dozrejú len do veľkosti hrášku, resp. dôjde k úhynu plodníc. Krycia zemina poskytuje vodu, keď napríklad nemožno zalievať.“

Pri raste plodníc sa 50 % vody vyparuje a v plodniciach zostáva len polovica. „Voda zaručuje transport živín a tiež reguláciu teploty substrátu. Malé dávky treba aplikovať niekoľkokrát denne,“ pripomína Ing. Marcel Golian, PhD. z Katedry zeleninárstva.

Existujú mnohé variácie pestovateľských systémov pre produkciu Agaricus bisporus. Ide podľa odborníka o kult v policiach, debnách, vo vreciach, v blokoch či vo vysokých záhonoch.

Pestovanie na „oslích chrbtoch“

Mnoho ekonomík sa v súčasnej dobe snaží nájsť spôsob, ako čo najefektívnejšie vybudovať a rozvíjať odvetvie zaoberajúce sa pestovaním húb druhu Agaricus bisporus. Je pritom veľmi dôležité skontrolovať dostupnosť použiteľných zdrojov. Počas skúmania možností hubárskeho priemyslu sa ako neopomenuteľný problém objavil najmä nedostatok rašeliny ako hlavná zložka pôdnej vrstvy určenej na pestovanie tohto druhu. Preto je veľmi dôležité, najmä v suchých subtropických oblastiach a trópoch hľadať materiály, ktoré môžu nahradiť rašelinu. Vedci sa tiež zamýšľali, či je na tento účel možné použiť napr. odpadový papier.

Boli vykonané tri experimenty s cieľom preskúmať možnosť nahradiť rašelinovú pôdu odpadovým papierom pri produkcii húb. Pokusy zahŕňali výskum nerozloženého drveného papiera, ale aj kompostovaného papiera; celulózový papier nebol vhodný na rast a produkciu hubových teliesok. Rovnaké výsledky sa dosiahli aj pri spracovaní kompostovaného odpadového papiera, ale v menšom rozsahu. Iba kompostovaný odpadový papier s prídavkom dusíka vykazoval sľubné výsledky, no stále nedosahoval hodnoty štandardnej pôdy (rašeliny).

Pestovanie na zemi

Vedci sa tiež pokúšali o overenie možností, či by sa Agaricus bisporus mohol vyrábať na nekompostovaných substrátoch. Pasterizovaný nekompostovaný substrát (bazálna zmes), pozostávajúci z dubových pilín (28 %), prosa (29 %), raže (8 %), rašeliny (8 %), lucerny siatej (4 %), sójovej múky (4 %), pšeničných otrúb (9 %) a CaC03 (10 %) bol prebratý z receptúry substrátu pre kultiváciu shiitake s cieľom vyprodukovať šampiňón hnedý (portabello), Agaricus bisporus. Na optimalizáciu rastu mycelií počas trvania prerastania boli potrebné špeciálne vaky s vysokou výmenou plynov. Tento spôsob by pestovateľom umožnil produkciu húb typu portabello na substráte bežne používanom pre produkciu shiitake bez pridaných nákladov na prípravu kompostu.

Pestovanie v jaskyniach

 

Odborný garant textu a fotografie poskytol: Ing. Marcel Golian, PhD. z Katedry zeleninárstva, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /cocoparisienne/

Uverejnila: VČ

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Veda v Centre
Prechod VK na VND
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2017
QUARK
TVT 2017 články
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Zlyhanie srdca je stav, kedy srdce „nevládze prečerpávať krv do tela“.
Zistite viac