Zobudenie po štvrť miliarde rokov

13. mar. 2018 • Prírodné vedy

Zobudenie po štvrť miliarde rokov

Pachypleurosaurius je najstarší plaz Slovenska. Pochádza z obdobia druhohôr, geologického stredoveku Zeme, a odkrýva stratený svet praveku našej krajiny.

Najstarší slovenský stavovec, prirodzene, nevzbudzuje záujem iba nás, úzky okruh odborníkov, ale určite je predmetom túžby po poznaní aj širokej verejnosti. O to zaujímavejší a vzácnejší sa nález zdá aj tým, že sme mali doposiaľ o evolúcii stavovcov – teda skupiny organizmov, do ktorej patria aj plazy – v období druhohôr, ktoré sa považujú aj za éru dinosaurov, z nášho územia žalostne málo informácií.

Tajomný svet jaskýň

Jaskyne sú pre mňa úplne iným svetom, úžasným a tajomným. Osobne ich mám veľmi rád, rozhodne by som ich však neoznačil ako bezpečné miesto (pravdepodobne v drobnom kontraste s mojimi dvoma kolegami, Jurajom Šurkom a Máriom Olšavským, skúsenými jaskyniarmi-geológmi, ktorí sa na túto akciu podujali so mnou).

Keby ste sa ma teraz opýtali, na čo si spomeniem ako prvé zo dňa vykopávok tohto nášho druhohorného plaza starého 245 miliónov rokov v Demänovskej doline, tak to viem presne. Je to chvíľa, keď sme opustili denné letné svetlo – zdanlivo bezpečné prostredie lesa Nízkych Tatier, a zliezali po rebríku do úzkej štrbiny hlbokej asi 20 metrov. Tá predstavuje vchod do jaskynného systému. Dno, kam sme sa mali v našom prvom kroku za skamenelinou dostať, bolo zhora v nedohľadne, zahalené nepriestupnou temnotou. Vravel som vtedy s úsmevom, že dúfam, že to bude aspoň stáť za to.

Sieň Eldorádo, ktorá je súčasťou jaskyne Štefanová, je 26 metrov pod úrovňou rieky Demänovka. Obrovské valúny prinesené prívalovými vodami sleduje geológ Mário Olšavský.

Záchrana na poslednú chvíľu

Po vyše hodine plazenia sa v úzkych tuneloch, lezenia a zlaňovania sme sa konečne dostali do malej siene zvanej Eldorádo. Od Pavla Hericha zo Slovenskej správy jaskýň sme mali avízo, že práve tu sa nachádza čierna kostra uväznená vo svojom vápencovom hrobe v strope jaskyne. Chvíľu nám trvalo, kým sme ju vo svetle bateriek našli. Bola krásna a prekvapivo drobná a krehká – jej veľkosť je 5 cm.

Bolo nesmiernym šťastím, že pri geologickom procese tvorby tejto časti jaskynného systému, keď sa vápenec rozpúšťa, sa nám kostra plaza takto odkryla. Vtedy sme, samozrejme, ešte netušili, o akého živočícha ide. Prvý pohľad dokonca zvádzal na prisúdenie kostry k pravekým rybám, pretože viditeľné boli iba spodné časti stavcov a rebrá.

Vybrať kostru v tejto polohe z tvrdého skalného masívneho stropu bez jej poškodenia bola ťažká úloha. Pomohla nám však technika. Najskôr sme opatrne odstránili blízke okolie horninového bloku, a potom sme nález v bezpečnej vzdialenosti podvŕtali. Takto sme nález zachránili a konečne sa ocitol v našich rukách.

Slovo zachránený nepoužívam iba v obraznej podobe. Vlhkosť a deštruktívne procesy, ktoré zo začiatku umožnili rozpustenie vápenca, ako aj odkrytie kostry, by vzácnu fosíliu rovnako čochvíľa zničili. Stačila by ďalšia prívalová voda a tento jedinečný nález by sa navždy stratil.

 

Autor: Mgr. Andrej Čerňanský, PhD., Katedra ekológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave

Foto: Juraj Šurka

Uverejnila: VČ

 

Viac podrobností o najstaršom plaze Slovenska a o podrobnostiach jeho nálezu, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 03/2018), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND
Noc výskumníkov 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2017 články
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Kontaktný vonkajší zatepľovací systém má medzinárodnú skratku ETICS.
Zistite viac