Zhodnotenie zmien vývoja krajinnej štruktúry


Zhodnotenie zmien vývoja krajinnej štruktúry

Sledovanie a bližšie hodnotenie historického vývoja krajiny je jedným zo základných postupov pri riešení súčasných krajinnoekologických problémov. Tvrdia to Jana Striešková a Zlatica Muchová vo svojej práci Zhodnotenie zmien vývoja krajinnej štruktúry (modelové územie Dobrá a Opatová) (Evaluation of development changes of landscape structure (key study Dobrá and Opatová )).

Cieľom ich práce je tvorba databázy druhotnej krajinnej štruktúry k. ú. Opatová a k. ú. Dobrá v štyroch časových horizontoch v rozmedzí rokov 1806 – 2017 a následná prezentácia vývojových trendov s využitím nástrojov geografických informačných systémov. Záujmové územia (k. ú. Dobrá a k. ú. Opatová) sa nachádzajú v Trenčianskom kraji v centrálnej časti okresu Trenčín. Výmera k. ú. Dobrá je 532 ha a Opatová 1 422 ha. V území dominuje lesná (55,4 %) a poľnohospodárska pôda (30 %). Územím preteká rieka Váh, vodné plochy zaberajú 4,4 %. „Analyzovali a hodnotili sme vývoj zmien, ktoré nastali vo využívaní krajiny. Zvolenú problematiku sme riešili na základe mapových podkladov, ako boli mapy 2. vojenského mapovania (obdobie mapovania 1806 – 1869), historické letecké snímky (mapovanie z roku 1949), mapy účelového mapovania polohopisu v rámci projektu pozemkových úprav (PÚ) (mapovanie z roku 2009) a aktuálne katastrálne mapy (stav k roku 2017).“

Mapové podklady boli podľa tvorcov projektu buď zvektorizované alebo prebraté z geodetických podkladov projektu PÚ a následne spracované a jednotne upravené podľa klasifikácie máp využívania pozemkov. Krajinná štruktúra je rozdelená do ôsmych druhov pozemkov a následne ešte aj do detailnejšieho rozčlenenia na základe prvkov využitia pozemku. Mapové vstupy boli spracované pomocou programu ArcMap 10.0. Tendencie vývoja a priestorové analýzy pre každý časový horizont boli spracované v programe Microsoft Excel. „Druhy pozemkov (DP) a ich percentuálne zastúpenie v ČH1 (obdobie 2. vojenského mapovania) je nasledovné: orná pôda – 21,3 %, ovocný sad – 0,3 %, trvalý trávny porast – 8,8 %, lesný pozemok – 56,2 %, vodná plocha – 10,0 %, zastavaná plocha a nádvoria – 2,1 % a ostatná plocha – 1,4 %. DP a ich percentuálne zastúpenie v ČH2 (mapovanie z roku 1949): orná pôda – 22,4 %, trvalý trávny porast – 11,0 %, lesný pozemok – 53,2 %, vodná plocha – 3,4 %, zastavaná plocha a nádvoria – 3,0 % a ostatná plocha – 6,9 %. DP a percentuálne zastúpenie v ČH3 (mapovanie z roku 2009): orná pôda – 16,6 %, záhrada – 0,1 %, ovocný sad – 0,2 %, trvalý trávny porast – 7,6 %, lesný pozemok – 59,0 %, vodná plocha – 4,4 %, zastavaná plocha a nádvoria – 7,2 % a ostatná plocha – 4,9 %. DP a ich percentuálne zastúpenie v ČH4 (stav z roku 2017): orná pôda – 16,5 %,záhrada – 0,03 %, ovocný sad – 0,2 %, trvalý trávny porast – 6,7 %, lesný pozemok – 59,6 %, vodná plocha – 4,4 %, zastavaná plocha a nádvoria – 7,5 % a ostatná plocha – 5,1 %.“

Na základe výsledkov analyzovania zmien tvorcovia projektu konštatujú, že až 59,8 % plochy je v súčasnosti využívané tak isto ako pred 200 rokmi. „Najväčšiu časť nezmenenej krajiny zaberá lesný porast, ktorý v každom časovom horizonte zaberal viac ako polovicu územia a má stúpajúcu tendenciu. Počas sledovaných rokov sa niektoré plochy významne viackrát zmenili. Výrazné zmeny druhov pozemkov v súvislosti s vodnými plochami nastali najmä v dôsledku regulácie rieky Váh, ktorá prebiehala počas 20. storočia a vybudovaním malej nádrže na Opatovskom potoku v roku 1958. Regulácia rieky mala zamedziť vzniku povodní, ktoré postihovali záujmové územie. Veľká časť ornej pôdy sa kvôli nárastu obyvateľstva postupne menila na zastavené územie a tento trend predpokladáme aj do budúcna. Takmer 200 ha ornej pôdy sa počas riešeného obdobia nezmenilo ani vplyvom urbanizácie a zostalo na pôvodnom mieste“

Autori projektu tvrdia že štúdium vývoja krajiny od minulosti po súčasnosť má veľký význam. „Prezentované výsledky je možné využiť pri krajinnoekologických analýzach a syntézach ústiacich do návrhov pre udržateľné využívanie územia. Identifikácia zmien, ich príčin a dopadov na krajinu prispieva k poznaniu a určeniu potenciálu a taktiež k únosnosti krajiny (Boltižiar a kol., 2013).“

Príspevok je súčasťou Študentskej vedeckej konferencie Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva (FZKI) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Vedecká konferencia študentov s medzinárodnou účasťou sa koná tradične, každoročne. V roku 2017 sa na nej zúčastnili študenti a doktorandi študijných programov FZKI všetkých troch študijných stupňov. Prihlásení účastníci boli rozdelení do troch sekcií: Záhradníctvo, Krajinárstvo a Krajinná a záhradná architektúra, ktoré zodpovedajú študijným odborom rozvíjaným na FZKI. Vedecká činnosť študentov patrí medzi dôležité aktivity fakulty. Pod vedením učiteľa je vytvorený priestor na aktívnu a samostatnú výskumnú prácu študenta, na osvojovanie si návykov a schopností pre experimentálnu činnosť. Táto činnosť prispieva k prehĺbeniu odbornej profilácie študentov vo všetkých stupňoch vzdelávania a predstavuje významnú a dnes prirodzenú súčasť vzdelávacieho procesu na vysokých školách.  

 

Zdroj informácií:

http://www.fzki.uniag.sk/sk/aktualne-informacie-reader/items/svk-fzki-2018/

Informácie prebrané zo zborníka Študentskej vedeckej konferencie FZKI 2017; (september 2018)

autori príspevku: Jana Striešková (SR) – Zlatica Muchová (SR)

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /MichaelGaida/

Uverejnila: VČ

 

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND - zima
Geosyntetika 2019
TVT 2018 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
A4 formát klasického kancelárskeho papieru nepreložíte viac ako 7 krát.