Zelená budúcnosť Brazílie


Zelená budúcnosť Brazílie

Brazília má problémy s obrovským množstvom vedľajších produktov spracovania dreva a poľnohospodárskej produkcie. Vlani túto krajinu navštívil Dr. Peter Biely z Chemického ústavu SAV. Podľa neho tam má výskum biokonverzie rastlinnej hmoty najväčšiu podporu na svete.

REDAKCIA: Čo bolo podnetom na návštevu Brazílie?

P. BIELY: Dostal som pozvanie od profesora Roberta da Silva z Universidade Estadual Paulista v meste São José do Rio Preto. Mesiac som strávil ako hosťujúci profesor na tejto štátnej univerzite a niekoľko dní aj v Národnom centre pre výskum v oblasti energetiky a materiálov (CNPEM) v meste Campinas. Obe mestá sa nachádzajú v provincii São Paulo.

Zúčastnil som sa tiež na národnom sympóziu ENZITEC 2018 (Brazílske sympózium enzýmových technológií), ktoré sa konalo v prímorskom meste Florianopolis na ostrove Svätej Kataríny pri pobreží Atlantiku. O rozsahu výskumu v oblasti enzýmových technológií v Brazílii svedčí počet účastníkov. Brazílčanov tam bolo do 500 a zahraničných hostí len približne desať. Niekoľko prednášok a približne štvrtina zo 400 posterov sa venovala enzýmom, ktoré študujeme aj v našom laboratóriu.

Cez obedňajšiu prestávku sympózia ENZITEC 2018 na pláži vo Florianopolis. Zľava Mario Tyago Murakami, Peter Biely, Adalberto Pessoa a Roberto da Silva

REDAKCIA: Čomu sa venujú vedecké pracoviská, ktoré ste navštívili?

P. BIELY:  Zameriavajú sa okrem iného na možnosti racionálneho a ekologicky akceptovateľného využitia rastlinnej hmoty. Brazília potrebuje riešiť problém obrovského množstva vedľajších produktov spracovania dreva a poľnohospodárskej produkcie, ako sú kukurica a cukrová trstina. To je azda dôvod, prečo má výskum biokonverzie rastlinnej hmoty v tejto krajine najväčšiu podporu na svete. Veľké množstvo každoročne sa obnovujúcej rastlinnej hmoty, ktorá sa nevyužíva na potravinové a krmovinárske účely, tu predstavuje zdroj organickej hmoty vhodnej na biotechnologickú výrobu chemických palív a chemikálií, ale aj surovinu pre funkčné aditíva do potravín a zelenú chémiu. Intenzívne sa študujú napríklad využitie bagasy, čo je zvyšok po vylisovaní šťavy z trstiny alebo kukuričných oklaskov.

REDAKCIA: Ako vidíte budúcnosť tohto brazílskeho výskumu?

P. BIELY: Neďaleko existujúceho synchrotrónu v areáli CNPEM budujú nový, údajne najvýkonnejší synchrotrón na svete. Bude to synchrotrón štvrtej generácie, ktorý nevyžaduje obrovské rozmery doteraz najvýkonnejších synchrotrónov sveta. Túto veľkorysú investíciu uvedú do prevádzky v roku 2020. Sirius sa týmto aktom stane unikátnym pracoviskom vyhľadávaným vedcami z celého sveta. Už teraz poskytuje možnosti predkladať projekty nielen domácim, ale aj zahraničným pracovníkom, pretože veľa projektov sa rieši v rámci medzinárodnej spolupráce. Ďalšie dve sekcie centra sa venujú vývoju a štruktúre nových materiálov a nanotechnológiám aplikovateľným predovšetkým v medicíne.

Priestory nového synchrotrónu v Campinas, ktorý majú sprevádzkovať v roku 2020, v pravom hornom rohu letecký záber na synchrotrón. 

RNDr. Peter Biely, DrSc.RNDr. Peter Biely, DrSc., je pracovníkom Chemického ústavu SAV. Kolektív, ktorý vedie, významne prispel k súčasnému poznaniu enzymológie mikrobiálnej degradácie rastlinnej hmoty, ktoré je základom rozvoja biotechnológií. Publikoval 226 prác a je autorom viacerých úspešných patentov. Získal mnoho ocenení, napríklad Zaslúžilý vynálezca Československa (1989), Zlatú medaila SAV (2001), Vedec roka SR (2003) či Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2011). V roku 2015 sa stal držiteľom amerického vyznamenania Charles D. Scott Award za významný príspevok v oblasti biotechnológie produkcie palív a chemikálií. Ako hosťujúci vedec alebo profesor reprezentoval slovenskú vedu na všetkých kontinentoch.

 

Za rozhovor ďakuje redakcia Quark

Foto: archív Petra Bieleho

Uverejnila: VČ

 

Viac o výskume biokenverzie rastlinnej hmoty v Brazílii, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 04/2019), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Hore
FVF 2019
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jar
Vedec roka 2018
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
V Európe je známych 1 000 druhov liečivých rastlín.
Zistite viac