Začína sa Týždeň mozgu 2017!

13. mar. 2017 • Lekárske vedy

Začína sa Týždeň mozgu 2017!

Ako 18-ročný začal študovať medicínu v Berlíne. Štúdium kvôli ľahkovážnosti prerušil, no začal znovu a po nadobudnutí vedomostí na univerzitách v Aschaffenburgu, Tübingene a Würzburgu sa mu nakoniec v roku 1887 podarilo získať lekársky titul. Ako mladý lekár sprevádzal na cestách bohatú ženu s psychicky podlomeným zdravím. Hovorí sa, že vtedy sa zrodil jeho záujem o psychiatriu a predovšetkým neuropatológiu. Taký je stručný príbeh Aloisa Alzheimera – nemeckého lekára, psychiatra a neuropatológa, ktorý pred viac než storočím objavil chorobu mnohými v dnešnej dobe nazývanú novodobý strašiak alebo tichá epidémia ľudstva – Alzheimerovu chorobu.

V počiatočných štádiách sa u pacienta prejavuje ako ľahká zábudlivosť, pribúdajú problémy s orientáciou, strata duchaprítomnosti. Ďalej prichádza fáza straty orientácie v okolitom svete a porozumeniu základných zákonitostí, problémy s hygienou, nespoznávanie najbližších príbuzných, neschopnosť sám sa najesť, pričom v poslednom štádiu je vyslobodením pre pacienta až smrť.    

Alois Alzheimer dokázal príznaky tejto choroby popísať na základe prípadu jeho pacientky Augusty Deterovej. Mala 52 rokov, keď začala trpieť silnou stratou pamäti a nespavosťou, lekár určil diagnózu – paralýza mozgu. Nespomínala si, ako sa volá, tvrdila, že jej manžel má pletky so susedou, inokedy, že ho nepozná. „Cítim sa, akoby som sa sama v sebe stratila,“ povedala raz svojmu lekárovi, na základe čoho Alzheimer pomenoval jej diagnózu – choroba zabúdania.

Následne, keď zomrela, nemecký lekár požiadal, aby mu z kliniky poslali jej mozog a mohol tak hľadať príčinu jej choroby. Našiel netypické zhluky proteínov pripomínajúce ryžové zrnká, ktoré vytvárali povlak hrdzavej farby. Alzheimer odhalil zmenšenie celkového objemu mozgu aj stenknutie mozgovej kôry – ako varovné príznaky choroby, ktorá je do dnešných čias pomenovaná po jej objaviteľovi.

ilustračné foto / mozog

Vzhľadom k skutočne vážnym konzekvenciám, ktoré toto ochorenie mozgu prináša, existuje v dnešnej dobe množstvo iniciatív, ktoré si kladú za cieľ podporovať duševné zdravie obyvateľstva a tiež to, aby sa téma tohto ochorenia čo najviac odtabuizovala a venovala sa jej dostatočná pozornosť. V dňoch 13. až 19. marca 2017 sa preto uskutoční celosvetová kampaň Týždeň mozgu, ktorá sa na Slovensku koná už po 10. krát pod zastrešením Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti. Centrum MEMORY n. o. pri tejto príležitosti organizuje v utorok 14. marca 2017 Deň otvorených dverí.

Faktom je, že celosvetovo sa zaznamenáva nárast výskytu demencií v populácii. Ako uvádza Slovenská Alzheimerova spoločnosť, vo svete žije aktuálne 46,8 miliónov ľudí s demenciou Alzheimerovho typu, pričom každoročný prírastok je 4 a pol milióna nových prípadov. Každé 4 sekundy pribudne na svete jeden nový pacient. Čo sa týka Európy, tu Alzheimerovou chorobou a príbuznými demenciami trpí 7,3 miliónov ľudí. Odhady do budúcna sú naozaj alarmujúce: V roku 2040 bude trpieť Alzheimerovou chorobou a ďalšími formami demencie viac ako 11 miliónov Európanov. Počet pacientov na Slovensku odhaduje Slovenská Alzheimerova spoločnosť na 50 až 60 000. Tvrdia, že presné číslo nie je známe, nakoľko zatiaľ nebola uskutočnená adekvátna epidemiologická štúdia. Predpokladá sa, že v roku 2040 vzrastie počet postihnutých u nás na 180 000!

Podľa vyhlásenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je Alzheimerova choroba jedným z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva. Medzi najčastejšie príznaky tohto novodobého strašiaka ľudstva patria zhoršovanie pamäte, ktoré narušuje schopnosť plniť jednoduché úlohy každodenného života, časté opakovanie otázok, zmeny nálad a správania, zlá orientácia v známom prostredí či časová dezorientácia. Práve preto je dôležité trénovať a zachovať si v zdraví svoju pamäť, vyskúšať si priamo na sebe jednotlivé typy poskytovaných terapeutických aktivít, ale tiež dozvedieť sa, ako pristupovať k človeku s demenciou.

ilustračné foto

PaedDr. Mária Čunderlíková, riaditeľka Centra MEMORY, n. o., vyzdvihuje potrebu venovať sa problematike demencie a Alzheimerovej choroby: „Neustále zdôrazňujeme všeobecné pravidlo: Možnosť odstrániť alebo zmierniť postup Alzheimerovej choroby závisí od včas stanovenej diagnózy a následnej terapie. Každý z nás má rodičov, starých rodičov alebo iných príbuzných, ktorí – ak ochorejú – budú potrebovať našu opateru. Preto by sa o toto ochorenie mali zaujímať aj tí mladší...“.  

Faktom ale zostáva, že výskyt tohto typu demencie narastá s vekom. Demencia sa podľa štatistík objavuje u každého 20. človeka nad 65 rokov. Po 80. roku života je to každý piaty človek. Len výnimočne sa prejavuje okolo tridsiatky. Na margo toho sa nemeckí vedci zaoberali výskumom, ktorý mal odhaliť genetické riziko ochorenia ľudí už vo veku 18 až 30 rokov. Tým pádom by daný pacient mohol vedieť o chorobe skôr a brániť sa. Odborníci z centra pre neurodegeneratívne choroby v Bonne svoje výsledky publikovali ja v časopise Science – vyvinuli test vo forme cesty virtuálnym bludiskom. Osoby s vyšším genetickým rizikom ochorenia prechádzajú bludiskom odlišne od ostatných a prejavuje sa u nich obmedzená funkcia mozgových buniek potrebných pri hľadaní orientácie v priestore.

Aj vedci zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave hľadajú mnohé spôsoby ako bojovať proti Alzheimerovej chorobe. Zaoberajú sa napríklad tým, ako odhaliť túto zákernú chorobu v čase, kým sa nijako špeciálne neprejavuje a ešte zaberajú lieky. Vedecký tím skúma, aké nepatrné zmeny sa odohrávajú v mozgu počas demencie. Odborníci zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave merali na živých zvieratách aktivitu enzýmu, ktorý v počiatočných štádiách tohto ochorenia prestáva fungovať. Na základe toho vedeli určiť, či má skúmané zviera Alzheimerovu chorobu alebo nie.

Ako uviedla Svatava Kašparová z Oddelenia nukleárnej magnetickej rezonancie a hmotnostnej spektroskopie na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, ktorá je lídrom výskumného tímu, cieľom vedcov je odhaliť počiatočné štádiá demencie a určiť, čo sledovať pri preventívnych vyšetreniach, aby zabránili rozvinutiu ochorenia. „V súčasnosti pacienti prichádzajú k lekárom v pokročilom štádiu ochorenia, keď už majú problém s bežnými činnosťami, nevedia priradiť správne slovo k predmetu, ktorý vidia, nevedia, prečo je ráno a čo treba ráno urobiť," uviedla slovenská vedkyňa. Avšak aj v prípade tak vážneho ochorenia, ako je Alzheimerova choroba, funguje prevencia.   

Odborníci odporúčajú mnohé jej formy – radia medzi ne zdravý životný štýl, dostatok pohybu, pestrá strava s dostatkom vitamínov a minerálov, ktoré sa vo vyššom veku horšie vstrebávajú. No snáď najdôležitejšími radami sú podpora a posilňovanie mentálnych výkonov ľudí v pokročilom veku. To sa napríklad dá aj lúštením krížoviek či hlavolamov, čítaním literatúry odbornejšie rázu. Snahou je, aby problémy so zabúdaním ľudia nevnímali len ako prirodzenú súčasť starnutia, ale v každom prípade spozorneli a okamžite vyhľadali lekársku pomoc.

 

Informácie poskytla: Slovenská Alzheimerova spoločnosť

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Pixabay.com; Centrum MEMORY

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
Atmosféra počas TVT 2017
QUARK
PF 2018
brožúra Veda v Centre 2015
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - zima
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 články
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Pôda je v rozsahu ľudského života neobnoviteľný prírodný zdroj
Zistite viac