Zachovanie genofondu liečivých rastlín Slovenska v Génovej banke SR


Zachovanie genofondu liečivých rastlín Slovenska v Génovej banke SR

Národnou kurátorkou pre genetické zdroje liečivých rastlín v Génovej banke Slovenskej republiky v Piešťanoch je vedkyňa a výskumníčka Ing. Iveta Čičová, PhD., odborníčka na pestovanie liečivých rastlín. Pôsobí vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby NPPC v Piešťanoch.

Vo svojej vedeckovýskumnej práci sa zaoberá zachovaním slovenského genofondu liečivých rastlín a pseudoobilnín pre budúce generácie vrátane zhromažďovania, hodnotenia, množenia a výskumu liečivých rastlín. Je členkou medzinárodnej pracovnej skupiny ECPGR (European Cooperative Programme for Plant Genetic Resources), ECPGR Medicinal and Aromatic Plants Working Group, On-farm Conservation and Management Working Group a ECPGR Forages Working Group. Bola riešiteľkou medzinárodného projektu „Conservation and characterization of oregano (Origanum vulgare L.) wild populations in Europe”.

V rámci programu VMSP 2009 bola riešiteľkou dvoch projektov: „Pestovanie nových andských pseudocereálií v poľnohospodárskej praxi“, v spolupráci s RD Moravany nad Váhom a „Introdukcia láskavca do rastlinnej výroby a jeho pestovanie v špeciálnej rastlinnej výrobe“, v spolupráci s PD Považany. Bola členkou riešiteľského kolektívu projektu APVV-0174-12 „Vývoj inovatívnych postupov na charakterizáciu a kontrolu hospodársky dôležitých a novo sa objavujúcich vírusových patogénov červených kôstkovín na Slovensku“. Vedie aj študentov, bakalárov a diplomantov zo slovenských vysokých škôl zameraných na prírodné vedy.

Iveta Čičová pochádza z Handlovej. Študovala na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (dnešnej Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre), odbor fytotechnický, špecializácia záhradníctvo, ktoré v tom čase začínalo. Po skončení štúdií nastúpila do Génovej banky SR Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, kde pracuje dodnes.

Ing. Iveta Čičová, PhD.

Ing. Iveta Čičová, PhD.

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pani doktorka, ako ste sa stali odborníčkou na pestovanie liečivých rastlín?

I. ČIČOVÁ: Po nástupe do Génovej banky Slovenskej republiky v Piešťanoch som začínala ako výskumný pracovník – kurátor genetických zdrojov strukovín. Kurátor znamená osoba, ktorá sa venuje zverenej kolekcii plodín, zhromažďovaniu rôznych odrôd, landraces, divých foriem strukovín, následne ich hodnoteniu na poli, uskladneniu v Génovej banke a ochrane voči biotickým a abiotickým faktorom prostredia. Po materskej dovolenke som pracovala ako kurátor pšenice. A po poslednej materskej dovolenke som dostala do kurátorstva liečivé rastliny a tými sa zaoberám doteraz. Dnes je to už 15 rokov. Začínala som samozrejme ako sa hovorí od nuly, pretože na našom výskumnom ústave táto skupina rastlín je iba okrajová. Takže som si musela naštudovať botaniku rastlín, pestovanie, klíčenie špeciálnych rastlín, ochranu rastlín – choroby a škodcov liečivých rastlín.

Budova Génovej banky SR v Piešťanoch, kde sú uchované semenné vzorky genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo – obilniny, strukoviny, olejniny, technické plodiny, pseudoobilniny a liečivé rastliny

Budova Génovej banky SR v Piešťanoch, kde sú uchované semenné vzorky genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo – obilniny, strukoviny, olejniny, technické plodiny, pseudoobilniny a liečivé rastliny

M. B.: Ktoré liečivé rastliny používali naši predkovia v ľudovom liečiteľstve a ktoré z nich sa používajú dodnes?

I. ČIČOVÁ: Naši predkovia boli veľmi múdri a používali hlavne divo rastúce liečivé rastliny, ktoré zbierali vo svojom okolí. Vedomosti o liečivých rastlinách sa odovzdávali generačne. V každej domácnosti boli k dispozícii rastliny, či už sušené, tinktúry alebo masti. Najviac sa používal repík, pamajorán, skorocel, materina dúška, rebríček – myší chvostík, žihľava, ľubovník, rumanček, valeriána a mnohé ďalšie. Určite sa všetky používajú i dnes a sú rozšírené o novšie rody a druhy napríklad bazalka, rozmarín, medovka, šalvia lekárska, ktoré sa na našom území používajú výlučne iba ako pestované druhy.

Pokusy s pamajoránom obyčajným – testovanie genetických zdrojov v poľných podmienkach

Pokusy s pamajoránom obyčajným – testovanie genetických zdrojov v poľných podmienkach

M. B.: Akým vývojom prešli tieto rastliny, resp. aké odrody sa získali ich šľachtením?

I. ČIČOVÁ: Ako sa začala veľkovýroba a nastala potreba produkcie väčšieho množstva liečivých rastlín pre spracovateľský priemysel, narastala aj potreba pestovania rastlín na veľkých výmerách. Práve pre tento účel sa začalo šľachtiť, aby zber rastlín bol jednoduchší pre mechanizáciu. Napríklad rumanček sa zberá špeciálnym kombajnom, vňaťové drogy sa zberajú rezačkami. Šľachtenie rastlín umožnilo, že rastliny v poľných podmienkach sú jednotné – uniformné a možno jednoduchšie nastaviť mechanizáciu na zber, podobne ako je to u poľných plodín.

M. B.: Mohli by ste uviesť, ktorým bylinkám sa darí aj v domácnostiach v kvetináčoch a ktoré je vhodnejšie pestovať iba v záhrade alebo na poli?

I. ČIČOVÁ: V kvetináči je možné pestovať hlavne jednoročné bylinky ako napríklad bazalku, majoránku, saturejku, kapucínku, ale napríklad i petržlen, pažítku, ktoré môžu byť na kuchynskom okne a môžeme ich mať po ruke. Do kvetináča patrí i rozmarín, francúzska levanduľa (Lavandula stoechas) a exotické bylinky, ktoré sa k nám teraz dostávajú aj ako koreniny napríklad Aloe vera, kalísia voňavá, vavrín lekársky a ďalšie. Všetky ostatné bylinky je vhodnejšie pestovať vo voľnej pôde, čiže v záhrade, na poli. Predsa je pre rastliny voľná pôda prirodzenejšia a lepšie prosperujú.

Echinacea - Echinacea purpurea

Echinacea – Echinacea purpurea

M. B.: Máte aj Vy svoje políčko s rastlinami?

I. ČIČOVÁ: Bývam v rodinnom dome, takže mám svoje políčko s bylinkami blízko domu. Je to taká príručná zelená lekáreň. Pestujem veľa byliniek a samozrejme, že by som chcela mať väčšie políčko, ale moja záhrada má tiež svoje limity, tak sa musím uskromniť.

M. B.: Máte aj svoje obľúbené bylinky? Je niektorá pre Vás najvzácnejšia?

I. ČIČOVÁ: Mám rada všetky bylinky. Moja veľmi obľúbená bylinka je pamajorán obyčajný Origanum vulgare, ktorý krásne vonia a aj pekne vyzerá, má krásne fialové súkvetie. Ľudový názov pre pamajorán je dobrá myseľ. Veľmi vzácna bylina pre mňa je zlatobyľ obyčajná Solidago virgaurea – pomohla mi vyliečiť dcéru, ktorá mala zápal obličiek. Táto bylinka spoľahlivo účinkuje na ochorenia obličiek.

M. B.: Aký čaj zvykne u Vás rozvoniavať počas vianočných sviatkov alebo aj na Nový rok?

I. ČIČOVÁ: Počas vianočných sviatkov pijeme čaj zo zmesi byliniek, ktoré sme nazbierali cez rok. Najčastejšie je to pamajorán, slez maurský, agát, materina dúška, nechtík lekársky. Krásne vonia a aj chutí. Čaj meníme podľa situácie a samozrejme aktuálnej potreby členov rodiny.

M. B.: Ako najradšej relaxujete?

IČIČOVÁ: Najradšej relaxujem v mojej záhrade, ideálne v kľude. Presádzam, okopávam a strihám bylinky, suším rastliny a vyrábam oleje, masti, tinktúry. Okrem byliniek máme, samozrejme, aj zeleninovú a ovocnú záhradku, v ktorej sa realizujem. Skúšam rôzne spôsoby pestovania, ale i množenia rastlín. Doma mám také malé detašované pracovisko.

M. B. : Ďakujem Vám za rozhovor.

Vedkyňa a výskumníčka Ing. Iveta Čičová, PhD., bude hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE – Vianočný špeciál, kde vystúpi na tému: Liečivé rastliny, bylinky, čaje… nielen na Vianoce. Vedecká kaviareň sa uskutoční dňa 13. decembra 2018 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A, v Bratislave.

 

Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Autor foto I. Čičovej na pracovisku: Matej Pok, NCP VaT pri CVTI SR  

Ostatné fotografie poskytla Ing. Iveta Čičová, PhD., VÚRV NPPC v Piešťanoch

 

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - zima
Veda v Centre
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Pištoľové krevety majú špecializované klepeto, prostredníctvom ktorého dokážu korisť zabiť zvukom.
Zistite viac