Vzťah k matematike sa vyvíja rôzne

05. aug. 2017 • Matematické vedy

Vzťah k matematike sa vyvíja rôzne

V rámci druhého dňa Festivalu vedeckých filmov, ktorý bol venovaný matematike, hostia prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc., prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc. a doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. prezradili, aký bol ich vzťah k matematike počas základnej a strednej školy. Priblížili tiež, akému výskumu sa aktuálne venujú.

Prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc. uviedol, že matematika ho bavila aj na základnej aj na strednej škole. „Pôvodne som nezamýšľal stať sa matematikom, skôr ma bavila elektrotechnika a takéto viac technické disciplíny. No ale potom, niekedy v druhom ročníku na gymnáziu, som začal viac inklinovať k matematike. Snažil som sa aj zúčastňovať nejakých súťaží ako matematická olympiáda, ale vždy na úrovni krajského kola alebo celoštátneho, ale nie medzinárodná olympiáda, to nie. A potom na vysokej škole to začalo, viac som sa venoval rôznym disciplínam.“ 

V súčasnosti sa zaoberá niečím takým, akým je matematická epidemiológia. „To znamená, aká má byť miera zaočkovanosti v populácii tak, aby sa udržala tzv. kolektívna imunita. To sa dá modelovať systémami tzv. diferenciálnych rovníc a ukazuje sa, že napríklad na Slovensku, kde miera zaočkovanosti bola historicky najvyššia zo všetkých krajín, napr. v Bratislavskom a Trenčianskom kraji už klesla na hodnoty, ktoré sú veľmi rizikové a hrozí tu pandémia.“

Prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc. tiež pracuje v oblasti dynamiky rôznych fázových rozhraní, modelovaných rôznymi krivkami alebo plochami. „A potom finančná matematika, modelovanie zaisťovania rôznych finančných aktív a podobne. A ku všetkému patrí spoločný menovateľ, ktorým sú diferenciálne rovnice,“ dodal.

Ďalej sa predmetom diskusie stala štatistika, podľa ktorej vyšlo, že finančná gramotnosť slovenských študentov je veľmi nízka. Hostia tiež rozoberali, prečo je to tak. Prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc. uviedol, že priamo na Univerzite Komenského v Bratislave niečo také nepociťujú, lebo ich študenti študujú finančnú matematiku. „Takže predpokladáme, že o to majú záujem. Čo je finančná gramotnosť, je ale tiež trošku diskutabilná záležitosť.“

zľava: moderátor; prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc.; doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. a prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc.

Doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. na margo jej vzťahu k matematike uviedla, že jej cesta bola veľmi jednoduchá. „Mne sa matematika páčila, pretože vyžaduje veľa fantázie. Podľa mňa  je to úžasná disciplína, v ktorej aj negatívny výsledok je výsledok a počíta sa. Ak ukážete, že toto neplatí alebo, že tadiaľto sa nedá ísť, lebo k dôkazu neprídeme, aj to je dobrý výsledok. A človek potrebuje mať obrovskú dávku fantázie a používať ju, aby, povedzme, našiel zaujímavé riešenie nejakej neriešiteľnej záhady.“ Pokračovala, že to bola cesta, ktorá ju viedla k matematike. „No a, samozrejme, to bolo spojené aj s mojou druhou veľkou záľubou, ktorou je hudba. Lebo, ako sme počuli, matematika a hudba majú k sebe veľmi blízko.“

Čo sa týka jej momentálnej práce, okrem toho, že prednáša matematiku pre budúcich strojárov, ktorí budú raz pracovať v strojárskych firmách, jej hlavnou oblasťou výskumu je práve geometrické modelovanie. Doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. pokračovala, že pred vyše sto rokmi veľký matematik, Hermann Minkowski, ktorý pôsobil na rôznych univerzitách v Európe, naznačil mnoho myšlienok, ktoré nestihol ďalej hlbšie rozvinúť. Predostrel niekoľko základných pojmov matematiky do pléna s tým, že niekto bude na nich raz ďalej stavať. „V matematike sa často stáva, že prídete k poličke v knižnici, kde sú odložené matematické knihy, a nájdete v nich takéto nespracované témy a idey, ktoré sa ďalej nerozvíjali. A zrazu vám napadne, že táto myšlienka by sa dala napríklad teraz krásne rozvinúť. Tak siahnete po starej myšlienke, ako boli napríklad Minkowského množinové operácie, a ukázalo sa, že majú úžasné aplikácie napríklad práve v geometrickom modelovaní. Množinové operácie totiž umožňujú sčítavať nielen čísla, ale i ľubovoľné objekty, sčítavame body množín, tým dostávate nové množiny a skúmame ich vlastnosti.“

Doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. pokračovala, že to majú mnohé aplikácie, nielen v geometrickom modelovaní, ale napríklad aj vo fyzike. „Je veľmi zaujímavé, keď objavíte starú odloženú teóriu, ktorá kdesi čakala nepovšimnutá na poličke, a my teraz s novými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii, po nej siahneme a môžeme ju použiť. Je to ako raketa, ktorá vás vystrelí ďalej vo výskume. V tom je skrytá krása matematiky. Nemožno povedať, že nejaký poznatok je starý, či nepotrebný. Zrazu zistíte, ako úžasne dokázali velikáni vedy predvídať, posunuli nám myšlienky, s ktorými si sami nevedeli rady lebo nemali prostriedky na ich vizualizáciu. My ich teraz máme a krásne vieme toto dedičstvo využiť.“ 

Prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc. uviedol, že on sa rozhodoval o svojom ďalšom postupe v kariére v 50. rokoch minulého storočia. „To bola doba, keď ľudia mohli byť popravení, odvisnúť na šibenci za nič, takže to s tým aj trošku súvisí. Ale fakt je ten, že môj vzťah k matematike bol spočiatku neutrálny. To bolo dané rodinnou tradíciou, pretože mám tri staršie sestry a nikdy žiadnej, ani otcovi matika nešla. Zlom nastal u mňa, keď som bol tretiak na gymnáziu. Prišiel nový učiteľ, ktorý začal tým, že si zavolal otca a povedal, robte niečo s tým chlapcom, lebo prepadne z matematiky. Takto sa to vyvinulo.“ Nový učiteľ vzbudil u neho záujem, pretože vedel vyvinúť súťaživosť svojich študentov. „Začalo mi to ísť, rodičia nemali správny kádrový profil, tak som si povedal, že keď som mal nejaké úspechy v matematickej olympiáde, snáď ma na matematiku na vysokú školu skôr vezmú.“

Profesor Brunovský ďalej pokračoval, že s kolegom Ševčovičom boli zviazaní. „Sedíme tri kancelárie od seba a dlhodobo spolupracujeme. Vymenili sme si úlohy, ja som ho voľakedy učil a teraz on šéfuje mne. V matematike som dosť prelietavý. Začal som niečím, čomu sa hovorí teória optimálneho riadenia sústav, to je analýza optimálnych rozhodnutí. Súvisí to trošku s robotikou, ako optimálne riadiť rakety a takéto veci. Potom sme prešli na tzv. reakčno-difúzne rovnice, a to sme skúmali chemické reakcie spolu s difúziou, teda s prenikaním, dynamiku. A v tom sme boli machri, v tom sme mali fakt takú dobrú partiu, že taký kolektív, ako bol tu v Bratislave, asi v Európe veľa nebolo. Možno dva alebo tri. To bolo tak koncom 80. až do 90. rokov. Neskôr sme spolu založili štúdium ekonomickej finančnej matematiky na MATFYZ-e,“ uzavrel prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc.

 

Aj toto všetko odznelo počas druhého festivalového dňa, ktorý patril matematike. Vysielal sa aj vedecký dokument ako Matematika a informatika ako základ znalostných systémov. Divákov film zaviedol aj do takých oblastí nášho života, v ktorých by sme súvislosť s matematikou a informatikou vôbec nepredpokladali... To, že matematika 21. storočia je strategickým kľúčom kultúrneho a ekonomického rozvoja ako súčasť mnohých technologických objavov, sa zas účastníci dozvedeli v druhom dokumentárnom filme Je možný život bez matematiky? V dokumente bolo zdôraznené, že progresívnosť akýchkoľvek vedeckých disciplín je daná úrovňou ich matematizácie a tá zasa ovplyvňuje blaho nášho bytia – po zdravotnej, materiálnej aj duševnej stránke.

Matematika bola témou druhého dňa tohtoročného Festivalu vedeckých filmov, ktorý sa konal v dňoch 29. 5. až 31. 5. 2017 v Centre vedecko-technických informácií SR. Mottom tohtoročného festivalu bolo „Veda pre budúcnosť“. Priaznivci vedy a vedecko-populárnych filmov sa mohli dozvedieť, v čom nám veda môže zabezpečiť priaznivejšiu budúcnosť v jednotlivých oblastiach života. Aj na tomto, v poradí už štvrtom ročníku podujatia, bola v popredí práve slovenská veda.

Cieľom Festivalu vedeckých filmov je poukázať na zaujímavé vedecko-populárne filmy a televízne relácie, ktoré svojim stvárnením približujú vedu širokému a rôznorodému publiku ako atraktívnu, dynamickú a neustále sa rozvíjajúcu oblasť. Festival vedeckých filmov predstavuje pútavé témy z oblasti prírodných, technických či humanitných vied a tiež reaguje na aktuálny stav a najnovšie trendy doma, ako aj v zahraničí.

 

Oba premietané filmy z cyklu Spektrum vedy si môžete pozrieť na YouTube kanáli CVTI SR.

 

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Odborní garanti: prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc., prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc. a doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. 

Foto: FVF 2017

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
FVF 2019
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jar
Vedec roka 2018
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Kontaktný vonkajší zatepľovací systém má medzinárodnú skratku ETICS.
Zistite viac