Vývoj mortality lesných drevín


Vývoj mortality lesných drevín

V 80-tych rokoch minulého storočia došlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu lesov, ktoré bolo zapríčinené predovšetkým znečistením ovzdušia. To podnietilo vznik systému monitoringu lesov v Európe, pričom na území Slovenska bola v rokoch 1987 a 1988 založená pravidelná štvorcová sieť 111 monitorovacích plôch v rozstupe 16 x 16 km.

V súvislosti s prijatím Konvencie UN/ECE o diaľkovom cezhraničnom prenose znečisteného ovzdušia (Convention on Long-range Transboundary Air Pollution – CRLTAP) vznikol program ICP Forests (International Co-operative Programme on the Assessment and Monitoring of Air Pollution Effects on Forests – Medzinárodný kooperatívny program hodnotenia a monitorovania vplyvu znečisteného ovzdušia na lesy). Program monitoringu lesov na Slovensku sa vyvíjal od samého začiatku ako súčasť spomínaného monitorovacieho programu ICP Forests. Prvotným a hlavným cieľom programu ICP Forests bolo poskytovať periodický prehľad o priestorových a časových zmenách stavu lesa, predovšetkým vo vzťahu k znečisteniu ovzdušia, uvádza Ing. Jozef Pajtík PhD. z Národného lesníckeho centra, Zvolen vo svojom príspevku Vývoj mortality lesných drevín na trvalých monitorovacích plochách na Slovensku. 

Za tridsať rokov existencie monitoringu dochádzalo podľa neho k rozvoju metodických postupov, k zjednocovaniu národných metodík a k rozširovaniu prieskumov až sa z neho postupne vyvinul rozsiahly unikátny systém, ktorý informuje o lesoch v širších environmentálnych súvislostiach. Tento systém obsahuje viacero prieskumov, jedným z nich je aj vizuálne hodnotenie stavu korún stromov a škodlivých činiteľov. V rámci tohto prieskumu sa hodnotí aj mortalita a odstraňovanie stromov. Faktom je, že mortalita stromov je jedným z rozhodujúcich činiteľov ovplyvňujúcich dynamiku lesa a má veľký vplyv na uhlíkový cyklus v lese.

Cieľom tohto príspevku bolo zhodnotenie vývoja súboru stromov na monitorovacích plochách v rokoch 1988 – 2015. Vývoj metodiky sa dotkol aj vyhodnocovania mortality stromov a nahrádzania odstránených stromov. „Podľa pôvodnej národnej metodiky z konca osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov sa týmto stromom nevenovala detailnejšia pozornosť, boli určené iba 4 základné kategórie: MS – mŕtvy stojaci strom, SV – suchý vyrúbaný strom, ZV – živý vyrúbaný strom a VV – vývrat, pričom pri zaradení stromu do kategórie SV alebo ZV rozhodovala veľkosť defoliácie v predchádzajúcom roku. Ak mal strom defoliáciu menšiu ako 70 % bol zaradený do kategórie ZV, pri defoliácii rovnej alebo väčšej ako 70 % do kategórie SV. Ak bol mŕtvy stojaci strom vyťažený alebo padol na zem bol preradený do kategórie SV,“ uvádza Ing. Jozef Pajtík PhD.

V databázach sú tieto stromy podľa odborníka stále evidované, hoci sa už nezahrňujú do výpočtov, na rozdiel od medzinárodnej metodiky, kde sa v prípade, že je strom už mŕtvy, musí určiť príčina uhynutia (ak je to možné). „Stojacemu mŕtvemu stromu sa priradí defoliácia 100 % a kód príčiny uhynutia iba počas prvého hodnotenia po uhynutí stromu, potom sa v databáze neeviduje. Priradenie defoliácie 100 % v prvom roku po uhynutí stromu bolo zahrnuté aj do národnej metodiky. V prvých rokoch monitoringu bol mŕtvy stojaci strom iba evidovaný a do výpočtu defoliácie nebol vôbec zaradený. Postupne s vývojom metodík bola vytvorená zvláštna kategória stromov, pri ktorých sa nehodnotila defoliácia. V národnej metodike sme ju označili ako NE – nehodnotené stromy a tvoria ju prevažne tieto dve základné kategórie: stromy s veľkým korunovým zlomom (chýba viac ako 50 % koruny) a stromy naklonené alebo zavesené.“

Metodika ICP Forests (UNECE, 2016) rozdeľuje stromy do piatich kategórií a označuje ich dvojmiestnym kódom, ktoré detailnejšie rozčleňujú stromy v danej kategórii, hlavne podľa príčiny uhynutia (živé stromy – kód začína číslom 0, stromy vyťažené a odvezené – kód začína číslom 1, strom ešte stojí a je živý, ale korunové parametre sa nehodnotia – kód začína číslom 2, stojace mŕtve stromy – kód začína číslom 3, stromy vyvrátené – kód začína číslom 4). Podobné kódovanie, ale bez kódu 0 je uvedené aj v národnej metodike z konca deväťdesiatych rokov (ČMS Lesy, 1998).

„Mortalita stromov spôsobuje úbytok stromov na monitorovacích plochách, čo zapríčiňuje to, že súbor stromov, na ktorých sa hodnotí defoliácia, je každoročne iný. Na korigovanie tejto skutočnosti používajú niektoré krajiny metódu CST’silustračné foto /les/; zdroj: Pixabay.com (common sample trees). Táto metóda je založená na vyhodnocovaní defoliácie počas sledovaného obdobia na rovnakom súbore stromov. Snaží sa o odstránenie ovplyvnenia hodnotenia tým, že sa vplyvom mortality a dopĺňania stromov súbor na hodnotenie defoliácie každoročne mení a teda, že porovnávame nerovnaké súbory. Pretože počty stromov v CSTs súbore sa každoročne znižujú o počet stromov vyťažených, vyschnutých alebo vyvrátených, je nevyhnutné retrospektívne prepočítavať hodnotu defoliácie v predchádzajúcich rokoch,“ uvádza Ing. Jozef Pajtík, PhD. vo svojom príspevku.


Pokračuje, že v roku 1988 boli u nás ukončené práce na zakladaní monitorovacej siete. Na 111 trvalých monitorovacích plochách bolo v tomto roku 5 441 stromov. „Nesúlad, že by tam malo byť 5 550 stromov, bol zapríčinený tým, že niekoľko stromov bolo odstránených v období medzi založením prvých plôch (v roku 1987) a rokom 1988 ako aj tým, že nebola dodržaná metodika zakladania monitorovacích plôch a na plochách bol vyznačený menší počet stromov (ide o 7 plôch, pričom na plochách T3 a Z3 bolo vyznačených iba 25 stromov). Z pôvodného súboru v roku 2015 ostalo iba 3 302 stromov (60,7 %). Doplnených bolo 1 571 stromov, v súčasnosti však nemáme 3 302 + 1 571 = 4 873 stromov, ale iba 4 364, čo znamená, že už aj z doplnených chýba 509 stromov, čo je 32,4 % z celkového počtu doplnených stromov. Ak porovnáme podiel chýbajúcich stromov z pôvodných stromov (39,3 %) a počet chýbajúcich stromov zo stromov doplnených (32,4 %), vidíme, že rozdiel medzi týmito podielmi nie je veľký. Zaujímavé však je, že kým úbytok pôvodných stromov trval 28 rokov (1988 – 2015), úbytok doplňovaných stromov prebiehal počas 15-tich rokov (1997 – 2011).“

Znamená to, že doplňované stromy ubúdali takmer dvojnásobným tempom. „Príčinou je, že najviac stromov sa dopĺňa na najviac poškodzovaných plochách, kde je vysoký predpoklad ďalšieho úbytku živých stromov (jedná sa o plochy často poškodzované vetrom alebo silne napadnuté hmyzom). Tieto rozvrátené plochy idú často do ťažby a tým sa odstránia všetky doplnené stromy. Ďalším dôležitým faktom je, že nie všetky stromy zo súboru sa využívajú na hodnotenie defoliácie,“ konštatoval odborník. Na Slovensku sú to iba stromy sociologického postavenia 1 a 2 (stromy nadúrovňové a úrovňové), podľa medzinárodnej metodiky sa však do hodnotenia defoliácie zahrňujú aj stromy vrastavé (sociologické postavenie 3). 

Počet stromov na Slovensku v posledných rokoch alarmujúco klesá, navyše znižuje sa aj počet hodnotených monitorovacích plôch, pripomenul odborník v závere. „V súčasnosti ich je vyťažených 12, čo je viac než desatina všetkých monitorovacích plôch. V záujme zachovania reprezentatívnosti a výpovednej hodnoty informácií extenzívneho monitoringu lesov Slovenska, bude teda v najbližšom období potrebné vyvinúť prioritné úsilie pri doplňovaní chýbajúcich stromov a zakladaní nových trvalých monitorovacích plôch.“

 

Tento príspevok vyšiel v zborníku recenzovaných príspevkov z konferencie konajúcej sa začiatkom novembra 2017 s názvom Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti.

 

Odborný garant textu: Ing. Jozef Pajtík, PhD. z Národného lesníckeho centra – Lesnícky výskumný ústav, Zvolen

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
Extrapolácie 2018
Veda v Centre
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Utorok s psychológiou TVT 2018
TVT 2017 články
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Penový hliník je materiál, ktorý je ľahší ako voda.
Zistite viac