Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Výskum opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej v Rybníku

VEDA NA DOSAH

Rybník, okr. Levice. Hlinená miniatúrna plastika dobytka s dlhou srsťou z obdobia staršej doby bronzovej (foto: J. Bátora, Archív AÚ SAV Nitra a Katedry archeológie FF UK Bratislava).

Systematický archeologický výskum opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej pokračoval v roku 2012 v oblasti Rybník (okr. Levice). Na starosti ho mal tím archeológov v zložení Jozef Bátora a Peter Tóth. Sídlisko sa nachádza severozápadne od obce, na ľavom brehu rieky Hron, v priestore tzv. Slovenskej brány. Od kameňolomu v polohe Kusá hora je situované 250  –  300 m smerom na sever. Lokalita s rozlohou asi 0,5 ha leží na jazykovitom výbežku Štiavnických vrchov a z troch strán je prirodzene chránená strmými svahmi. Vo východnej, najprístupnejšej časti osady bola vyhĺbená priekopa, ktorá je dodnes viditeľná v teréne.

V areáli opevneného sídliska, tesne pred telesom severného valového opevnenia, boli otvorené tri nové sondy. Cieľom sond 12 a 13 bolo podrobne preskúmať interiér obydlia zo staršej doby bronzovej. Ako uvádzajú výskumníci, s týmto účelom sa pristúpilo k maximálnemu využitiu totálnej stanice počas zameriavania každého druhu archeologického nálezu: každého fragmentu keramiky, mazanice, zvieracích kostí, mušlí, drobných predmetov, kamenných súčastí podmuroviek obydlí a prírodovedných vzoriek (vzorky pôdy na XRF analýzy a archeobotaniku). „Aplikovanie tejto podrobnej metodiky malo za úlohu prispieť k detailnejšiemu poznaniu interiéru obydlia a rozlíšiť jednotlivé pracovné a odpočinkové areály vo vnútri obydlia zo staršej doby bronzovej. Sondy boli prehlbované ručne po mechanických vrstvách o hrúbke cca 10  –  15 cm (tzv. Planum). Keď sa počas znižovania získal niektorý z vyššie uvedených nálezov, bol okamžite zameraný totálnou stanicou s príslušným kódovým označením (napr. K – keramika, MZ – mazanica, ZK – zvieracia kosť, DP – drobný predmet, S – kameň).“

Celkovo bolo odobratých viac než 50 archeobotanických vzoriek. Pri spätnom pohľade možno priebeh výskumu v Rybníku v roku 2012 hodnotiť ako úspešný, konštatoval prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. z Archeologického ústavu SAV. „Určitým špecifikom výskumu bolo, že sme skúsili interiér domu preskúmať dovtedy na Slovensku ešte nerealizovanou metódou. T. j. interiér jedného z domov zo staršej doby bronzovej sme skúmali tak, že každý jeden archeologický nález alebo kosť a kameň sme zamerali totálnou stanicou a z každých 10 cm sme odobrali vzorky pôdy na tzv. XRF analýzu a archeobotaniku. Získali sme tak niekoľko tisíc bodov s informáciami o presnom umiestnení nálezov a navyše aj množstvo odobratých vzoriek na uvedené analýzy. Cieľom uvedeného detailného merania, ako aj veľkého množstva odobratých vzoriek bolo rekonštruovať interiér domu.“

Podiel nameraných bodov podľa jednotlivých druhov artefaktov a ekofaktov:

Druh artefaktov a ekofaktov Počet nameraných bodov
Keramika 2 107
Vzorky na XRF analýzy 1 695
Dokumentácia 307
Zvieracie kosti 217
Mazanica 200
Kamenné súčasti podmuroviek obydlí 170
Drobné predmety 117
Vzorky na archeobotanické analýzy 51
SPOLU 4 864

Sondami 12 a 13, smerujúcimi kolmo k telesu valu sa podarilo zachytiť obrysy ďalšieho z radu predpokladaných chát – domov. Priestor domu sa od hnedozemného podložia odlišoval v podobe šedého obdĺžnikového fľaku premiešaného mazanicou a väčšími či menšími lomovými kameňmi.

„Predbežné vyhodnotenie výsledkov nám umožnilo bližšie špecifikovať priestorové členenie vnútra domu. Identifikovali sme areál oddychový, ktorý sa nachádzal v zadnej časti domu, neďaleko ohniska. V strednej časti domu sa zistili stopy po príprave mäsitej stravy a v prednej, vstupnej časti domu sa podarilo definovať pracovný areál súvisiaci s opracovaním parohoviny. Získané poznatky patria k prvým poznatkom tohto charakteru z obdobia doby bronzovej na našom území. Z artefaktov nájdených v interiéri domu možno spomenúť nález zvieracej plastiky, čím sa potvrdil fakt pozorovaný v predchádzajúcich sezónach, že v každom z domov, nachádzajúcich sa pri severnom telese valu sa nachádza jedna zvieracia plastika. Išlo o hlinenú miniatúrnu plastiku ošípanej s intencionálnym poškodením končatín,“ podotkli vedci.

Rybník, okr. Levice – opevnené sídlisko zo staršej doby bronzovej. Múr zhotovený z bazaltových blokov, ktorý tvoril súčasť konštrukcie valového opevnenia sídliska (foto: J. Bátora, Archív AÚ SAV Nitra a Katedry archeológie FF UK Bratislava).

Účelom tretej sondy 8A, situovanej cca 5 m východne od sondy 13, bolo nadviazať na terénne situácie zachytené v sonde 8 v sezóne 2011. Cieľom exkavácie bolo doskúmať „žľab“, ktorý sa tiahne pozdĺž vnútornej strany valu v severnej časti opevnenej osady a získať z neho ďalší archeologický materiál (predovšetkým zvieracie plastiky, ktoré v počte sedem kusov boli v predošlej výskumnej sezóne objavené práve v sonde 8 a pochádzali z jedného domu).

Z výplne „žľabu“ boli odobraté vzorky zeminy na archeobotanické analýzy. „Z archeologických nálezov v tejto sonde možno vyzdvihnúť ďalšiu zvieraciu plastiku hovädzieho dobytka. Nájdená plastika tak zvýšila ich počet v jednom dome na osem kusov. Tým sa len potvrdila jeho osobitosť a oprávnene možno predpokladať, že dom patril miestnemu ´šamanovi´. Zaujímavosťou je, že nájdená miniatúrna plastika má na bokoch tela hustým ryhovaním zvýraznenú srsť. Ide teda s najväčšou pravdepodobnosťou o zobrazenie dlhosrstého dobytka východného typu. Keramika a ďalšie artefakty potvrdili datovanie týchto domov do záverečného obdobia staršej doby bronzovej, ktoré bolo na lokalite reprezentované zmiešaným maďarovsko-severopanónskym materiálom,“ uviedli vedci.

Ako v závere konštatoval prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc., výsledky všetkých uvedených meraní a analýzy vzoriek im zamýšľaný cieľ zrekonštruovať interiér domu v plnej miere naplnili. „Zistili sme, že predná časť domu slúžila na realizáciu rôznych remeselných činností (napr. opracovanie parohoviny), stredná časť domu v blízkosti ohniska slúžila na prípravu stravy a varenie (zistili sme, že sa v nej porciovalo mäso na varenie) a zadná časť domu slúžila ako spálňa, miesto na oddych. Pozoruhodné je, že v tejto zadnej časti domu sa nachádzal aj miniatúrny sakrálny priestor, reprezentovaný na polici uloženou miniatúrnou zvieracou plastikou z hliny.“

 

Odborný garant textu a fotografie poskytol: prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. z Archeologického ústavu SAV

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky