Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vplyv laktobacilov na moduláciu zápalu

VEDA NA DOSAH

ilustračné foto /baktéria/; zdroj: Pixabay.com

Pôsobenie probiotických baktérií a ich význam z hľadiska účinku na ľudské zdravie je stále nie celkom prebádanou témou. Mgr. Boris Dudík z Farmaceutickej fakulty (FaF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave sa vo svojom projekte Vplyv laktobacilov na moduláciu zápalu v in vitro zápalovom modeli na HepG2 bunkách zameriava na overenie schopnosti laktobacilov modulovať imunitnú odpoveď a priebeh zápalu, nakoľko zdraviu prospešné vlastnosti probiotických mikroorganizmov sú kmeňovo špecifické.

Riešiteľ projektu, na ktorý mu bol udelený grant v rámci grantovej schémy UK, vysvetľuje, že na Katedre bunkovej a molekulárnej biológie liečiv FaF UK bolo izolovaných niekoľko laktobacilov, ktoré na základe predbežných testov vykazujú probiotický potenciál. „Chceme sa zamerať najmä na objasnenie mechanizmu týchto účinkov, keďže tie nie sú doposiaľ celkom známe. Rovnako obmedzené sú tiež poznatky o spolupôsobení laktobacilov a štandardnej liečbe zápalových ochorení, preto by sme chceli skúmať aj vplyv laktobacilov na liečbu zápalu glukokortikoidmi v prípade ich simultánnej aplikácie.“

Mgr. Boris Dudík sa vo svojom súčasnom projekte rozhodol skúmať túto problematiku na bunkovej línii ľudského hepatokarcinómu (HepG2), ktorá po vyvolaní zápalu môže slúžiť ako vhodný experimentálny model zápalového poškodenia pečene v podmienkach in vitro. „V organizme k takémuto poškodeniu dochádza napr. pri rôznych autoimunitných ochoreniach, infekciách alebo po chronickom užívaní alkoholu. Momentálne pracujeme na nastavení tohto modelu, ktorý by som chcel dosiahnuť pridaním etanolu alebo bakteriálneho lipopolysacharidu do rastového média buniek. Po optimalizovaní zápalového modelu budeme k bunkám pridávať dezintegrované laktobacily alebo ich metabolické produkty. Očakávame zmeny v regulácii zápalových signálnych dráh v HepG2 bunkách – najmä dráh spojených s receptormi rozpoznávajúcimi vzory (TLR, NOD), pričom by sme chceli podrobne skúmať expresie jednotlivých génov zapojených do týchto signálnych dráh. Okrem toho by sme chceli zistiť, či sú laktobacily schopné pozitívne ovplyvniť hladiny glutatiónu – antioxidantu, ktorý prirodzene ochraňuje pečeň pred oxidačným poškodením. Stanovenie zmien hladín glutatiónu zabezpečia kolegovia z Katedry farmaceutickej analýzy a nukleárnej farmácie FaF UK, s ktorými plánujeme spolupracovať.“

Aký prínos má teda projekt pre odbornú a laickú verejnosť? Jeho tvorca uvádza, že výsledky projektu by mohli pomôcť detailnejšie objasniť mechanizmy imunomodulačného pôsobenia probiotických baktérií ako celku a zároveň poskytnúť ďalšie informácie potrebné pre dôkladnú charakterizáciu testovaných kmeňov laktobacilov. „Výskum v oblasti probiotík naznačuje, že okrem využitia v profylaxii, resp. terapii tráviacich ťažkostí a vaginálnych infekcií by mohli nájsť uplatnenie aj pri liečbe iných ochorení. Mohli by byť vhodnou doplnkovou liečbou rôznych civilizačných ochorení (napr. alergie, autoimunitné ochorenia, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída), ktorých prevalencia sa stále zvyšuje.“

*********************************************

Univerzita Komenského v Bratislave udeľuje Granty UK už 22 rokov. Zo 419 podaných projektov doktorandov podporila univerzita 253. Vedecké, pedagogické a umelecké projekty doktorandov do 30 rokov si rozdelilo sumu 243 340,00 eur. Každý projekt získal v priemere sumu 960,00 eur. Najviac podaných i podporených projektov pochádza tradične z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorá predložila 144 žiadostí o grant, z nich uspelo 88. Jesseniova lekárska fakulta UK predložila 61 projektov, z ktorých finančnú podporu získalo 37. Na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK bolo podporených 40 z 59 podaných projektov.

 

Odborný garant textu: Mgr. Boris Dudík z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky