Vplyv fyzickej (ne)aktivity na zdravie človeka

05. apr. 2017 • Lekárske vedy

Vplyv fyzickej (ne)aktivity na zdravie človeka

Pre zdravie človeka je dôležitý súlad medzi tukom a svalmi, zdôrazňuje doc. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD., z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave, ktorá sa zaoberá výskumom účinkov pohybu na zdravie. Poukazuje na úlohu pravidelnej fyzickej aktivity v prevencii a liečbe chronických „ochorení z nedostatku pohybu“. Zistili napríklad, že hormón z tukového tkaniva adiponektín, ktorý sa znižuje pri obezite, zvyšuje kapacitu našich svalov páliť tuky.

Zistili tiež, že kalorická reštrikcia, teda obmedzenie množstva skonzumovaných kalórií, zlepšuje aktivitu mitochondrií (továrne bunky, producenti energie) a znižuje oxidačný stres, čo veľmi pravdepodobne prispieva ku život predlžujúcim a snáď aj omladzujúcim účinkom kalorickej reštrikcie. „Bunky izolované z kostrového svalu aj po mnohých dňoch v inkubátore stále pripomínajú svojho darcu, čiže niektoré ich vlastnosti pripomínajú/odzrkadľujú fyziologické fenotypy donora. Naznačuje to existenciu mechanizmov, ktoré môžu imprintovať genóm bunky, teda zabezpečiť ,odtlačok’ prostredia či životného štýlu do našej genetickej informácie. To v konečnom dôsledku modifikuje jej transláciu/preklad do konkrétneho fenotypu (vlastnosti, charakteristiky)," uviedla dr. Ukropcová.

Účinky pravidelného cvičenia

Dr. Barbara Ukropcová ďalej zdôraznila: „Svalstvo nie je len orgánom pohybu, ale zohráva kľúčovú úlohu aj pri koordinácii adaptačnej odpovede na pohyb. Keď cvičíme, tancujeme alebo beháme, stávajú sa naše svaly zdrojom signálov – molekúl, ktoré zabezpečujú adaptáciu aj na úrovni iných, vzdialených tkanív a orgánov a do značnej miery sprostredkujú zdravotné benefity cvičenia. Tento dialóg svalu s telom je pritom veľmi odlišný u trénovaného a netrénovaného svalu. Sval komunikuje s inými orgánmi a tkanivami pomocou bioaktívnych molekúl, ktoré dokážu modifikovať štruktúru a funkciu mnohých tkanív a orgánov, vrátane mozgu." Na tento dialóg sa zameriavajú v nedávno ukončených respektíve práve prebiehajúcich projektoch, ktoré sú založené na účinkoch kombinovaného vytrvalostno-silového tréningu na fyzickú zdatnosť, motorické a kognitívne (napríklad pamäť) funkcie seniorov.

Nízka fyzická zdatnosť mužov a žien sa odzrkadľuje aj v ich oveľa vyššej úmrtnosti, v porovnaní s vysokou fyzickou zdatnosťou.

Fyzická zdatnosť a úmrtnosť

Prospešnosť cvičenia ako fyziologického, dostupného a efektívneho prostriedku prevencie a liečby mnohých ochorení je založená na obrovskom množstve dôkazov, jeho potenciál sa však v klinickej praxi zatiaľ využíva len relatívne málo. Málokto si totiž uvedomuje, že používať často zanedbané svaly sa najprv treba naučiť, tak ako všetko ostatné. Preskripcia (predpis) cvičenia vyžaduje vytvoriť systém, ktorý bude postavený na spolupráci praktických lekárov, lekárov – špecialistov, telovýchovných lekárov a profesionálnych trénerov. Vo viacerých krajinách sa už takýto systém začína rozvíjať. Treba veriť, že aj u nás sa cvičenie s cieľom zvýšiť fyzickú zdatnosť a svalovú silu časom etabluje ako efektívny prostriedok prevencie a podpornej liečby mnohých ochorení.

Pravidelné cvičenie prospieva mozgu

Mozog má hmotnosť ~1200 g, 150 000 km prepojení medzi neurónmi a medzi 20 – 90-tym rokom klesá objem mozgu o cca 10 %. Denne môžeme prísť až o ~85 000 neurónov, prakticky každú sekundu o jeden neurón. Pravidelné cvičenie má vplyv na zvýšenie prietoku krvi, zlepšenie pamäte a ďalších mozgových funkcií, zlepšenie mozgovej plasticity a adaptability, ako aj zlepšenie nálady. Vytrvalostné cvičenie je jedným z mála fyziologických stimulov, ktoré dokázateľne zvyšujú tvorbu nových neurónov v mozgu, čo samozrejme súvisí so zlepšením pamäte, prípadne dalších mozgových funkcií.

Z výskumu vyplýva, že až 70 % Slovákov sa hýbe nedostatočne (Jana Jurkovičová, 2005). Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v dôsledku nedostatku pohybu celosvetovo zomiera ročne vyše 5 miliónov ľudí, čo je podobný efekt ako má fajčenie.

Pyramída fyzickej aktivity 

  • TV, počítač (občas)
  • Tréning sily, flexibility a relaxačné cvičenie (2 – 3-krát do týždňa)
  • Plánovaná rekreačná športová aktivita (20 – 30 min. 3 až 5-krát do týždňa)
  • Bežná pohybová aktivita (každý deň)

Pyramída fyzickej aktivity

Preskripcia (predpis) cvičenia

WHO odporúčaná dávka pohybu, ktorá prináša zdravotné benefity: 10 000 krokov denne; plus 30 min stredne intenzívnej vytrvalostnej aktivity ≥5 x týždenne (alebo 1 hodina intenzívnej vytrvalostnej aktivity 3-krát týždenne, prípadne primeraná kombinácia stredne intenzívnej a intenzívnej vytrvalostnej aktivity); optimálne v kombinácii so silovým tréningom 2 až 3 x týždenne.

Dôležité princípy:

• individualizovaný tréning pod dohľadom • postupné zvyšovanie intenzity a doby trvania • kombinácia aeróbneho a silového tréningu • benefity: aj hospitalizovaní pacienti • zachovanie funkčnej kapacity a samostatnosti (starší pacienti...)

Centrá pre manažment obezity – komplexné riešenie komplexného problému

Dlhodobé riešenie obezity a s obezitou asociovaných ochorení vyžaduje komplexný multidisciplinárny prístup, založený na tíme expertov v oblasti obezitológie, kde patria lekár(i), výživoví poradcovia, fyzioterapeuti/profesionálni tréneri a psychológ.

Dôležitú súčasť komplexného manažmentu predstavuje edukácia (pacientov, lekárov a zdravotného personálu, medikov); networking (praktickí lekári, lekári – špecialisti), ako aj výskum s transláciou do klinickej praxe.

 

 

doc. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD.Doc. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD., lekárka a samostatná vedecká pracovníčka Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave, bola dňa 30. marca 2017 o 17.00 hod. hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE, kde prezentovala tému Prežijeme bez pohybu? Vplyv fyzickej (ne)aktivity na zdravie človeka. Vo svojej vedeckej práci sa viac rokov venovala mechanizmom vzniku obezity a cukrovky 2. typu. V súčasnosti sa zameriava najmä na výskum pozitívnych účinkov pravidelného cvičenia na naše zdravie a na dialóg svalov s inými tkanivami a orgánmi, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom biologicky aktívnych molekúl, uvoľňovaných pri cvičení. Prednáša na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (UK) a Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Na oboch fakultách i na Prírodovedeckej fakulte UK školí diplomantov aj doktorandov.

Z prednášky a podkladov spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR

Obrázky sú z prezentácie doc. MUDr. Barbary Ukropcovej, PhD.

   

Súvisiace:

Hore
Noc výskumníkov 2017
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 fotografická súťaž
film Cesta času
kam za vedou 1
QUARK
Extrapolácie 2017
téma mesiaca
Aurelium - centrum vedy
Prechod VK na VND - jeseň
Veda v Centre
TVT 2017 výtvarná súťaž
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
kam za vedou 2
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Plocha pľúc svojou veľkosťou predstavuje tenisový kurt.
Zistite viac