Vianočné tradície sa dedia z generácie na generáciu

24. dec. 2017 • Sociálne vedy

Vianočné tradície sa dedia z generácie na generáciu

„Tradícia je súčasťou každej kultúry, pretože znamená stabilitu. Podobne aj inovácia, ktorá znamená vývin. Každé ľudské spoločenstvo má okamihy, ktorým pripisuje zvláštny význam, ten sa umocňuje opakovaním niektorých úkonov, často len symbolických – ritualizáciou. Koniec decembra spätý s predlžovaním dňa bol takýmto obdobím už pred prijatím kresťanstva v roľníckych kultúrach aj v antickom Ríme. Je len logické, že sa na tento termín nabalili aj kresťanské sviatky a v súčasnosti sú Vianoce vnímané ako najvýznamnejší sviatok roka v celej kresťanskej kultúre bez ohľadu na to, či je človek veriaci, alebo nie.“ Tak vysvetľuje dôvod, prečo si ľudia zachovávajú tradície počas Vianoc a prenášajú ich z generácie na generáciu, prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc. z Ústavu etnológie SAV v Bratislave.

Niektoré zvyky z minulosti sa podľa nej transformovali do nových foriem – napr. upratovanie, stretávanie sa ľudí, spev/hudba, obdarovávanie, charitatívne činnosti, chystanie sa na Vianoce inštitucionálnymi spôsobmi ako napr. workshopy, prednášky, trhy. „A potom sú to symbolické úkony, o ktorých význame človek veľmi nerozmýšľa, pretože k sviatku patria: zdobenie stromčeka, vianočné prestieranie, zapaľovanie sviečok, čítanie z biblie na Štedrý večer v niektorých rodinách, vinšovanie, navštevovanie sa po 1. sviatku vianočnom a pod.“

Vianoce sa formovali ako súčasť kultúrnych tradícií všetkých európskych krajín, majú aj svoje etnické, konfesionálne i regionálne a lokálne špecifiká. Aj dnes je napríklad tendencia hovoriť o Vianociach na Slovensku, Vianociach v českej kultúre alebo ešte konkrétnejšie o Vianociach na Orave či na Horehroní, poznamenali odborníci z Ústavu etnológie SAV v Bratislave: prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc., PhDr. Katarína Popelková, CSc., PhDr. Monika Vrzgulová, CSc. a PhDr. Juraj Zajonc, CSc. v knihe Čo je to sviatok v 21. storočí na Slovensku?

Význam a podoby vianočného obdobia na Slovensku v predchádzajúcom storočí neobišli ani politické režimy, ktoré v obyčajach našli priestor pre implementáciu svojej ideológie. „Komunistický režim, vládnuci v krajine v druhej polovici 20. storočia vytváral svoj osobitný model sviatočných rituálov eliminujúci akékoľvek kresťanské prvky, a tak sa po politických zmenách v roku 1989 spoločenské transformácie postupne premietli aj do zmien obyčajového systému a kultúry sviatkovania, ktorú pozorujeme dnes. Prelína sa v nej odraz novej sociálnej štruktúry, individuálnych a skupinových hodnôt, liberalizácie a diverzity spoločnosti, ale aj modernizácia a aspekty globalizácie, ktoré sa nedajú pripísať len politickým zmenám. Globalizácia prispieva na jednej strane k unifikácii, na druhej strane k zámernej lokalizácii – čiže oživovaniu zaniknutých či zanikajúcich tradícií a vytváraniu nových aktivít, ktorých životnosť a obľuba poukazujú na to, že v súčasnej spoločnosti plnia významné úlohy.“

Zákonom určenými dňami pracovného pokoja sú vo vianočnom období na Slovensku 24. – 26. december, 1. a 6.ilustračné foto /vianočné sviatky/ január. Odborníci v knihe Čo je to sviatok v 21. storočí na Slovensku? tvrdia, že počas voľných dní sa časť foriem sviatkovania presúva do sféry privátnej. „V ustálených domácich spôsoboch prežívania Vianoc je možné viac než pri ich verejných prejavoch predpokladať prítomnosť prvkov jednak súvisiacich s individuálnymi náboženskými, etnickými, geografickými a i. väzbami členov rodín, jednak tých, ktoré do rodinnej podoby Vianoc prinášajú manželia či partneri zo svojich východiskových rodinných prostredí a ďalej ich z vlastnej vôle reprodukujú, ale i tých, ktorých samotná realizácia i podoba prežívania sú výlučne otázkou individuálnej voľby ľudí. Z tohto hľadiska možno sledovať nielen miesto a spôsob trávenia vianočných voľných dní, formy prežívania jednotlivých častí sviatkov či časovanie sviatočných aktivít, ale i existenciu a dodržiavanie pravidiel v jednotlivých prvkoch sviatkovania – napríklad pri výbere jedál považovaných za vianočné, v spôsobe prípravy jedál či dekorácii obydlia, čase výzdoby vianočného stromčeka, rituáloch pri stolovaní a odovzdávaní darčekov, pomenovaní obdarovačov, atď.“

Podľa etnologických poznatkov nadobúdajú dnešné spôsoby domáceho sviatkovania pestrú paletu podôb. „Nie je možné všeobecne povedať, že by napríklad Štedrý deň dnes prebiehal iba v znamení príprav slávnostnej večere a v prítomnosti všetkých členov rodín. V mestskom prostredí je celkom bežné, že si ho ľudia spríjemňujú prechádzkami, návštevami cintorína, individuálnymi či spoločenskými športovými aktivitami (napríklad bratislavskí otužilci spoločným plávaním) a pod. Dopoludnia Štedrého dňa sa dajú zrealizovať posledné nákupy, čo mnohí využívajú, pretože potom sú obchody minimálne jeden deň zatvorené. Významnou súčasťou priebehu Štedrého dňa je i sledovanie televíznych programov,“ konštatovali odborníci.

Uvádzajú ďalej, že obraz, ktorý poskytujú výsledky výskumov z dedín regiónu Rajeckej doliny (ide o lokality s výraznou prevahou obyvateľov rímskokatolíckeho vierovyznania, s 99 % obyvateľov slovenskej národnosti) dokumentuje, aké postupy a v akom rozsahu sa okolo roku 2004 dodržiavali napríklad pri prestieraní slávnostného štedrovečerného stola. Až 100 % z oslovených domácností udržiavalo zvyk položiť pod obrus peniaze, pridať šupiny z vianočného kapra (20 %), niekde aj zrno alebo ovos (5 %). Na stôl dávali chlieb (98 %), vianočné oblátky, med, cesnak, misu s ovocím, podnos so zákuskami, fľaše s nápojmi (všetko 100 %), v niektorých rodinách aj bibliu alebo ruženec (25 %) a pohár so svätenou vodou a ihličnatou vetvičkou (40 %). Dekoratívnu dominantu tvorili sviece (100 %), niekde v osobitne naaranžovanom svietniku (10 %), prípadne sa stôl obviazal reťazami (5 %). Slávnostné prestieranie doplnili dekoratívnymi obrúskami s vianočným motívom (80 %).

ilustračné foto /vianočné sviatky/„Takto zostával stôl upravený aj počas prvého a druhého sviatku vianočného, niektoré prvky – svieca, podnos so zákuskami – až do Troch kráľov. Účastníkmi večere bývajú všetci členovia žijúci v domácnosti, prichádzajú na ňu aj členovia, ktorí žijú osamotene. Štedrý večer sa slávi aj troj- i štvorgeneračne, v závislosti od rodinných tradícií, vzťahov a priestoru. V 80 % skúmaných rodín bol zaznamenaný zvyk pred prezlečením do slávnostnejšieho odevu sa umyť.“

Začiatok Štedrej večere je v spomínanom regióne okolo 18. hodiny a jej priebeh tiež určuje rodinná tradícia. Základná schéma zaznamenaná v Rajeckej doline je vraj rovnaká: spoločná modlitba, potretie čela medom, konzumácia oblátok s medom, vo väčšine prípadov aj s cesnakom, prípitok s vinšom, postupná konzumácia jednotlivých chodov večere, zakončenie modlitbou a následné rozbaľovanie darčekov. V niektorých rodinách, najmä kde sú deti, rozbaľovanie darčekov predchádza večeri.

„Pri príprave sviatočných jedál rodiny často rešpektujú prvky vianočného jedálneho lístka z rodín oboch partnerov, vytvárajú sa – a potom každoročne na Vianoce pri jednom stole opakujú – originálne kombinácie jedál pôvodne zaužívaných v nábožensky, etnicky či geograficky odlišných oblastiach. Výskyt niektorých štedrovečerných jedál, najmä mäsa a údenín a s nimi pripravovaných polievok, je na Slovensku napríklad ovplyvnený konfesionálnou príslušnosťou,“ popisuje kolektív autorov. „Kým u katolíkov a pravoslávnych mäso v polievke absentuje, evanjelici ho v polievkach majú, pretože predvianočný pôst končí už s vyjdením prvej hviezdy na Štedrý deň.“

Odborníci spomínajú agentúrny prieskum z roku 2007, podľa ktorého tvoria rebríček najčastejšie sa vyskytujúcich štedrovečerných jedál zemiakový šalát (88,2 %), oblátky (79,8 %), kapustnica (74,3 %), kapor (60,0 %), orechy (49,3 %), iná ryba (nie kapor) (39,8 %), rezeň (25,2 % ), šošovicová polievka (18,6 %), rybacia polievka (14,3 %), opekance, tiež nazývané ako pupáky, bobaľky či bobáky (11,0 %). „Ako súčasť jedál na vianočnom stole sa uvádzajú i sladké a slané pečivo, domáce a exotické ovocie, med a cesnak. Ako prepojenie verejného a súkromného priestoru počas Štedrého večera funguje v rímskokatolíckom prostredí návšteva polnočnej pobožnosti, ktorá je venovaná rituálu oslavy narodenia Ježiša Krista. Účasť na tejto omši v kostole má dnes na Slovensku okrem religióznej aj spoločenskú funkciu.“

ilustračné foto /vianočné sviatky/

Ak sa pozrieme konkrétne sa jednotlivé sviatočné vianočné dni, ich spôsob trávenia v slovenských domácnostiach vyzerá podľa odborníkov nasledovne: 

25. december – Prvý sviatok vianočný, nazývaný aj Božie narodenie, má v zmysle kresťanskej vianočnej tradície slávnostný charakter. Veriaci navštevujú v predpoludňajších hodinách bohoslužby, stolovanie v kruhu rodiny je slávnostné. Obed prebieha podobne ako večera na Štedrý deň, avšak podávajú sa mäsité jedlá (aj v katolíckych rodinách). V tento deň je zvykom navštevovať sa medzi príbuznými, aby sa rodiny stretli a spoločne trávili Vianoce v čo najširšom kruhu. Od 90. rokov 20. storočia sa na Slovensku z iniciatívy katolíckej cirkvi organizujú v jednotlivých farnostiach tzv. Jasličkové pobožnosti alebo Jasličkové slávnosti. Podujatie formou nadväzuje na ľudové betlehemské hry: Sériou dramatizovaných scénok približuje divákom udalosti v Betleheme súvisiace s narodením Krista.

26. december – Druhý sviatok vianočný, deň Štefana – je dňom so sviatočnou, avšak uvoľnenejšou atmosférou. Tento deň pracovného pokoja možno sledovať ako prechod od sviatkov ku všedným dňom. Kresťanskí veriaci sa dopoludnia opäť zúčastňujú bohoslužieb v kostoloch, často sa tento voľný deň využíva na návštevy príbuzných a priateľov. V tradičnom kalendári zvykov a spoločenských kontaktov, ovplyvnenom i cirkevnými zákazmi týkajúcimi sa adventu, je tento deň spätý s organizovaním tanečných zábav. Termín ako príležitosť na spoločenské zábavy osláv menín Štefana, na tanečné párty a diskotéky využívajú dnes rozličné združenia a zábavné podniky. 

31. december, deň Silvestra – Na základe etnografických pozorovaní spôsobov prežívania posledného dňa kalendárneho roka možno konštatovať, že siahajú od rodinných posedení sprevádzajúcich ukončenie starého a vítanie začínajúceho roka, večerných návštev divadelných predstavení či náboženských pobožností, cez účasť na verejných športových podujatiach, spoločenských zábavách v hoteloch a reštauračných zariadeniach až po stretnutia obyvateľov miest i dedín na námestiach a sledovanie polnočných ohňostrojov.

1. január – Nový rok má mnohé znaky prvého sviatku vianočného, vyplývajúce zo symboliky dňa 1. januára ako počiatku nového obdobia. Príbuzní a známi si na Nový rok zvyknú navzájom blahoželať, katolícki veriaci navštevujú sviatočné bohoslužby. Doma sa slávnostne stoluje, niekde sa však nepodáva hydina (kačka, morka, ktoré sa pripravujú počas Vianoc) v súlade s poverou, že by sa rozutekalo bohatstvo. K tomuto dátumu patria novoročné koncerty pre rôzne organizácie a tiež kultúrne a športové podujatia pre deti. Od roku 1993 sa na Slovensku oslava novoročia prelína so štátnym sviatkom – Dňom vzniku Slovenskej republiky. Pri jeho oslavovaní sa aktivizujú najmä orgány štátu: Udeľujú sa najvyššie štátne vyznamenania, medaily sa odovzdávajú príslušníkom armády, prezident sa občanom prihovára v slávnostnom televíznom novoročnom príhovore a pod. Prvý večer v novom roku televízie spravidla uvádzajú televízne premiéry úspešných filmov, čím umocňujú výnimočnosť tohto dňa.

6. január – Sviatok Zjavenie pána (Traja králi), je pre všetkých obyvateľov ďalším uzákoneným dňom pracovného pokoja, pre veriacich kresťanov ďalším vianočným sviatkom. V niektorých obciach Slovenska s obyvateľstvom hlásiacim sa k pravoslávnej alebo gréckokatolíckej cirkvi, ktoré sa riadia v datovaní náboženských sviatkov juliánskym kalendárom, sa tento deň slávi ako deň narodenia Krista. Na katolíckych trojkráľových bohoslužbách kňazi rituálne požehnávajú kriedu a vodu a zvyknú v súvislosti so sviatkom navštevovať domácnosti i inštitúcie vo svojich farnostiach. 

Odborníci v závere konštatujú, že Vianoce ovplyvňujú formovanie kolektívnych identít na rôznych úrovniach – konfesionálnej, teritoriálnej, rodovej, vekovej a sociálno-ekonomickej. „Tieto sviatky sú produktom kresťanskej kultúry, sú však prežívané súčasne aj ako sekulárne sviatky rodiny a komunity a na ich podobe a spôsoboch prežívania vo verejnej i privátnej sfére sa výrazne podieľa komerčná sféra. Hoci obsah sviatku Vianoc dominantne sformovala kresťanská tradícia, analýza ukázala, že dnešné spôsoby ich prežívania sa odlišujú nielen medzi veriacimi a ľuďmi bez náboženskej viery. Odlišností v pripisovaní významu určitým prvkom a preferovaní istých foriem vianočného sviatkovania je v najrozličnejších sociálnych skupinách veľa, čo svedčí o tom, že nestrácajú svoj význam tak pre fungovanie spoločnosti, ako i život jednotlivca.“

 

Odborný garant textu: prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc. z Ústavu etnológie SAV v Bratislave

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Extrapolácie 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Agrofilm 2018
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND - jeseň
Noc výskumníkov 2018
festival|LingvaFest 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
TVT 2017 články
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Počas 2. sv. vojny používali Nemci na šifrovanie informácií šifrovací stroj Enigma a Japonci Purple.
Zistite viac