Vianočné stromčeky verzus slovenské lesy. Ako prežiť Vianoce, ktoré neničia krajinu?


Vianočné stromčeky verzus slovenské lesy. Ako prežiť Vianoce, ktoré neničia krajinu?

Vianočný stromček prešiel dlhou históriou, počas ktorej sa zapísal do ľudských sŕdc ako neodmysliteľná súčasť Vianoc. Ozdobený vianočný stromček sa stal nielen dekoračným prvkom, ale aj tradičným magickým symbolom Vianoc najmä pre deti.

Rituál zdobenia stromov v období pred zimným slnovratom siaha do predkresťanských čias. Pohania zdobením prejavovali oddychujúcim stromom a kríkom v prírode úctu a vďaku za úrodu, za ich užitočnosť. Tradícia ozdobeného stromčeka počas sviatkov narodenia Ježiška je oveľa mladšia – prvá písomná zmienka pochádza z roku 1507 z Alsaska. K nám sa tento zvyk dostal z Nemecka koncom 18. storočia, najprv do miest a postupne v 19. storočí aj na vidiek. V niektorých regiónoch Slovenska sa stromček zdobí až od medzivojnového obdobia.

Spočiatku sa stromčeky ozdobovali skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Dávali na ne sušené ovocie, perníky, domáce pečivo, podomácky vyrobené ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby, sviečky či prskavky. Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo v roku 1882 v USA, keď ho iba dva dni pred Štedrým dňom 22. decembra 1882 predviedol vynálezca Thomas Alva Edison. Autorom reťazí svetielok bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson.

V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka – fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr sa ľudia dožadovali aj farebných, prizdobovaných najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky alebo slzy. V súčasnosti sú stromčeky ozdobované aj salónkami, čokoládovými figúrkami či medovníkmi.

Živý alebo umelý vianočný stromček?

Pred Vianocami si mnohí kladú uvedenú otázku. A tiež sa pýtajú: Ničíme kúpou živého vianočného stromčeka naše lesy? „V žiadnom prípade!" odpovedá Ing. Jaroslav Jankovič, CSc., vedúci Odboru pestovania a produkcie lesa v Národnom lesníckom centre vo Zvolene – Lesnícky výskumný ústav Zvolen. Odôvodňuje to tým, že „dnes viac ako 90 percent živých vianočných stromčekov na našom trhu pochádza z plantáží."

Ing. Jaroslav Jankovič, CSc.

Ing. Jaroslav Jankovič, CSc.

A čo životné prostredie?

Umelé stromčeky sa vyrábajú z plastov, často u predajcov treba pátrať po materiálovom zložení. Mínusy pre umelý stromček z hľadiska ekológie sú: energeticky náročná výroba plastov; používanie toxických prísad pri ich výrobe a vznik škodlivín;  vyčerpávanie prírodných zdrojov; možný obsah ťažkých kovov a negatívny dopad na zdravie; po skončení životnosti dlhodobá záťaž pre životné prostredie. Aby sa vyrovnala úroveň uhlíkových splodín pri výrobe umelého stromčeka emisii splodín pri spaľovaní prírodného, museli by ste ho používať aspoň 20 rokov.

Prínos živých vianočných stromčekov pre životné prostredie: produkcia kyslíka; ochrana pôdy pred eróziou a vytváranie mikroklímy počas celej doby rastu, resp. existencie plantáže; životný priestor pre rôzne druhy živočíchov; pri kompostovaní sú plne rozložiteľné; po zoštiepkovaní môžu byť využité aj na energetické účely. Podľa slov Ing. Jankoviča, našťastie záujem o živé vianočné stromčeky neklesol ani pod tlakom „ochrancov prírody“ či ambícií výrobcov umelých... Odpoveď na našu otázku je teda jednoznačná: Z ekologického hľadiska je lepšia voľba živý vianočný stromček!

V tejto súvislosti dal Ing. Jaroslav Jankovič, CSc., do pozornosti aj dokument Českej televízie pod názvom „Doba plastová“: https://www.ceskatelevize.cz/porady/1095913550-nedej-se/218562248420002-doba-plastova/

Vianočné stromčeky a naše lesy

V dávnejšej minulosti boli hlavným zdrojom vianočných stromčekov naše lesy (smrek, jedľa, borovice). Nevyhnutné pestovateľské zásahy v mladých lesných porastoch sa plánovali tak, aby z vyťažených stromčekov bolo možné vybrať tie, ktoré sa hodia na vianočné stromčeky a tieto sa potom predávali. Vzhľadom na predpísané počty vysádzaných stromčekov na 1 hektár však kvôli vzájomnej konkurencii iba malá časť stromčekov v mladinách zodpovedá kritériám na pekný vianočný stromček. V minulosti boli rozšírenejšie aj nelegálne výruby vianočných stromčekov.

Pohľad na plantáž vianočných jedlí pestovateľa pri Banskej Štiavnici

Pohľad na plantáž vianočných jedlí pestovateľa pri Banskej Štiavnici

Postupom času však vzrastali nároky na vzhľad vianočných stromčekov a tak sa začali na ich produkciu využívať špeciálne plantáže. Produkcia vianočných stromčekov z našich lesov je dnes minimálna. Ide iba o vedľajšiu produkciu z realizácie predpísaných pestovateľských zásahov.

Malá rekapitulácia

Podľa štatistických údajov sú na Slovensku približne 2 milióny domácností. Ak by len polovica z nich mala živý stromček – ide o cca 1 milión vianočných stromčekov. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, uvádzajú produkciu cca 2,5 tisíc kusov a podobné množstvo sa dá odhadovať od neštátnych subjektov. Ak pripočítame aj nelegálne výruby, ktoré môžu byť podľa odhadu maximálne na úrovni tých legálnych, môže ísť približne o 10 tisíc vianočných stromčekov ročne, ktoré pochádzajú zo slovenských lesov. Ide teda o zanedbateľné množstvo z hľadiska celkového počtu vianočných stromčekov v našich domácnostiach. Záver: V súčasnosti možno teda len veľmi ťažko hovoriť o nejakom negatívnom vplyve používania živých vianočných stromčekov na naše lesy. Ak nejaký negatívny vplyv lesníci registrujú, tak to môžu byť iba ojedinelé neodborné nelegálne výruby.

Pestovanie vianočných stromčekov

Všade vo svete sa na pestovanie vianočných stromčekov využívajú plantáže, ktoré sú napríklad v západoeurópskych krajinách súčasťou hospodárenia na pôde – vo väčšine prípadov poľnohospodárskej. Na Slovensku je v tomto smere prísnejšia legislatíva a vianočné stromčeky možno pestovať iba: na lesných pozemkoch, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o obmedzení ich využívania, napr. pod elektrovodmi alebo na plochách lesných škôlok; na poľnohospodárskej pôde na pozemkoch nižšej kvality, pričom vo voľnej poľnohospodárskej krajine treba požiadať o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy pre účel pestovania vianočných stromčekov na príslušnom pozemkovom a lesnom odbore okresného úradu; na malých výmerách poľnohospodárskej pôdy v druhu pozemku „záhrada“ – v rámci areálu záhradného centra, kde sa pestuje okrasná zeleň, vrátane stromčekov pestovaných v kontajneroch.

Ktoré dreviny sa najčastejšie pestujú na plantážach vianočných stromčekov

Z rodu Jedľa (Abies), kde je známych viac ako 50 druhov, sú to: Jedľa kaukazská (Abies nordmanniana) – Malá Ázia a Kaukaz; Jedľa srienistá (Abies concolor) – Severná Amerika a Mexiko; Jedľa Fraserova (Abies fraseri) – Severná Amerika; Jedľa balzamová (Abies balsamea) – Severná Amerika; Jedľa kórejská (Abies koreana) – Južná Kórea; Jedľa Veitchova (Abies veitchii) – Japonsko. Z rodu Borovica (Pinus), kde poznáme viac ako 100 druhov: Borovica čierna (Pinus nigra) – južná Európa, stredomorie; Borovica lesná (Pinus silvestris) – Európa, Ázia. Menej často sa pestujú druhy rodu Smrek (Picea), kde poznáme viac ako 40 druhov: Smrek pichľavý (Picea pungens) – Severná Amerika; Smrek omorikový (Picea omorica) – krajiny bývalej Juhoslávie.

Agrolesnícke systémy – využívanie funkcií drevín v krajine

Agrolesnícke systémy sú príležitosťou pre krajinu a poľnohospodárstvo. Ide o systémy hospodárenia na pôde, pri ktorých sa na tej istej ploche zámerne a cielene kombinuje poľnohospodárska produkcia (rastlinná, živočíšna) s pestovaním drevín (lesných stromov, ovocných stromov, krovín).

Borievkové pasienky na Slovensku

Borievkové pasienky na Slovensku

Ekologické aspekty pestovania drevín na poľnohospodárskej pôde

Agrolesnícke systémy zmierňujú negatívne erózne pôsobenie prívalových dažďov. Majú pozitívny vplyv na biodiverzitu (vrátane pôdnej), cyklus živín v pôde, ukladanie uhlíka. Majú vplyv na ochranu vody a to tým, že  znižujú povrchový odtok z polí, filtrujú povrchovú vodu, znižujú znečistenie, filtrujú podzemnú vodu, obmedzujú eróziu brehov, filtrujú vodu v tokoch, znižujú salinitu vody/pôdy.

Ing. Jaroslav Jankovič, CSc., a vybraní diskutujúci žiaci v Bratislavskej vedeckej cukrárni

Ing. Jaroslav Jankovič, CSc., a vybraní diskutujúci žiaci v Bratislavskej vedeckej cukrárni

Na tému: Vianočné stromčeky vs. slovenské lesy. Ako prežiť Vianoce, ktoré neničia krajinu? vystúpil v Bratislavskej vedeckej cukrárni Ing. Jaroslav Jankovič, CSc.vedúci Odboru pestovania a produkcie lesa v Národnom lesníckom centre vo Zvolene – Lesnícky výskumný ústav Zvolen. Vedecká cukráreň sa uskutočnila dňa 18. decembra 2018 v Centre vedecko-technických informácií SR. Podujatie moderovala Patrícia Stanová z NCP VaT pri CVTI SR.

 

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR

Obrázky sú z prezentácie Ing. Jaroslava Jankoviča, CSc.

Ilustračné foto: Pixabay.com (Exposure Today)

 

Súvisiace:

Hore
Marec mesiac knihy 2019
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jar
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Architektúru ako transformácia prírodných vecí v obytných a zdieľaných miestach: mestách/P. da Rocha
Zistite viac