Vedecké experimenty nominované do finále súťaže Misia Mars 2

14. dec. 2018 • Prírodné vedy

Vedecké experimenty nominované do finále súťaže Misia Mars 2

Do druhého kola súťaže Misia Mars, ktorú organizujú Slovenské elektrárne v spolupráci so Slovenskou organizáciou pre vesmírne aktivity (SOSA), sa prihlásilo 10 tímov z celého Slovenska. Z toho 5 najlepších zabojovalo o prvé miesto v stredu 12. decembra v priestoroch najmodernejšieho infocentra o energii – Energoland.

V hlavnom programe súťaže Misia Mars 2 boli predstavené aj vedecké experimenty študentov rôznych škôl, z ktorých porota vybrala víťaza. Do finále súťaže boli zaradené nasledovné experimenty žiakov stredných škôl, ktoré vám bližšie predstavíme:

Víťazný projekt: Využitie vlasov a ochlpenia ako hnojiva rastlín pri ceste na Mars

(Gymnázium F. V. Sasinka v Skalici, autori: Patrik Jozefovič, a spoluautori Ivan Čermák, Patrik Modrovský, Monika Klásková, Tomáš Štrba a garant experimentu Mgr. Zuzana Formánková). Projekt vychádzal z toho že astronautom vo vesmíre rastú vlasy a ochlpenie rýchlejšie ako na Zemi – za 8 mesiacov. Počas cesty na Mars by sa niekoľkokrát strihali a holili. Vlasy a chlpy ktoré by ostali po holení alebo strihaní by sa následne zakomponovali do samotnej pôdy, v ktorej sú rastliny pestované. Takisto by mohli byť vlasy využívané aj na samotnom Marse pridávaním do kompostu alebo pôdy. Vlasy po rozložení by následne vyživovali rastliny, pretože sa z veľkej časti skladajú z látok, ktoré slúžia, ako hnojivo aj na Zemi – konkrétne sa jedná o dusík a síru. Aby sme proces rozkladu vlasov urýchlili, mohli by sme ich rozpustiť v 2 % roztoku KOH alebo aj inom rozpúšťadle, kde by sa po krátkej dobe (cca. 3 až 4 hodiny) vlasy rozpustili a mohli by sme tento roztok ihneď používať ako tekuté hnojivo. Pozorovania autorov projektu naznačujú, že na Zemi sa takéto hnojivo účinnosťou vyrovná bežným dusíkatým hnojivám a obdobné by to bolo aj na Marse. S ohľadom na to, že nám vlasy a ochlpenie rastie stále, dajú sa poznatky využiť kdekoľvek a kedykoľvek. Prvé hnojenie môže nastať už pri lete na Mars, po pár týždňoch od štartu, kedy vlasy/chlpy dorastú do dostatočnej dĺžky a astronauti si ich budú chcieť ostrihať. Vo výrobe hnojiva možno ďalej pokračovať aj na samotnej planéte, keďže by vlasy inak neboli aj tak využité. Vlasy a ochlpenie budú fungovať ako spoľahlivé hnojivo.

Na druhom mieste sa umiestnili žiaci z Gymnázia sv. Tomáša Akvinského z Košíc, ktorí navrhli, ako pestovať zemiaky bez využitia pôdy vo vzduchu. Autori projektu: Alexandra Suchá a spoluautori Soňa Kulíkoví, Filip Leško, Dávid Slota, Alexandra Suchá a garant experimentu prof. Ing. Ján Slota, PhD. Ich úlohou bolo zistiť, ako by reagoval ľuľok zemiakový na aeroponické pestovanie na povrchu Marsu. Ďalej skúmali, aký vplyv má rozdielna gravitácia a množstvo slnečného svitu na úrodnosť ľuľka zemiakového a zároveň ich úlohou bolo aj zabezpečiť stravu ľudskej posádke. Vyhodnotením experimentu bude porovnanie počtu, hmotnosti a veľkosti (a prípadne chuti) dopestovaných hľúz ľuľka zemiakového na Marse, s hľuzami danej odrody dopestovanými na Zemi.

Na treťom mieste sa umiestnili žiaci z Detvianskeho gymnázia, ktorí sa rozhodli využiť biologický odpad výskumníkov na tvorbu recyklovanej vody. Využiť biologický odpad výskumníkov na tvorbu recyklovanej vody, ktorá bude použitá v procese hydroponického pestovania experimentálnych rastlín na stanici. Tak znie celý názov tohto projektu. Zároveň je to krok k fungovaniu bezodpadového spoločenstva v podmienkach výskumnej stanice. Autori projektu: Petra Chamutiová, a spoluautori Nela Lenďáková, Sofia Drdošová, Kristína Mitterová, Adam Kundrata a garant experimentu Mgr. Bartolomej Szakál).

Na výskumnej stanici sa bude hydroponicky pestovať špenát (projekt Misia Mars 1, realizovaný a overený na pokusnej stanici v Utahu v roku 2017). Takéto pestovanie vyžaduje prísun vody a hnojiva. Zdroje vody aj umelého hnojiva sú v podmienkach Marsu obmedzené. Experiment ponúka riešenie, ako časť biologického odpadu posádky recyklovať a využiť na podporu a trvalú udržateľnosť tohto hydroponického pestovania. Keďže v moči je prítomná voda aj dusík, podstatou je odpariť z moču vodu, tú následne kondenzovať na fólií a zbierať v samostatnej nádobke.

 

Ďalšie nominované projekty:

Vytvorenie modelu samostatného, ľahko prenosného a jednoducho zostrojiteľného zariadenia s univerzálnym použitím počas misie na Marse, ktoré umožní zjednodušiť osídľovanie Marsu (Gymnázium Cyrila Daxnera, Vranov nad Topľou, autori: Matej Gajdoš, a spoluautori Barbora Mekelová, Janka Motešická, Timotej Chmeľ, Mária Anna Kočišová a garant experimentu Ing. Ján Motešický). Model bude mať univerzálne použitie počas misie na Marse a umožní zjednodušiť osídľovanie Marsu. Hlavnou podmienkou pri zostrojovaní tzv. GCD-bunky bola autonómnosť zariadenia, minimálne rozmery, nízka váha celého modelu, ako aj univerzálnosť a ľahká skladovateľnosť. Vhodným univerzálnym zariadením by bolo možné vytvoriť decentralizované kolónie s využitím na rôzne experimenty. Je taktiež možné využiť tieto zariadenia ako zásobárne alebo malé továrne na rôzne biomasy, anorganické látky, potravu a podobne.

Nájsť také osvetlenie, ktoré bude najprirodzenejšie pre ľudí, živočíchy a rastliny. Zároveň bude spoľahlivé, ľahko opraviteľné, bezpečné, priateľské, celkovo efektívne a aby malo aj ďalšie dobré vlastnosti. (SPŠE Prešov, autori: Andrej Tadeáš Bača, a spoluautori Samuel Franko, Patrik Brindza, Alex Removčík a garant experimentu Ján Haluška). Experiment je možné využiť pri návrhu a inštalácii osvetlenia všeobecne. Poznatky nadobudnuté týmto experimentom sa dajú využiť pri výbere najlepšieho, najšetrnejšieho a najprirodzenejšieho umelého svetla. Experiment by mal potvrdiť hypotézu, že umelé osvetlenie by malo čo najviac napodobňovať prírodu. Experiment bude úspešný, ak sa nájde najprirodzenejšie umelé osvetlenie pre ľudský organizmus, živočíchy a pre rastliny. Nominovaný experiment má potvrdiť, že najlepšie technické riešenia sú inšpirované prírodnými a fyzikálnymi zákonmi. Osvetlenie je súčasťou všetkých procesov v prírode – v živote, nemožno ho podceňovať.

 

Do súťaže sa mohli zapojiť žiaci gymnázií a stredných odborných škôl z celého Slovenska. Úlohou prihlásených študentov alebo študentských tímov bolo vytvoriť projekt vedecko-technického experimentu, ktorého výsledky by mali praktický prínos pre ďalší výskum možností života na Marse z pohľadu rôznych vedeckých disciplín: biológie, medicíny, energetiky, techniky a iných.

 

Za Slovenské elektrárne, a. s. informácie poskytla: Marcela Danišová

Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
FVF 2019
Prechod VK na VND - jar
Vedec roka 2018
Veda v Centre
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
TVT 2018 články
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Mikrobiológia je vedný odbor, ktorý skúma jednobunkové mikroorganizmy a nebunkové mikroorganizmy.
Zistite viac