V Bratislave pomáhajú žabám už viac než tridsať rokov

17. mar. 2017 • Biologické vedy

V Bratislave pomáhajú žabám už viac než tridsať rokov

V jarnom období sa ropuchy bradavičnaté (Bufo bufo), skokany hnedé (Rana temporaria) a v menšom rozsahu aj ďalšie druhy obojživelníkov presúvajú z lesného prostredia do blízkosti vodných plôch za účelom rozmnožovania a kladenia vajíčok. Pokiaľ počas svojho putovania do rybníkov musia prekonávať cestné komunikácie, veľmi často dochádza k ich masovým úhynom z dôvodu kolízií s autami. Na bratislavskej Železnej studienke pomáhajú dobrovoľníci užitočným obojživelníkom už od roku 1986.

Neoceniteľná súčasť slovenskej prírody

Cieľom akcií zameraných na ochranu migrujúcich obojživelníkov je minimalizovať počet uhynutých obojživelníkov na cestách. Preto sa popri cestách budujú zábrany, aby sa žaby nedostali na vozovku. Následne sa odchytené jedince prenášajú na druhú stranu vozovky do rybníkov, či iných stojatých vodných plôch.

Obojživelníky majú nezastupiteľné miesto v potravných reťazcoch. Sú konzumentmi mnohých druhov suchozemských aj vodných bezstavovcov, napr. slimákov, mnohonôžok, rôznych druhov a vývojových štádií hmyzu, napr. komárov, pakomárov, či chrobákov. Dospelé jedince sú potravou pre plazy (napr. užovky), vtáky (napr. bociany, volavky), či cicavce (napr. vydra). Larvy (žubrienky) sú konzumované všežravými druhmi rýb.

Všetky naše druhy obojživelníkov patria k zákonom chráneným živočíchom európskeho alebo národného významu. Ich spoločenská hodnota sa pohybuje v závislosti od druhu v rozmedzí 90 – 690 € za jedného jedinca.

Nepomáhajte živelne

Pred začiatkom samotnej migrácie sa pozdĺž cestnej komunikácie nainštalujú zábrany znemožňujúce obojživelníkom dostať sa na vozovku. Na stavbu zábran sa spravidla používa plastová fólia, ktorá sa umiestňuje do vopred vykopaného jarčeka a pripevňuje sa drevenými kolíkmi. Spodná časť fólie sa prihrnie hlinou, aby sa žaby nepodhrabali. Na niektorých lokalitách sa pozdĺž fólie do zeme zahrabávajú aj vedrá, ktoré zachytávajú migrujúce obojživelníky. Keď začne migrácia, je potrebné žaby čakajúce pri zábranách niekoľkokrát denne preniesť spoza zábran cez cestu do rybníka. Na prenos sa používajú plastové vedrá, pričom do jedného vedra sa zbierajú len samčekovia a do iného vedra len páriky a samostatné samičky. Je to preto, že keby do jedného vedra dali jednu samičku a viacero samcov, samce by sa na ňu prichytili a pokiaľ by sme takýto zhluk dali do vody, samička by s toľkými samcami nebola schopná plávať, a utopila by sa. Žaby sa pri prenose počítajú, aby organizátori mali prehľad ako migrácia napreduje, aj ako sa počet migrujúcich obojživelníkov mení z roka na rok. Keď sa žaby začínajú presúvať z rybníka naspäť do lesa, je potrebné zábrany zmotať.

ilustračné foto

Priebeh migrácie sa každoročne podrobne sleduje a potrebná pomoc migrujúcim obojživelníkom je iná na začiatku migrácie a iná na jej konci. Takže ľudia, ktorí sa svojvoľne zapájajú do pomoci môžu žabám niekedy viac uškodiť ako pomôcť. Žaby sa totiž po nakladení vajíčok do vody v priebehu niekoľkých dní vracajú naspäť do lesa (samice skôr, samce ostávajú vo vode o niečo dlhšie). Takže pokiaľ ľudia nájdu žabu napr. na chodníku pri ceste, nemusí to byť vždy jedinec, ktorý ide do rybníka. Pokiaľ je to ropucha, ktorá už v rybníku bola a vracia sa naspäť do lesa a oni ju (v dobrom úmysle, ale s nedostatočnými informáciami) odnesú do rybníka, spôsobia, že ropucha musí cez kritický úsek vozovky prechádzať opakovane, čím zvýšia riziko jej usmrtenia. Ďalší z dôvodov, prečo je vhodné záujem o prenos vopred nahlásiť má ekovýchovný aspekt. Do prenosu sa pravidelne zapájajú žiaci základných škôl, príp. aj deti materských škôl. Tieto skupiny sa vopred nahlasujú a spoločne s organizátormi skontrolujú v dohodnutom termíne úsek so zábranami. Pokiaľ príde niekto neohlásene a iniciatívne všetky žaby pri zábranách vyzbiera, deti sú sklamané, že nič nenašli a výchovno-vzdelávací efekt je úplne iný ako keď má každý z nich možnosť aspoň jednu žabku sám zachrániť a preniesť vo vedierku do rybníka.

ilustračné foto

Jarné putovanie žiab sa blíži

ZO SZOPK Miniopterus zabezpečuje v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR záchranu migrujúcich ropúch na Železnej studienke v Bratislave. Zábrany sa začínajú stavať okolo 20. marca. Informácia o presnom dátume stavby zábran a možnosti zapojenia sa do akcie býva zverejnená na webovej stránke MINIOPTERUS. Následne, v závislosti od počasia začína migrácia (ideálne podmienky pre začiatok migrácie sú nočné teploty okolo 8 – 10 °C a vysoká vlhkosť vzduchu), ktorá trvá približne 2 týždne. Do akcie „Pomoc ropuchám pri jarných migráciách“ na Železnej studienke sa pravidelne zapájajú okrem dospelých aj deti a mládež všetkých vekových kategórií od detí z materských škôl až po vysokoškolákov. Keďže táto akcia smerujúca k praktickej ochrane chránených druhov má v Bratislave už vyše 30-ročnú tradíciu, často sa do akcie zapája aj bratislavská verejnosť.

Podobných miest, kde dochádza k jarnej migrácii obojživelníkov je na Slovensku viacero. Na niektorých lokalitách je tak, ako na Železnej studienke prevládajúcim druhom ropucha bradavičnatá (Bufo bufo). Inde migrujú najmä „lesné“ druhy skokanov, predovšetkým skokan hnedý (Rana temporaria), pričom ich migrácia začína v porovnaní s ropuchami omnoho skôr, niekedy už koncom februára (taktiež v závislosti od počasia). Výstavbu zábran a prenos zabezpečujú pracovníci Štátnej ochrany prírody SR a s nimi spolupracujúce mimovládne organizácie. K ďalším lokalitách s pravidelnou výstavbou zábran a následným prenosom patrí VN Striebornica (okres Piešťany), lokality Baračka, Bodovka, Zamarovce–Skalka (okres Trenčín), lokalita Staré hory (okres Banská Bystrica), lokalita Hrabovo (okres Ružomberok), lokality Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka (okres Revúca), VN Hostice a Vachtové jazierko pri Tisovci (okres Rimavská Sobota), lokalita Vlachovo (okres Rožňava), Brestovské rybníky (okres Prešov), rybníky medzi obcami Jovsa a Kusín (okres Michalovce) a desiatky ďalších. Počty migrujúcich žiab sa na jednotlivých lokalitách pohybujú rádovo v stovkách až tisícoch jedincov.

 

Autor: Blanka Lehotská, ZO SZOPK Miniopterus

Redigovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: ZVČ

Hore
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Utorok s psychológiou TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
Extrapolácie 2018
Veda v Centre
TVT 2017 články
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Autizmom v Európe trpí každý stý človek a celosvetovo asi 67 miliónov ľudí.
Zistite viac