V boji proti epilepsii

12. dec. 2017 • Klinické lekárske vedy

V boji proti epilepsii

Maximálnemu depolarizačnému posunu (paroxysmal depolarization shift – PDS) ako epileptogénnemu faktoru sa vo vedeckej obci pripisuje stále väčšia pozornosť, najmä u získaných foriem epilepsie. „Prevencia vzniku depolarizačného posunu preto predpokladá významné zníženie počtu epileptických pacientov po poškodení mozgu. Z tohto dôvodu je dôležité pochopiť patomechanizmy formovania depolarizačného posunu, v hlavnej miere molekulárne mechanizmy nastupujúce po hemoragickom krvácaní – či už subarachnoidálnom alebo vnútromozgovom, po infekcii, ischémii a pod.,“ vysvetľuje RNDr. Michal Cagalinec PhD., ktorý má ako zodpovedný riešiteľ na starosti projekt Vzťah medzi PDS a mitochondriami v procese epileptogenézy (The link between PDS and mitochondria in epileptogenesis).

Ide o medzinárodný projekt, ktorý zastrešuje Centrum biovied SAV a má trvať do júna 2018. Ako uvádzajú tvorcovia projektu, pretože epilepsia sa vyvinie len u časti pacientov, obvykle okolo 20 %, je potrebné objasniť faktory, ktoré determinujú vznik status epilepticus u pacientov. „Jedným z najčastejších faktorov je genetická predispozícia, a to najmä čo sa týka mitochondriálnej DNA. Toto spojenie potvrdzuje fakt, že u ľudí s mutáciami mitochondriálnej DNA je epilepsia najčastejším príznakom. Práve preto sa úloha mitochondrií ukazuje byť v tomto ohľade kľúčovou. Avšak, formovanie depolarizačného posunu ako faktora pri vzniku epilepsie je doposiaľ nedostatočne preskúmané a jeho vzťah k mitochondriám predstavuje kompletne inovatívny pohľad na problematiku epileptogenézy.“ 

Kľúčovou otázkou je teda podľa RNDr. Michala Cagalineca PhD., či a nakoľko sa poškodenie metabolizmu mitochondrií pri mozgových inzultoch následne prejaví formovaním aktivity depolarizačného posunu. „Zodpovedanie tejto otázky môže napomôcť vývinu nových diagnostických a terapeutických postupov pre cielenú liečbu epilepsie. V širších súvislostiach, objasnenie úlohy mitochondrií a depolarizačného posunu v tomto projekte prospeje k lepšiemu poznaniu v neuroelektrofyziologických a patofyziologických vedách.“

*********************************************

Centrum biovied SAV bolo vytvorené v súlade so všeobecným trendom integrovať fragmentovaný výskum na Slovensku, pričom sleduje cieľ zvýšiť produktivitu zúčastnených ústavov. Časový harmonogram predpokladal vznik Centra biovied k 1. januáru 2017. Spočiatku bol tvorený Ústavom biochémie a genetiky živočíchov (ÚBGŽ SAV) a Ústavom molekulárnej fyziológie a genetiky SAV (ÚMFG SAV). Oba ústavy podpísali Memorandum o porozumení pre vznik Centra biovied SAV. Hlavnou motiváciou pre túto iniciatívu bolo podporiť horizontálnu integráciu na zdieľanie infraštruktúry a metodológií zavedených v partnerských ústavoch. Dosiahnutím primeranej, dobre manažovateľnej veľkosti by malo centrum naďalej posilniť interdisciplinárny charakter výskumu, zlepšiť jeho efektívnosť a kvalitu, zvýšiť konkurencieschopnosť v rámci Európskeho výskumného priestoru, ako aj úspešnosť žiadostí o medzinárodné výskumné projekty. SAV predpokladá tiež, že dôjde k podstatnému zlepšeniu procesov manažmentu a zníženiu administratívnej záťaže vedeckých pracovníkov. V budúcnosti bude Centrum otvorené aj pre ďalšie ústavy, ktoré majú v súčasnosti status pozorovateľa.

 

Zdroj a foto

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND
TVT 2017 články
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Prvé písomné záznamy o importe kakaa do Európy boli koncom 16. storočia do Sevilly v Španielsku.
Zistite viac