Úspešný astrofyzik Radoslav Bučík bude hosťom Vedy v CENTRE v Bratislave

13. júl. 2016 • Fyzikálne vedy

Úspešný astrofyzik Radoslav Bučík bude hosťom Vedy v CENTRE v Bratislave

Rozhovor s mladým slovenským vedcom RNDr. Radoslavom Bučíkom, PhD., ktorý nám priblíži tajuplné cunami na Slnku vo vedeckej kaviarni pod názvom Veda v CENTRE – Letný špeciál dňa 14. júla 2016 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave.

Radoslav Bučík študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Po absolvovaní doktorandského štúdia v odbore Jadrová a subjadrová fyzika obhájil v roku 2004 dizertačnú prácu na základe výsledkov analýzy časticových meraní z nízkoorbitálnej družice CORONAS-F. V rokoch 2005 – 2006 bol vedeckým pracovníkom na Oddelení kozmickej fyziky (OKF) Ústavu experimentálnej fyziky (ÚEF) SAV v Košiciach. Od februára 2007 pracuje v Inštitúte Maxa Plancka pre výskum slnečnej sústavy a od októbra 2015 aj na Univerzite Georga Augusta v Göttingene v Nemecku. Viedol medzinárodný vedecký tím, ktorý objavil veľkorozmerné vlny v atmosfére Slnka sprevádzané emisiami energetických častíc anomálneho chemického zloženia.

 

M. B.: V júlovej vedeckej kaviarni, ktorej organizátorom je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR, budete hovoriť na tému Tajuplné cunami na Slnku. Mohli by ste nás aspoň stručne a populárnou formou oboznámiť s obsahom svojho vystúpenia?

R. BUČÍK: „Snažíme sa pochopiť extrémne podmienky, pri ktorých dochádza k urýchľovaniu energetických častíc na našej najbližšej hviezde. Tieto častice sa vyznačujú anomálnym chemickým zložením, ktoré sa značne odlišuje od zloženia našej slnečnej sústavy. Výrazne sú zastúpené ultra ťažké ióny (napr. Kr, Xe, Pt), ale aj vzácny a ľahký izotop hélia, hélium-3. Toto signalizuje jedinečný, ale stále nie dobre pochopený urýchľovací mechanizmus, ktorý úplne bežne pôsobí v slnečných erupciách a pravdepodobne aj v erupciách na iných hviezdach vo vesmíre. Obrovské vlny šíriace sa v atmosfére Slnka, ktorých podstata nie je dodnes objasnená, hrajú pravdepodobne dôležitú úlohu pri urýchľovaní a injekcii týchto anomálnych častíc do medziplanetárneho priestoru. Toto sa nám podarilo zistiť pomocou kozmickej sondy STEREO, ktorá umožnila vôbec po prvý krát priamy výhľad na miesta na Slnku, odkiaľ tieto častice unikajú k Zemi.“

M. B.: Vráťme sa na začiatok Vašej cesty k vede. Na základe čoho ste sa rozhodli pre štúdium jadrovej a subjadrovej fyziky a čo mu predchádzalo?

R. BUČÍK: „K vede som sa dostal celkom náhodne, hoci tajomstvá vesmíru, ale skôr toho vzdialenejšieho, ma zaujímali už odmalička. Po absolvovaní Gymnázia v Krupine som študoval učiteľstvo matematiky a fyziky na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a diplomovú prácu (zameranú didakticky, nie vedecky) som robil na Katedre jadrovej a subjadrovej fyziky u profesorky G. Martinskej. V 5. ročníku som dostal pracovnú ponuku na Oddelení kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV od prof. K. Kudelu, ktorý bol neskôr školiteľom mojej dizertačnej práce.“

M. B.: Kam viedli Vaše ďalšie kroky?

R. BUČÍK: „Tá cesta nebola priamočiara. Po roku strávenom na Oddelení kozmickej fyziky v Košiciach som prešiel na Katedru matematiky a deskriptívnej geometrie Technickej univerzity do Zvolena, kde som sa venoval najmä učeniu – prednáškam a cvičeniam z matematiky. V tom čase som nastúpil na externé doktorandské štúdium na Katedre jadrovej a subjadrovej fyziky UPJŠ. Po dlhých šiestich rokoch strávených vo Zvolene som sa vrátil na Oddelenie kozmickej fyziky (OKF) do Košíc. Následne som získal ročné štipendium v EU Marie Curie programe RTN v Centre kozmických výskumov Poľskej akadémie vied. Po návrate z Varšavy som bol dva roky vedeckým pracovníkom na OKF. Vtedy som sa zúčastnil krátkodobých stáží na Kalifornskej univerzite v Berkeley a vo francúzskom Centre pre štúdium žiarenia z vesmíru (CESR) v Toulouse. V roku 2007 som získal postdoktorandské štipendium nemeckej Max-Planckovej spoločnosti na Inštitúte Maxa Plancka pre výskum slnečnej sústavy. Minulý rok som dostal 3-ročný grant od nemeckej grantovej agentúry DFG, ktorý financuje môj výskum na Inštitúte pre astrofyziku Göttingenskej univerzity.“

M. B.: Čo bolo podnetom pre prácu v Nemecku?

R. BUČÍK: „Bol to najmä záujem o štúdium novej problematiky v novom kozmickom experimente a v prestížnom svetovom laboratóriu. Inštitút Maxa Plancka bol zapojený do novej a jedinečnej misie NASA – STEREO (štart koncom roku 2006) v dvoch rozdielnych experimentoch: teleskop supratermálnych iónov a EUV teleskop. Postdoktorandské štipendium v Nemecku mi takto umožnilo zapojiť sa do misie NASA.“

M. B.: Ako ste sa dostali ku skúmaniu Slnka?

R. BUČÍK: „STEREO sú vlastne dve slnečné kozmické observatóriá, jedno predbieha Zem a druhé zaostáva, umožňujúc tak 3D pohľad na našu najbližšiu hviezdu. Prvé roky som sa venoval výskumu plazmy medziplanetárneho priestoru. Neskôr, s nárastom aktivity na Slnku, bolo konečne možné skúmať aj procesy v slnečných erupciách, teda vlastne to, čo bolo primárnym cieľom misie STEREO.“

M. B.: Výsledky Vášho objavu veľkorozmerných vĺn v atmosfére Slnka boli publikované v odbornom časopise Astrophysical Journal a písali o ňom médiá v Nemecku, USA, Rakúsku, vo Veľkej Británii... Očakávali ste takýto úspech?

R. BUČÍK: „Takýto ohlas nás, samozrejme, príjemne prekvapil, ale nepreceňoval by som to. Myslím si, že až taký silný súvis medzi významnosťou objavu a jeho mediálnym ohlasom nie je.“

M. B.: Zaznelo v mediálnych výstupoch aj to, že pochádzate zo Slovenska?

R. BUČÍK: „V zahraničných médiách nie. Dokonca v roku 2014 pri objave iného fenoménu na Slnku ma jeden denník v Nemecku (Göttinger Tageblatt) uvádzal ako göttingerského astrofyzika.“

M. B.: Aký máte názor na popularizáciu vedy a techniky? Čo by jej, podľa Vás, prospelo?

R. BUČÍK: „V Nemecku, kde už dlhšie pôsobím, je masívna popularizácia vedy a techniky vo všetkých médiách. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú samotné vedecké organizácie, ktoré napríklad s veľkou frekvenciou vydávajú tlačové správy o svojich nových objavoch.“

M. B.: Ako najradšej relaxujete?

R. BUČÍK: „Návraty na rodné Slovensko sú vždy dobrým relaxom. Rád ale spoznávam aj nové miesta.“

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

 

Rozhovor pripravila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: z archívu Dr. R. Bučíka

Uverejnila: ZVČ

 

Súvisiace:

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
e-noviny Vedecký kaleidoskop
téma mesiaca
Veda v Centre
Aurelium - centrum vedy
kúpa časopisov jún 2016
autogramiáda SANIGA LUBY marec 2017
QUARK
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Svetlu by trvalo 0.13 sekundy obletieť zem.