Úradom pomáha chrániť prírodu


Úradom pomáha chrániť prírodu

Peter Nociar pochádza z Lučenca a jeho okolie mu rozhodne nie je ľahostajné. Pred 6 rokmi sa intenzívne začal zaujímať o miestnu mokraď, ktorú ohrozuje pôsobenie človeka a znečistenie je pre lokalitu stále viac nebezpečné. Úrady ho na tomto mieste nekontrolujú, a preto sa Peter rozhodol, že im v tom pomôže.

So svojím projektom Antropické zmeny ako zdroj potenciálnej kontaminácie mokrade sa tento rok prihlásil aj na Festival vedy a techniky. Podujatie organizuje AMAVET – Asociácia pre mládež, vedu a techniku.

M. HUCÁKOVÁ: Peter, Ty sa už niekoľko rokov „motáš“ okolo lokality Béter pri Lučenci, kde je mokraď. Prečo sa tak intenzívne venuješ tomuto ekosystému?

P. NOCIAR: Mokraď, ktorú pozorujem, je v priamom kontakte s priemyselnou zónou, ale aj s rôznymi inými faktormi, ako je poľnohospodárstvo a jeho znečistenie. Aj samotné mesto vplýva na mokraď a tiež spôsobuje atypické zmeny, ktoré sa dejú v tomto prostredí. My sledujeme pomocou mikrobiologických rozborov množstvo a druhy baktérií, ktoré sú tiež nebezpečné aj pre živočíchy, aj pre človeka a v budúcnosti by sme sa radi zaoberali znečistením ovzdušia. Vo finále by sme chceli navrhnúť nejaké riešenia na odstraňovanie týchto látok.

M. H.: Poďme ale pekne po poriadku, ako sa celý Tvoj výskum začal?

P. NOCIAR: Začalo sa to v zime pred 6 rokmi, keď som sa prvýkrát dostal na túto lokalitu. Keď som bol mladší, tak som chodieval na biologické olympiády, ale najmä do prírody, na takéto a podobné lokality. Viedli ma k tomu aj rodičia. Z tejto lokality som bol od začiatku fascinovaný, jej rozmanitosťou. A tak som sa pustil do monitoringu rôznych procesov a do samotného výskumu.

M. H.: Tvoj výskum je rozdelený do viacerých fáz. Ako by si ich opísal?

P. NOCIAR: Prvá fáza, to bol päťročný monitoring vtáctva, živočíchov. Zaznamenali sme poklesy viacerých druhov. Hlavne sme pri patogénnych druhoch baktérii chceli zistiť, či tam vôbec vplývajú na zdravie živočíchov. Za tých 5 rokov sme objavili viac ako 180 druhov vtáctva, 14 druhov obojživelníkov. Sledovali sme poklesy, u niektorých druhov až o polovicu. Tieto ukazovatele práve poukazujú na viaceré znečistenia. A to má naozaj veľký dopad aj na miestne poľnohospodárstvo.

výskum v laboratóriu

M. H.: Čo nasledovalo ďalej? Zistenie, že v lokalite vymierajú živočíchy, respektíve sa do nej už nevracajú, muselo byť pre Teba náročné. Ako si postupoval?

P. NOCIAR: V druhej fáze sme sa zaoberali baktériami. Objavili sme 14 druhov baktérií, plus ešte ďalšie dve fekálne baktérie, ktoré sú zdrojom fekálneho znečistenia. Robili sme merania, kde sme zisťovali pomocou špeciálneho prístroja konduktivitu, pH, a výsledky ukázali, že najviac znečistený bol Krivánsky potok a nie mokraď. Toto je veľmi pozitívny ukazovateľ.

M. H.: Mokraď sa teda sama vie vysporiadať s viacerými neželanými chemickými reakciami vo vode, čo je nepochybne dobrá správa pre miestny ekosystém. Čo ste s výsledkami robili ďalej?

P. NOCIAR: Tieto mikrobiálne testy sa zvyknú robiť hlavne z dôvodu nebezpečného znečistenia pre človeka, ale my sme to robili pre hroziace nebezpečenstvo pre mnohé druhy vtákov a živočíchov. Tieto ukazovatele sme následne odovzdali úradu životného prostredia, ako vyššej inštitúcii, aby zhodnotili tieto výsledky a navrhli nejaké opatrenia na ochranu vôd.

M. H.: Nemala by toto byť automatická úloha štátu?

P. NOCIAR: V súčasnosti sa v drvivej väčšine prihliada na kvalitu vôd, ktoré sú vo vodných nádržiach, a práve tu je primárnym cieľom bezpečnosť a zdravie občanov.

M. H.: Aké sú výsledky Tvojho výskumu v týchto ďalších fázach? Čo sa Ti podarilo nájsť?

P. NOCIAR: My sme hľadali patogénne baktérie a našli sme 16 druhov baktérií, z toho jedna bola patogénna, je to druh Aeromonas hydrophila. Je nebezpečná pre miestne živočíchy, pre ryby, plazy. Na elimináciu takéhoto druhu teraz potrebujeme zistiť metódu tejto eliminácie. To je teraz náš hlavný cieľ, ideme na to robiť pokusy.

M. H.: Budeme držať palce, aby ste našli spôsob na odstránenie škodlivých baktérií v Vašej vzácnej prírodnej lokality. Ďakujeme za rozhovor.

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: archív Petra Nociara

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND - zima
Geosyntetika 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2018 články
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vedeli ste, že na Marse stále žijú roboty?
Zistite viac