Udržateľný cestovný ruch je predmetom výskumu na UMB v Banskej Bystrici

28. okt. 2017 • Spoločenské vedy

Udržateľný cestovný ruch je predmetom výskumu na UMB v Banskej Bystrici

Udržateľný, zodpovedný a kvalitný cestovný ruch je prioritou, na ktorú sa v rokoch 2015 – 2020 orientuje veda a výskum na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB). Ide o úroveň organizácií a cieľových miest, všetko vo väzbe na akreditované študijné programy, hlavné smery, priority a politiku vedy, tiež strategické dokumenty v rámci základného a aplikovaného výskumu.

Výskum sa snaží orientovať na udržateľný rozvoj cestovného ruchu ako základný princíp jeho rozvoja a formuláciu vhodnej politiky cestovného ruchu na úrovni podnikov a cieľových miest, ktorá by zabezpečovala dodržiavanie princípov a zásad udržateľného rozvoja. 

Rok 2017 bol Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov vyhlásený za Medzinárodný rok trvalo udržateľného turizmu pre rozvoj. Práve toto obdobie má prostredníctvom turizmu a vzájomného spoznávania rôznych kultúr a krajín zlepšiť situáciu najmä v menej rozvinutých krajinách. OSN chce pripomenúť význam a zmysel turistického ruchu na medzinárodnej úrovni. Za podstatu turistického ruchu považuje skutočnosť, že podporuje a napomáha porozumeniu medzi národmi, umožňuje spoznávať kultúrne dedičstvo a rôzne civilizácie a tým významne prispieva k posilneniu mieru vo svete.

Ďalšími výskumnými témami, ktorými sa pracovníci UMB v Banskej Bystrici v rámci oblasti udržateľného, zodpovedného a kvalitného cestovného ruchu zaoberajú, je problematika manažmentu a marketingu cieľových miest cestovného ruchu ako predpoklad ich udržateľného rozvoja, tvorba stratégií rozvoja cestovného ruchu na úrovni cieľových miest ako predpoklad tvorby politiky udržateľného rozvoja cestovného ruchu, manažment podujatí ako súčasť manažmentu a marketingu podnikov cestovného ruchu a cieľových miest cestovného ruchu a kvalita ako strategický faktor konkurencieschopnosti podnikov cestovného ruchu a cieľových miest. 

Cestovný ruch je tiež jednou zo sekcie konferencie Scientia Iuventa 2018, ktorú organizuje Centrum rozvoja doktorandov v spolupráci s Ekonomickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a občianskym združením Ekonómia. Pôjde už o 13. ročník medzinárodnej konferencie doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov, ktorá sa bude konať 19. apríla 2018 (štvrtok) na pôde Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ďalšími sekciami sú ekonomika a manažment podniku; verejná ekonomika a politika; financie. Výstupom z konferencie bude recenzovaný zborník vedeckých prác s prideleným ISBN.

Pred rokovaním v jednotlivých sekciách sa uskutoční vystúpenie v pléne, v ktorom vystúpia vzácni hostia. Následne bude prebiehať rokovanie v jednotlivých sekciách. Odborná komisia v každej sekcii pozostáva z predstaviteľa akademickej obce, manažéra s niekoľkoročnou praxou a externého doktoranda, ktorý pôsobí v praxi.

Hodinová veža a barokový Mariánsky stĺp v hornej časti námestia SNP

Napríklad  na podujatí Scientia Iuventa 2017 Jana Sokolová a Katarína Šulajová prispeli príspevkom Dobrovoľníctvo na vybraných podujatiach organizovaných v Banskej Bystrici pod záštitou titulu Európske hlavné mesto športu 2017.

Športu sa podľa nich v dnešnej technologickej dobe prisudzuje čoraz väčší význam. Dôležitú úlohu zohráva najmä pri udržiavaní fyzického a psychického zdravia. Šport vplýva nielen na život obyvateľov miest a na samotné mesto, ale aj na vytváranie nových možností pre rozvoj cestovného ruchu. Kvalitné zabezpečenie a naplnenie športovej a rekreačnej funkcie mesta, t. j. vytvorenie kvalitnej športovej ponuky, predstavuje pre mestá významnú konkurenčnú výhodu v ich boji o spotrebiteľa na globálnom trhu. „Mesto ako cieľové miesto cestovného ruchu sa stáva atraktívnejším pre návštevníkov najmä nárastom rozmanitých športových organizovaných podujatí. Tie na jednej strane prinášajú návštevníkom špecifickú sociálnu skúsenosť a často sa stávajú hlavným motívom cestovania alebo dôvodom predĺženia pobytu v cieľovom mieste, na druhej strane sú príležitosťou budovať spolupatričnosť obyvateľov mesta, zapojením sa do podujatí ako dobrovoľníci,“ uvádzajú.

Jana Sokolová a Katarína Šulajová sú presvedčené, že jednou z možností, ako môže mesto prilákať k športovaniu čo najväčší počet obyvateľov všetkých generácií, ako aj potenciálnych návštevníkov, je získanie titulu Európske mesto športu (European City of Sport). Tento titul udeľuje od roku 2001 Asociácia európskych miest športu (ACES Europe), ktorej zámerom je podporovať súkromné a verejné podujatia s cieľom zvýšiť podporu športu na miestnej úrovni, a to nielen z profesionálneho hľadiska, ale aj ako priestor pre sociálnu súdržnosť, zlepšenie zdravia a kvality života obyvateľov. O titul Európske mesto športu sa môžu uchádzať európske mestá s počtom obyvateľov od 25 000 do 499 999. „Titul Európske mesto športu prináša mestu niekoľko výhod. Okrem medzinárodného uznania, zviditeľnenia mesta, zvýšenia úrovne športovej a rekreačnej politiky mesta (šport a cestovný ruch) sem môžeme zaradiť aj zaradenie mesta do siete miest športu v Európe a získanie možností zapojiť sa do rôznych grantov Európskej komisie s ďalšími mestami EÚ a i.“

Kľúčovými prvkami úspechu športového organizovaného podujatia sú podľa autoriek príspevku zainteresované subjekty, a to nielen návštevníci, účastníci, organizátori, sponzori a médiá, ale aj samotní spolupracovníci, akými sú aj dobrovoľníci. „Športové odvetvie má oproti iným veľkú výhodu, pretože v angažovanosti dobrovoľníkov patrí medzi najčastejšie. Rovnako Asociácia európskych miest vyzdvihuje prácu dobrovoľníkov a ich význam pri organizovaní športových podujatí. Mestá uchádzajúce sa o titul Európske mesto športu musia v predkladaných dokumentoch uviesť aj podrobné informácie o športových dobrovoľníkoch v meste, a to ako sú registrovaní, ako pracujú, ako vyhľadávajú nových dobrovoľníkov a aké sú výhody práce dobrovoľníka.“

Jana Sokolová a Katarína Šulajová pokračujú, že dobrovoľníctvo je základným stavebným prvkom občianskej spoločnosti a v súčasnosti sa stáva populárnym v mnohých oblastiach života. „Jeho podstatu môžeme charakterizovať tromi základnými znakmi (1) dobrovoľníci vykonávajú svoju prácu na základe slobodnej vôle, (2) zvyčajne za žiadnu alebo neočakávanú odmenu, ktorá zabezpečuje uhradenie nákladov alebo môže byť symbolická, (3) ich práca je určená na prospech iných, zvyčajne vopred určených príjemcov, ktorí majú z dobrovoľníctva prínos alebo získavajú pomoc. V odbornej literatúre nenájdeme žiadnu definíciu dobrovoľníctva, ktorá by bola koncipovaná špeciálne pre športový sektor a športové podujatia. Väčšina autorov používa všeobecnú definíciu vzťahujúcu sa na dobrovoľníctvo.“ 

Na základe spomínaných znakov zhrnuli, že dobrovoľníkom na športovom organizovanom podujatí je osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia ochotne bez nároku na odmenu poskytuje svoj voľný čas, energiu, vedomosti a skúsenosti v prospech organizátora športového podujatia. „Dobrovoľníctvo na športových organizovaných podujatiach má formálnu podobu, t. j. vzťahuje sa na dobrovoľnícke aktivity vykonávané v rámci alebo prostredníctvom rôznorodých organizácií. Z hľadiska dĺžky vykonávania dobrovoľníckej činnosti môžeme definovať dobrovoľníctvo ako krátkodobú činnosť (do jedného roka) a z pohľadu frekvencie ako jednorazovú a nepravidelnú dobrovoľnícku činnosť. Mnoho organizátorov podujatí vidí veľký potenciál v dobrovoľníckej práci a chceli by zamestnať viac dobrovoľníkov.“

V neposlednom rade spomenuli aj niekoľko dôvodov, prečo zapojiť dobrovoľníkov do organizovaných podujatí. „Dobrovoľníci majú ekonomický význam, znižujú prevádzkové náklady, prinášajú entuziazmus, zručnosti, nové pohľady a nápady, prispievajú k spokojnosti návštevníkov a zároveň pomáhajú komunitám pri organizovaní podujatí. Rovnako rastúce množstvo prevažne mladých ľudí, ktorí chcú prostredníctvom dobrovoľníctva nadobudnúť nové skúsenosti a zážitky, získať nové priateľstvá a kontakty, a prispieť k úspechu organizovaného podujatia, predstavuje sľubnú stranu ponuky.“

 

Odborný garant textu:  doc. Ing. Jana Kučerová, PhD.

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Foto: mesto Banská Bystrica

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Články
Hore
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Utorok s psychológiou TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
Extrapolácie 2018
Veda v Centre
TVT 2017 články
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Penový hliník je materiál, ktorý je ľahší ako voda.
Zistite viac