Treba viac hovoriť o duševnom zdraví, tvrdí doc. Alexandra Bražinová

12. feb. 2018 • Lekárske vedy

Treba viac hovoriť o duševnom zdraví, tvrdí doc. Alexandra Bražinová

Dlhodobo sa venuje skúmaniu duševných chorôb. Výsledky jej výskumu ukazujú, že na Slovensku žijú stovky tisíc ľudí, ktorí majú príznaky depresie, úzkostných porúch a závislostí, no nedostávajú či nevyužívajú účinnú liečbu. Epidemiologička doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH, z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave tiež odhalila, že riziko samovražednosti u mladých mužov je u nás až 9-násobne vyššie oproti ženám. Porozprávali sme sa s ňou o jej výskume zameranom na depresiu, úzkostné poruchy a závislosti v ambulantnej a nemocničnej liečbe.

S. CIGÁŇOVÁ: Čo vás viedlo k tomu venovať sa výskumu duševných chorôb a kedy ste s tým začali?

A. BRAŽINOVÁ: V roku 2002 som začala spolupracovať s Ligou za duševné zdravie v rámci projektu o podpore práv pacientov, na ktorom som sa vtedy podieľala. V súvislosti s touto spoluprácou som sa začala zaujímať o duševné poruchy z pohľadu výskytu, čiže z pohľadu epidemiológie. Systematicky som sa výskumu v tejto oblasti začala venovať na post-doc stáži na University of California in Berkeley v USA, podporenej grantom od National Institutes of Health – Fogarty.

S. C.: Čo všetko prinášala práca na tomto výskume?

A. BRAŽINOVÁ: Môj výskum predstavuje odborný odhad počtu ľudí, ktorí na Slovensku majú príznaky najčastejších duševných porúch (depresie, úzkostné poruchy, závislosti – najmä závislosť od alkoholu), ale neliečia sa. Tento odhad som urobila porovnaním počtu ľudí, ktorí sa na Slovensku liečia (údaje sú z Národného centra zdravotníckych informácií) svýsledkami meta-analýzy populačných epidemiologických štúdií o výskyte týchto porúch v mnohých európskych krajinách. Použila som tieto priemerné európske populačné miery výskytu sledovaných porúch, nakoľko na Slovensku zatiaľ populačný prieskum prevalencie duševných porúch nebol urobený. 

S. C.: K akým záverom ste dospeli?

A. BRAŽINOVÁ: Podľa mojich zistení 67 % ľudí s príznakmi depresie, 80 % ľudí s príznakmi závislosti od alkoholu a84 % ľudí s príznakmi úzkostných porúch sa nelieči. Rádovo sa jedná o státisíce ľudí, ktorí majú zrejme príznaky týchto ochorení, neliečia sa však. Myslím si dokonca, že tieto čísla sú podhodnotené, môže ich byť ešte oveľa viac. Dôvodov, prečo sa neliečia, je viacero. Konzultovala som to s odborníkmi a s najväčšou pravdepodobnosťou je to najmä dôsledok neinformovanosti a predsudkov. Nedostatočná informovanosť je príčinou, že človek často nevie, že to, čo mu strpčuje život, sú vlastne príznaky duševnej poruchy, prípadne nevie, na koho sa má obrátiť s prosbou o pomoc. Často je takáto pomoc nedostupná. Predsudky a stigma duševných porúch vedú k tomu, že mnohí ľudia odborníka nevyhľadajú, lebo sa boja reakcie rodiny, okolia či zamestnávateľa. Spoločnosť sa na ľudí, ktorí sa liečia s duševnou poruchou, ešte stále pozerá ako na nespoľahlivých, nevyspytateľných. Lepšia informovanosť by pomohla znižovať aj tieto spoločenské predsudky.

S. C.: Aký úžitok majú teda z vášho výskumu pacienti, resp. bežná populácia?

A. BRAŽINOVÁ: Ak sa človek s prejavmi duševnej poruchy trápi sám, snaží sa fungovať bez vyhľadania odbornej liečby, určite sa to prejavuje na kvalite jeho života. Bola by som rada, keby sa v dôsledku mojich zistení začalo viac hovoriť o duševnom zdraví, keby sme sa ako jednotlivci i spoločnosť začali viac zaujímať o svoje duševné zdravie a venovať sa mu. Duševné zdravie je neoddeliteľnou súčasťou celkového zdravia a mali by sme sa oň starať tak, ako sa staráme (alebo niekedy nestaráme) o telo.

S. C.: Plánujete pokračovať v podobnom alebo inom výskume? Ak áno, akom?

A. BRAŽINOVÁ: Áno určite. Mojim najbližším cieľom je uskutočniť populačný prieskum výskytu duševných porúch v Slovenskej republike, aby sme presne vedeli, ako na tom sme. Takýto prieskum, urobený pomocou štandardizovanej medzinárodnej metodiky, nám pomôže zistiť nielen výskyt jednotlivých duševných porúch v populácii, ale aj zmapovať mieru využívania či chýbania služieb starostlivosti o duševné zdravie, ďalej sledovať faktory osobnej a rodinnej anamnézy a ich vplyvu na nástup a priebeh duševných ochorení a mnohé ďalšie súvislosti o duševnom zdraví populácie.

S. C.: Aké máte plány vo vašej kariére v horizonte jedného, resp. piatich rokov?

A. BRAŽINOVÁ: Okrem spomínaného populačného prieskumu by som sa rada ešte podrobnejšie venovala výskumu samovražednosti a pokúsila sa popísať najrizikovejšie populačné skupiny. Okrem výskumu duševných porúch sa v najbližšej budúcnosti budem venovať aj výskumu rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb. Možno sa mi podarí tieto dve oblasti aj prepojiť. Mám súkromnú hypotézu, že slovenská vysoká chorobnosť a úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia a nízka miera liečby duševných porúch spolu súvisia – vieme, že psychika má výrazné a ďalekosiahle dopady na celkové zdravie. Možno sa mi podarí svojimi zisteniami prispieť k zlepšeniu zdravia populácie.

Nuž a po akademickej stránke chcem do piatich rokov dosiahnuť profesúru.

Zo všetkého najviac je pre mňa dôležitý môj osobný plán presvedčiť študentov medicíny, že epidemiológia je veľmi dôležitý a zaujímavý vedný odbor, ktorý poskytuje dôkazy pre klinickú medicínu.

doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH

*********************************************

Epidemiologička doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH, z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty UK sa vo svojom výskume dlhodobo venuje duševným chorobám. Zdôrazňuje, že ľudia sa neliečia napriek tomu, že dnes existuje účinná liečba, ktorá by im pomohla a zlepšila kvalitu ich života. Príčiny tohto stavu môžu byť podľa nej rôzne: nevedomosť, spoločenská stigma a predsudky, nedostupnosť starostlivosti, chýbajúca prevencia či chýbajúca komunitná starostlivosť.

Najhorším možným dopadom duševnej poruchy je samovražednosť. Viaceré systematické prehľady epidemiologických štúdií samovražednosti ukazujú, že až v 90 % dokonaných samovrážd dotyčný predtým trpel duševnou poruchou. Prevencia a liečba duševných porúch je preto aj prevenciou samovražednosti.

Z výskumu doc. Bražinovej vyplýva, že miera samovražednosti na Slovensku je niekoľkonásobne vyššia u mužov a stúpa s narastajúcim vekom. „Najvyššia miera samovražednosti je u najstarších mužov. Je potrebné, aby sa tomu venovala pozornosť – aby sa praktický lekár pri prehliadke pacienta pýtal aj na to, ako sa cíti a v prípade potreby ho odporučil k odborníkovi. Odchod do dôchodku, strata náplne života, zníženie finančného príjmu, nezhody v rodine, strata partnera – to všetko prispieva k tomu, že sa starší človek môže začať cítiť opustený, sám, že nezvláda život,“ ozrejmila výskumníčka UK v Bratislave.

Ďalšou rizikovou skupinou sú podľa epidemiologičky mladí muži: „Muži vo veku od 20 do 40 rokov majú na Slovensku podľa môjho výskumu až 9-násobne vyššie riziko samovražednosti v porovnaní so ženami. V tomto sme unikátni aj vo svete. Všade inde nie je rozdiel v samovražednosti medzi mužmi a ženami taký výrazný.“ Slovensko je pritom podľa nej jednou z mála vyspelých krajín, ktorá sa samovražednosťou vôbec nezaoberá: „Nemáme národný program na prevenciu samovražednosti, žiadnu krízovú linku, kde by mohol človek v psychickej kríze zavolať. Ide pritom o úmrtia, ktorým sa dá do veľkej miery predchádzať.“

Doc. Bražinová sa aktívne podieľa aj na zavádzaní programov podpory duševného zdravia. V súčasnosti v spolupráci s Ligou za duševné zdravie realizuje projekt s názvom Zippyho kamaráti, ktorý je zameraný na nácvik sociálnych zručností u detí v škôlkach a školách vo veku 5 až 7 rokov. Učiteľ deťom číta príbeh troch kamarátov a deti hravou formou, napríklad prostredníctvom scénok, hľadajú riešenia situácií, s ktorými sa bežne stretávajú a ktoré predstavujú menšiu či väčšiu emocionálnu záťaž – ako sú napríklad kamarátske vzťahy, konflikty, rôzne stresujúce situácie či šikana. Deti sa takto naučia riešiť situácie tak, aby spracovali negatívne emócie a pritom riešenie neublížilo im, ani nikomu inému. Projekt posilňuje emocionálnu inteligenciu a podporuje dobré duševné a aj celkové zdravie.

„Výsledky výskumu doc. Bražinovej zameraného na depresiu, úzkostné poruchy a závislosti v ambulantnej a nemocničnej liečbe sú tiež významným motivačným a mobilizačným faktorom nielen čo sa týka potrebného zvýšenia povedomia o uvedených zdravotných ťažkostiach v spoločnosti, ale verím, že prispejú tiež k tvorbe národného programu na prevenciu samovražednosti, a tým aj k zníženiu samovražedných pokusov na Slovensku“, uviedol prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., rektor Univerzity Komenského v Bratislave.

 

Spracovala a zhovárala sa: Slávka Cigáňová (Habrmanová)

Doplňujúce informácie poskytla: Lenka Miller, poverená zastupovaním vedúcej odd., Oddelenie vzťahov s verejnosťou, Rektorát Univerzity Komenského v Bratislave

Foto zdroj: Univerzita Komenského v Bratislava

Uverejnila: VČ

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2017
Prechod VK na VND - zima
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 články
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Mitochondria je organela, v ktorej sa sústreďujú kľúčové procesy bunkovej energetiky.
Zistite viac