Tím experimentálnej biológie rastlín je špičkovým vedeckým tímom

17. jan. 2018 • Prírodné vedy

Tím experimentálnej biológie rastlín je špičkovým vedeckým tímom

Rastliny možno dnes evokujú u väčšiny ľudí kyticu vo váze alebo okrasnú záhradu pri dome. Pre tých, čo majú aj nejakú úžitkovú záhradu, možno rajčiaky či papriku. „Uvedomujeme si ale, že bez rastlín by nebol na tejto zemi ani jeden živočích?“ pýta sa prof. RNDr. Alexander Lux, CSc., vedúci tímu experimentálnej biológie rastlín a kolektív jeho kolegov v tíme. „Že rastliny produkujú kyslík a premieňajú energiu svetla na látky, bez ktorých by sme nielen my, ale ani živočíchy – a to aj tie, ktoré konzumujeme, nemali čo jesť? A že tých dnešných 7,6 miliardy ľudí na Zemi sa potrebuje trikrát denne nasýtiť? Že už viac pôdy, kde sa rastliny dajú pestovať, nie je, ba naopak, ubúda jej a jej kvalita sa zhoršuje? A všetci predsa chceme jesť len kvalitné (a lacné) potraviny.“

Experimentálna biológia rastlín alebo fyziológia rastlín v širšom ponímaní je zameraná presne na tieto problémy. Je to však predovšetkým záujem o biológiu a rastliny, ktorý vie učiteľov a vedcov nadchnúť a udržať v inak nevďačných zamestnaniach, navyše neocenených a často aj spoločnosťou marginalizovaných a znevažovaných. „Nechceme namiesto o rastlinách a ich dôležitosti a aj zaujímavosti hovoriť o problémoch nášho školstva a vedy. Ale celkom obísť sa to pri príležitosti ´špičkových tímov´ nedá, pretože špičková veda a Slovensko, to akosi zdá sa spolu príliš nejde. Nemusíme vedieť presné čísla a podiely z HDP, ktoré idú do školstva či vedy, stačí, ak prejdeme cez hranice a nazrieme do laboratórií a cvičební a niekoľkonásobný rozdiel v dotácii univerzít a projektov je jasný. Nakoniec, tieto skutočnosti veľmi presne pomenoval aj pán rektor, prof. Mičieta v príhovore pri príležitosti oceňovania špičkových tímov. Tak ako to vlastne je, že sme sa rozhodli či odvážili do tejto súťaže vstúpiť? Je to len v nadšení a záujme o to, čo nás baví, v čo veríme, že to má význam a je to dôležité, a tiež v nasadení v každodennej usilovnej práci. Tak ako špičkoví športovci, umelci alebo manažéri musia svojím povolaním žiť, tak je to aj vo vede alebo výučbe. Je to práca, ktorá nikdy nekončí,“ uvádzajú.

tím profesora Alexandra Luxa

Tím experimentálnej biológie rastlín bol vyhodnotený ako špičkový vedecký tím. V druhom kole posudzovania ho vybrala Akreditačná komisia. V Rektorskej sieni Univerzity Komenského v Bratislave sa pri tejto príležitosti 13. decembra 2017 uskutočnilo slávnostné prijatie špičkových vedeckých tímov rektorom UK prof. RNDr. Karolom Mičietom, PhD.

Ide o malý štvorčlenný tím. Tvoria ho ešte nedávno študenti vedúceho tímu, prof. RNDr. Alexandra Luxa, CSc., dnes už asistenti Katedry fyziológie rastlín na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave – RNDr. Zuzana Lukačová, PhD., Mgr. Michal Martinka, PhD. a RNDr. Marek Vaculík, PhD. Už sami majú svojich žiakov, bakalárov, magistrov či doktorandov.

Mgr. Michal Martinka, PhD. zdôraznil, že zo sociálneho hľadiska je najdôležitejšia tímová spolupráca. „Každý člen tímu myslí iným spôsobom a to je cenné. Každý má výnimočné vlastnosti a tie, keď sa dajú dokopy, umožnia veľa. Dôležité sú nielen interné vzťahy medzi nami, ale aj vzťahy navonok, teda nie nevyhnutne z tej istej inštitúcie, tej istej krajiny, to posúva vedu vpred. Spolupráca, to je to dominantné. Ľudia musia byť motivovaní.“ On osobne robí v rámci tímu mikroskopické analýzy, pracuje s fluorescenčným alebo elektrónovým mikroskopom. „Využívame zariadenia z našej fakulty, ale častejšie aj z iných inštitúcií, tie sú modernejšie a skôr dospejeme k výsledkom.“ 

Bočný koreň (BK) vyrastá zo strednej časti hlavného koreňa a je miestom možného vstupu toxických látok alebo infekcie do vodivých systémov. Jeho opúzdrenie je ochrannou reakciou. Koreň ďatlovej palmy (Phoenix dactylifera). Foto: A. Lux

Nenahraditeľným bonusom v rámci práci tohto tímu sú stretnutia a priateľstvo s ľuďmi, s ktorými si jeho členovia rozumejú nielen po vedeckej, ale aj ľudskej stránke – dá sa povedať z celého sveta. „Veď kolegov a priateľov máme od Latinskej Ameriky, USA, Japonska, Číny, Juhoafrickej republiky či Indie až po väčšinu krajín Európy. Tam dnes poznajú nielen vedúceho tímu, ale aj jeho mladých členov. Aj oni už v zahraničí prednášali a viedli kurzy zamerané na využitie mikroskopických techník vo výskume fyziológie rastlín (čo je naša silná stránka). V cudzine tiež využívali zariadenia a postupy, ktoré u nás dostupné nie sú. A tiež sú to návštevy a pobyty študentov a profesorov z týchto krajín u nás, v laboratóriách a prednáškových sálach. Tu sa aj naši mladí študenti majú možnosť najlepšie naučiť, že veda je medzinárodná, že podmienky sú síce rôzne, ale mnohé problémy sú spoločné. Že naozaj nezáleží na krajine pôvodu a už vôbec nie na náboženskej orientácii či farbe pleti. Dôležité je, aby si ľudia porozumeli a dohodli sa na spolupráci,“ pripomenul prof. RNDr. Alexander Lux, CSc. Z toho dôvodu je podľa neho dôležitá internacionalizácia práce a možnosť zapojenia sa do svetovej vedy. „Máme kontakty všade vo svete.“ Na mikroskopii spolupracujú napr. s Viedenskou univerzitou už 15 rokov, tiež sú v úzkej kooperácii s pracoviskami po celej Európe, medzi nimi aj špičkové pracoviská, napr. v Oxforde.

Ďalší člen tímu RNDr. Marek Vaculík, PhD. hovorí, že rozvíjajú tiež fytoremediácie, ide o koncept čistenia životného prostredia pomocou rastlín. „Už roky to funguje vo svete, no už aj na Slovensku sa to začalo rozbiehať. Aj do výučby sme začali zavádzať nové predmety, robíme tiež exkurzie v letnom semestri. Fytoremediáciami sa zaoberáme aj v rámci medzinárodnej spolupráce s kolegami z Talianska a Viedne.“

Koreň pšenice. Stredný valec s červeno zafarbenými cievami (C), ktoré zabezpečujú  transport vody a minerálnych látok je obklopený ružovo sfarbenou endodermou (šípka), ktorá kontroluje príjem týchto látok. Foto: A. Lux

Tím experimentálnej biológie rastlín na záver ešte uviedol jednu poznámku k rastlinám. Pred niekoľkými rokmi vyhlásilo medzinárodné spoločenstvo vedcov zaoberajúce sa rastlinami „deň fascinácie rastlinami“, ako deň (15. máj), keď si treba všimnúť rastliny okolo nás. „Chodíme totiž okolo nich a sme ako slepí. Nekričia, keď im nedáme vodu a nenakŕmime ich. Nie sú ako psíci, ktorých smutné očká a kňučanie nás prinúti aspoň ich odniesť do útulku. Rastliny len tíško zahynú, ako tie nepoliate výsadby v niektorých našich mestách, nakúpené za ťažké peniaze. Ako tie lesy nevhodne vysadených monokultúr, ktoré sa nevedia adaptovať, keď sa zmenia podmienky prostredia. Ako tie izbové rastliny kdesi v tmavom kúte chodby mnohých verejných budov, ktoré nik ani nepoleje. Nevadí? Nahradíme ich krásnymi umelými? Nám to vadí, a preto sa rastlinám venujeme, v laboratóriách aj za katedrou, a sme radi, keď sa nám podarí získať ďalších nadšencov z radov študentov.“

 

Odborný garant textu: prof. RNDr. Alexander Lux, CSc., vedúci tímu experimentálnej biológie rastlín

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Foto: z archívu prof. Alexandra Luxa a jeho tímu

Uverejnila: VČ

 

Informácie o špičkových tímoch na Univerzite Komenského v Bratislave sa dosčítate aj v časopise Naša univerzita (09/2017)

Hore
festival|LingvaFest 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Extrapolácie 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Agrofilm 2018
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND - jeseň
Noc výskumníkov 2018
TVT 2017 články
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Kovy majú jednu veľmi veľkú výhodu, dajú sa veľmi ľahko recyklovať.
Zistite viac