Telemedicína môže pomôcť pacientom, vedci to overovali u diabetikov

19. jan. 2016 • Lekárske vedy

Telemedicína môže pomôcť pacientom, vedci to overovali u diabetikov

Moderná telemedicína môže zachraňovať ľudské životy a zlepšovať zdravotný stav pacientov. Vyplýva to z prvých analýz dát projektu Centrum výskumu závažných ochorení. Do projektu sa spolu s  firmami pôsobiacimi v oblasti farmácie, diagnostiky a informačných technológií zapojili aj Fakulta elektrotechniky a informatiky STU, Národné centrum telemedicínskych služieb a Prírodovedecká fakulta UK.

V projekte vedci sledovali vplyv genetických faktorov na vznik poškodenia zraku (tzv. diabetickej retinopatie) vedúceho až k slepote u pacientov s cukrovkou. Sledovali tiež, ako môžu moderné aplikácie a technológie udržať dobrú kvalitu života diabetikov. Výskyt diabetickej retinopatie a faktory prispievajúce k jej vzniku sa sledovali u 5000 pacientov s cukrovkou. Do druhej časti projektu sledujúcej vplyv a využitie telemedicíny bolo zapojených 400 pacientov vo veku od 18 do 50 rokov z celého Slovenska. Okrem pacientov na projekte spolupracovali desiatky lekárov. Išlo o prvú klinickú štúdiu z telemedicíny v takom veľkom rozsahu na Slovensku. Štúdiu realizovali v priebehu roku 2015, vyhodnotili ju koncom roka.

„Výsledky ukazujú, že telemedicína, má potenciál prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu pacientov. Pacientom pomáha dodržiavať pokyny lekára a lekárovi poskytuje okamžitú informáciu o zdravotnom stave pacienta,“ hovorí Fedor Lehocki z Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Práve on a jeho tím sa spolupodieľali s firmami z IKT sektora na vývoji mobilnej a webovej aplikácie pre pacientov a lekárov. Pacienti dostali telemedicínský kit, v ktorom bol smart telefón, dátový balíček poskytujúci pripojenie na Internet, teplomer a glukomer s Bluetooth pripojením a údaje potrebné na pripojenie do aplikácií. Do mobilu či cez počítač pacienti zadávali osem parametrov: hodnoty glykovaného hemoglobínu namerané z krvi, tlak, užívanie liekov (antidiabetiká alebo inzulín), stravovacie návyky, fyzickú aktivitu, pocitový fyzický stav, hmotnosť a obvod pása. V rámci štandardne poskytovanej zdravotnej starostlivosti si tieto údaje musia pacienti zapisovať pravidelne do diabetických denníkov a hlásiť lekárovi pri ambulantnej kontrole. Hodnoty glykovaného hemoglobínu získaného vyšetrením z krvi pacienta odrážajú dlhodobú úroveň kompenzácie jeho zdravotného stavu. Naznačia teda zhoršenie zdravotného stavu diabetika a potrebu kompenzovať stav, či už úpravou životosprávy, napr. zmenou stravy alebo upravením liečby, napr. zmenou či pridaním liekov alebo inzulínu.

Aplikácia zadané parametre vyhodnocovala okamžite a zaraďovala ich pre lekárov do troch pásiem, čím mu uľahčila ich sledovanie a vyhodnocovanie – zelená zóna potvrdzovala, že namerané hodnoty sú v poriadku, žltá zóna naznačila priblíženie sa údajov k hraničným hodnotám a ak sa zadané hodnoty dostali do červenej zóny, lekár dostal upozornenie o prekročení hraničných hodnôt a zhoršení zdravotného stavu pacienta.

Hodnoty glykovaného hemoglobínu u pacientov s diabetom 1 typu po šiestich mesiacoch od začiatku štúdie ukázali zlepšenie o 0,34 %, keď klesli z úrovne 7.55 na úroveň 7.21. U pacientov s diabetom 2 typu bol pokles z úrovne 6.98 na úroveň 6.56. Zlepšenie zdravotného stavu potvrdili aj lekári po kontrolnej návšteve po 3 aj po 6 mesiacoch sledovania.

Aj keď sa zdá že zlepšenie je malé, ale z medicínskeho hľadiska je to úspech, pretože k nemu došlo za 6 mesiacov a bez zmeny terapie, len s dôslednejším a priebežným zapojením pacientov do manažmentu svojej cukrovky“, hovorí Peter Jackuliak z V. internej kliniky Lekárskej fakulty UK a UNB Univerzitná nemocnica Bratislava - Nemocnica Ružinov.

Výskum bol prínosom aj pre autorov aplikácii. V praxi ukázal, ako aplikácie najlepšie navrhovať a aké analýzy zadaných údajov by mali vedieť vykonávať. „Získali sme veľa praktických informácií, ako majú vyzerať telemedicínske aplikácie – musia byť čo najjednoduchšie a vyžadovať čo najmenej údajov zadávaných pacientmi. Najlepšou cestou je keď spolu komunikujú samotné zariadenia, ako to bolo v prípade nášho výskumu pri údajoch o tlaku a hodnotách glykémií, ktoré si aplikácia sťahovala z prístrojov sama cez Bluetooth rozhranie,“ hovorí Lehocki. Pri údajoch, ktoré musí nahrávať pacient sa zase ukazuje výhodnejšie, ak aplikácia ponúka napr. výber z  možností, čo pacienta nezaťažuje a minimalizujú chybovosť.

Na výskume spolupracovali okrem FEI STU, Národného centra telemedicínskych služieb (NCTS) a Prírodovedeckej fakulty UK, tiež spoločnosti Novartis Slovakia, s.r.o. (hlavný partner),  Medirex Group Academy, n.o. a Anext, a.s. Riešitelia z FEI STU a NCTS majú v pláne telemedicínsky systém ďalej zlepšovať – hľadať ďalšie zjednodušenia pre zadávanie údajov pacientmi a lekármi ako aj nové prístupy v analýze dát. Výskumný tím sa chce sústrediť na spôsob ako ešte viac uľahčiť a zefektívniť prácu lekárov. Okrem upozornení na prekročenie hraničných hodnôt chcú, aby systém ponúkal podporu pri rozhodovaní o terapii.

Autor: Andrea Settey Hajdúchová, manažérka pre komunikáciu, STU

Foto: STU

Uverejnila: BK

Hore
QUARK
téma mesiaca
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Extrapolácie 2017
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Najstarší jantár z Libanonu pochádza z čias jury.
Zistite viac