Tatranské plesá – hrozí im postupný zánik?


Tatranské plesá – hrozí im postupný zánik?

Vývoj vysokohorskej krajiny Tatier po zániku dolinových ľadovcov prebiehal viacerými etapami, ktoré zanechali stopy v podobe rôznych typov eróznych a akumulačných foriem reliéfu.

V súčasnosti okrem základných čŕt reliéfu dolín Tatier – ako je ich tvar písmena U, morfologicky výrazné skalné stupne a prahy v pozdĺžnom profile dolín, morénové valy, množstvo sutín pod skalnými svahmi – sú významným prvkom glaciálnej činnosti aj vodou vyplnené panvy – plesá. Vo Vysokých Tatrách je evidovaných okolo 230 glaciálnych jazier. Približne polovica z nich je periodických. V databáze je evidovaných 84 plies. 

Genéza plies je spojená s ústupom ľadovcov v ich finálnych fázach vývoja, t. j. pred 8 až 10-tisíc rokmi. Plesá majú v súčasnosti nezastupiteľný význam. Okrem toho, že predstavujú prirodzené rezervoáre vody, sú aj významnými ekosystémami, často so špecifickou faunou a flórou. Nemenej sú významné ako indikátory zmien súčasnej klímy.

Prof. Juraj Hreško bol hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE

Uznávaný biológ, ekológ a environmentalista prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD., uviedol: „Našim objektom výskumu je fenomén zániku, resp. zanášania a zasypávania plies procesmi, ktoré sa podieľajú na formovaní povodí jednotlivých plies. Mnohé z plies sú v štádiu úplného zániku a nachádzame ich v podobe mokradí s prítomnosťou rašelinísk alebo majú charakter nivelizovaných častí dolín, kde dochádza k vetveniu potokov s postupným hromadením jemnejších sedimentov."

Piesčité a štrkovité listy, ostrovčeky

Štádium intenzívneho zanášania materiálov zo svahov

Niektoré plesá sú v štádiu intenzívneho zanášania materiálom z okolitých svahov a prítokov. Intenzívne hromadenie depozície a následné zarastanie vegetáciou vytvárajú podmienky pre veľmi krátku perspektívu otvorenej vodnej hladiny plies. V súčasnosti v rámci výskumov vytvorili databázu vyše osemdesiatich plies Vysokých Tatier s údajmi, ktoré slúžia pre ich exaktné monitorovanie a hodnotenie.

Najvyššiu hodnotu potenciálu depozície potvrdili pri Zelenom Kačaciom plese v Kačacej doline (záver Bielovodskej doliny) vo výške 1575,4 m n. m. Zdrojovú oblasť sutinového materiálu predstavuje 10 relatívne samostatných mikrobazénov – vysunutých karov a žľabov založených na pruhoch mylonitov.

Podobne je to aj pri ďalších intenzívne zanášaných a zasypávaných plesách, ako je napr. Zmrzlé pleso a Vyšné Žabie Bielovodské pleso, kde sa pridružujú aj iné špecifické procesy a formy ukladania materiálu, ako sú sutinové valy – „protalus ramparts“. Ďalej sú to: Krivanské Zelené pleso (2012,5 m n. m., Temnosmrečianské Nižné pleso (1677 m n. m.), Hincovo Veľké pleso (1944 m n. m.), Kolové pleso (1565 m n. m.) a Ľadové pleso (1924 m n. m.).

Ekologické a environmentálne problémy plies

Strata otvorenej vodnej hladiny

Napríklad v Čiernom Javorovom plese (1492 m n. m.), ktoré sa nachádza v Čiernej Javorovej doline, došlo medzi rokmi 1949 – 2015 ku strate otvorenej vodnej hladiny o ploche 1455 m2, čo je v relatívnom vyjadrení strata 18 % z jeho pôvodnej rozlohy v roku 1949. Najväčšia strata plochy bola zaznamenaná v období 1949 – 1973 (- 8,3 %).

Prof. Juraj Hreško bol hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE

Tému Tatranské plesá – hrozí im postupný zánik? prezentoval prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD., z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE vo štvrtok 28. 9. 2017 o 17.00 hod., v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A v Bratislave.

Vo svojom vystúpení sa zameral na výskum súčasných procesov a zmien tatranských plies vo Vysokých Tatrách. Mnohé z nich postupne zanikajú v dôsledku hromadenia materiálu, ktorý sa transportuje z okolitých svahov a ukladá sa v ich brehových a dnových častiach. Ide o materiál, ktorý pochádza z procesov spojených s lavínami, sutinovými prúdmi, skalným rútením, ako aj ďalšími procesmi v podmienkach bralného reliéfu a v súčinnosti s atmosférickými procesmi a zmenami.

prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD.Uznávaný slovenský vedec prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD., biológ, ekológ a environmentalista, študoval na Prí­rodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Titul PhD získal vo vednom odbore Fyzická geografia, za docenta bol habilitovaný v odbore Špeciálna biológia a ekológia. Titul profesor mu bol udelený v odbore Environmentalistika. Prof. Juraj Hreško je vedúcim Katedry ekológie a environmentalistiky na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Oblasťou jeho vedeckého záujmu je krajinná ekológia, dynamika krajiny a jej zmeny, súčasné morfodynamické procesy v horských a vysokohorských oblastiach, ale aj výskum pôd a ich erózneho ohrozenia.

 

Septembrová Veda v CENTRE v Bratislave bola jedným z podujatí Vedeckej jesene a sprievodným podujatím festivalu vedy Európska noc výskumníkov 2017.

 

Z prednášky a prezentácie spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné obrázky: z prezentácie prof. Juraja Hreška

Súvisiace:

Hore
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2018 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
In vitro fertilizacia je oplodnenie mimo tela matky.
Zistite viac