Tajomstvá každodenného jazyka

07. aug. 2016 • Filologické vedy

Tajomstvá každodenného jazyka

Rok Ľudovíta Štúra bol vyhlásený vládou SR ešte v roku 2015. Hoci uplynulo už viac ako 200 rokov od jeho narodenia (28. 10. 1815), odkaz jeho vedeckej činnosti a horlivého úsilia za kultúrne pozdvihnutie slovenského národa ostáva žiť v každom z nás. Vďaka jeho vlastnému nasadeniu a oduševneniu jeho spolupracovníkov máme dnes možnosť dorozumievať sa slovenským jazykom nielen v domácnostiach, ale i na verejnosti, v školstve, v médiách, či na úradoch.

Ľudovít ŠtúrUzákonením spisovnej slovenčiny však naša reč neustrnula vo vývine a súčasná spisovná podoba jazyka je výsledkom prístupu samotných používateľov k jazyku. My všetci sa podieľame na rozvoji jazykovej zásoby, ako i na nárečovej rozmanitosti. Hlbší pohľad do bohatstva a vývinu nášho jazyka, ako i metodiky práce našich vedcov z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) Slovenskej akadémie vied ponúka dokument z cyklu Spektrum vedy pod názvom Tajomstvá každodenného jazyka.

Podľa slov pána prof. PhDr. Pavla Žiga, CSc. bývalého riaditeľa JÚĽŠ sa postupne dostávali do nášho jazyka slová cudzieho pôvodu "prirodzeným spôsobom v príslušnom čase preto, lebo sme ich začali používať a boli funkčné." Keďže v domácom prostredí nebolo výstižné pomenovanie, udomácnili sa a začlenili do nášho jazyka. Dnes len málokto tuší, že slová „kostol“ či „mních“ pochádzajú ešte z obdobia pred 9. storočím a majú latinský pôvod, zatiaľ čo „bača“ a „bryndza“ k nám prenikli s valašskou pastierskou kolonizáciou. Pôvod slov skúma etymológia a na rozširovaní etymologického slovníka sa u nás pracuje už niekoľko desaťročí. Aj v súčasnosti sa u nás udomácňuje mnoho slov z cudzích jazykov, najmä v odbornej oblasti, no niekedy prijmeme za svoje zrozumiteľný ekvivalent v domácom jazyku, ako je to u pomenovania „počítač“ namiesto „kompjúter“.

Keďže v minulosti neboli dostupné moderné telekomunikačné technológie, ľudí v jednotlivých oblastiach oddeľovali prírodné hranice a jazyk sa na konkrétnom území postupne vyvíjal a prispôsoboval potrebám svojich používateľov. Čím viac prírodných prekážok, tým rozmanitejší jazyk. Pekným príkladom je Gemer, kde sa dá aplikovať porekadlo „Čo dedina, to reč iná.“ Odlišnú výslovnosť a zápis slov skúma dialektológia. Ako hovorí pani dialektologička z JÚĽŠ prom. fil. Adriana Ferenčíková, Csc. neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, koľko dialektov má slovenčina.

Jednotlivé nárečia sú predmetom výskumu, ktorý je založený na pozorovaní a spočíva v náročnom zbere dát v teréne. Je potrebné zozbierať tisíce údajov v každej lokalite formou dotazníkov a osobných pohovorov, aby bol výskum spoľahlivý a výsledky spoločensky využiteľné, teda sa premietli do pripravovaných slovníkov. V dokumente máme možnosť byť svedkami rozhovoru s obyvateľmi Marianky a priamo tak nahliadnuť do štýlu práce dialektologičky Mgr. Anny Ramšákovej, PhD., ktorej bolo pridelené Schwarzovo štipendium. Mgr. Lucia Satinská nám pri tvorbe svojej dizertačnej práce v dokumente predvedie rozmanitosť súčasného jazyka hlavného mesta a dokáže, že štúdium jazyka môže byť zaujímavý i pre mladú generáciu.

Rovnaký názor vyjadrila i pani PhDr. Mária Šimková, ktorá denne eviduje desaťtisíce elektronických prístupov do korpusu slovenského jazyka. Všíma si, o čo mladí ľudia prejavujú záujem a potvrdila, že vyhľadávajú nielen slovníky a zdroje, ale veľakrát sa dopytujú na históriu jazyka. Okrem Slovákov sú medzi registrovanými používateľmi ľudia z celého sveta, doslovne od Japonska až po Ameriku, a to nielen z oblasti lingvistiky. Z iných odvetví pochádzajú najmä psychológovia, neurológovia, či informatici. Korpus obsahuje stovky miliónov textových jednotiek a pripravuje sa i korpus nárečových a historických textov.

historická mapaAko vidíme, náš jazyk je rozmanitý a vo svojej prirodzenosti nevyčerpateľný. V dokumente zaznieva množstvo príkladov, ako i zaujímavostí. Napríklad prof. PhDr. Pavol Žigo, Csc. opisuje ako pôvodné slovanské pomenovanie pre „fúzy“ bolo prebraté do iných jazykov a vrátilo sa pozmenené späť, prečo sa pomenovanie „dedina“ zachovalo len na pomerne malom území, ako z toho možno potvrdiť historické skutočnosti spoločenského vývoja a pod. Na záver odpovedá na pomerne často kladenú otázku či nehrozí slovenčine zánik. „Jazyk ostane jazykom dovtedy, kým sa týmto jazykom bude hovoriť.“ A čo mu povedali kolegovia zo zahraničia? V histórii ste mali veľké šťastie pri tom nešťastí, že ste nemali vlastný štát a svoju vládu, prežili ste aj zásluhou toho, že ste hovorili svojím jazykom.

 

Cyklus dokumentov Spektrum vedy, ktorý bol odvysielaný Slovenskou televíziou je popularizačný projekt, ktorý vznikol v spolupráci Centra vedecko-technických informácií SR, Slovenskej akadémie vied a Slovenskej televízie.

 

© CVTI SR a SAV, 2011

 

Spracovala: Alena Oravcová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: filmový dokument Tajomstvá každodenného jazyka"

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Články
Úlomky času
01. okt. 2015
Hore
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
veľká noc 2019
Prechod VK na VND - jar
FVF 2019
Veda v Centre
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Ľadovce poskytujú dôležité živiny pre morské ekosystémy, do ktorých vteká roztopená voda z ľadovcov.
Zistite viac