Svetový atlas dezertifikácie – prvé komplexné posúdenie degradácie pôdy


Svetový atlas dezertifikácie – prvé komplexné posúdenie degradácie pôdy

Dezertifikácia (degradácia pôdy) je v posledných desaťročiach vážny globálny problém. Aj keď mnohí naznačujú, že zodpovednosť za škody spôsobené dezertifikáciou nesie globálne otepľovanie a zmena klímy, existujú dôkazy, že hlavným vyvolávacím faktorom je ľudská činnosť.

Nesprávne zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi, exploatácia a násilné menenie prírodných podmienok na priaznivé pre poľnohospodárstvo sa vracia ako bumerang v podobe ešte väčších súch a úplnej straty úrodnosti pôdy. Spoločné výskumné centrum (JRC) – vedecká a znalostná služba Európskej komisie uverejňuje novú edíciu Svetového atlasu dezertifikácie, ktorý rozhodovacím orgánom ponúka nástroj na zlepšenie miestnych reakcií na stratu a degradáciu pôdy.

Atlas poskytuje prvé komplexné posúdenie degradácie pôdy na celosvetovej úrovni založené na dôkazoch a zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať nápravné opatrenia. 

Komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics, ktorý je zodpovedný za Spoločné výskumné centrum, uviedol: „Za posledných dvadsať rokov od uverejnenia poslednej edície Svetového atlasu dezertifikácie tlak na pozemné zdroje a pôdu prudko vzrástol. Ak chceme našu planétu zachovať pre budúce generácie, musíme urýchlene zmeniť spôsob, akým zaobchádzame s týmito cennými zdrojmi. Táto nová a oveľa modernejšia edícia atlasu poskytuje tvorcom politiky na celom svete komplexné a ľahko dostupné poznatky o degradácii pôdy, jej príčinách a potenciálnych nápravných opatreniach proti dezertifikácii a na obnovu znehodnotenej pôdy.“ 

Atlas uvádza príklady toho, ako ľudská činnosť spôsobuje vyhynutie živočíšnych druhov, ohrozuje potravinovú bezpečnosť, posilňuje zmenu klímy a núti ľudí opúšťať vlastné domovy. 

Z najvýznamnejších zistení vyplýva, že populačný rast a zmeny v štruktúre našej spotreby spôsobujú nebývalý tlak na prírodné zdroje planéty.

  • Viac ako 75 % pevniny je už znehodnotených a do roku 2050 by tento podiel mohol prekročiť 90 %.
  • Ročne sa na celom svete celkovo znehodnotí pôda zodpovedajúca polovici rozlohy Európskej únie (4,18 milióna km²), pričom najpostihnutejšie sú Afrika a Ázia.
  • Hospodárske náklady na degradáciu pôdy v EÚ sa rádovo odhadujú na desiatky miliárd eur ročne.
  • Odhaduje sa, že degradácia pôdy a zmena klímy do roku 2050 povedú k zníženiu celkových výnosov plodín približne o 10 %. Najsilnejšie to pocítia India, Čína a subsaharská Afrika, kde by degradácia pôdy mohla znížiť rastlinnú výrobu o polovicu.
  • V dôsledku zrýchľujúceho sa odlesňovania bude čoraz ťažšie zmierňovať účinky zmeny klímy.
  • Podľa odhadov by do roku 2050 v dôsledku problémov spojených s obmedzenými pozemnými zdrojmi mohlo byť vysídlených až 700 miliónov ľudí. Do konca tohto storočia by tento počet mohol dosiahnuť až 10 miliárd. 

Hoci degradácia pôdy je globálnym problémom, dochádza k nej na miestnej úrovni a vyžaduje si miestne riešenia. Na zastavenie znehodnocovania pôdy a straty biodiverzity je potrebná väčšia angažovanosť a účinnejšia spolupráca na miestnej úrovni. 

Ďalšia poľnohospodárska expanzia, ktorá je jednou z hlavných príčin degradácie pôdy, by sa mohla obmedziť zvýšením výnosov z existujúcej poľnohospodárskej pôdy, prechodom na rastlinnú stravu, spotrebou živočíšnych bielkovín z udržateľných zdrojov a znižovaním potravinových strát a odpadu. 

Atlas poskytuje jasný prehľad základných príčin znehodnocovania pôdy na celom svete. Obsahuje aj množstvo faktov, prognóz a globálnych súborov údajov, ktoré možno použiť na identifikáciu dôležitých, biofyzických a sociálno-ekonomických procesov, ktoré môžu samostatne alebo spolu viesť k neudržateľnému využívaniu pôdy a degradácii pôdy. 

Ilustračný obrázok degradácie pôdy (Zdroj: Svetový atlas dezertifikácie)

 „Svetový atlas dezertifikácie nám pomôže pochopiť rastúci problém rozširovania púští a znehodnocovania pôdy, ale aj to, ako môžeme túto otázku riešiť. Atlas ukazuje, že dezertifikácia sa čoraz viac týka aj EÚ, pričom sa v ňom zdôrazňuje význam opatrení zameraných na ochranu pôdy a udržateľné využívanie pôdy a vody v oblastiach politiky, ako je poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, energetika či zmena klímy. Tento prístup sa odporúča v tematickej stratégii EÚ na ochranu pôdy a je to najlepšia šanca na dosiahnutie neutrality znehodnocovania pôdy v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.“ vyjadril sa komisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella.

Z histórie

V rámci Programu trvalo udržateľného rozvoja OSN sa svetoví lídri zaviazali do roku 2030 „bojovať proti dezertifikácii, obnovovať degradovanú krajinu a pôdu vrátane pôdy postihnutej dezertifikáciou, suchom a povodňami a snažiť sa vytvoriť svet, v ktorom nedochádza k degradácii krajiny“. Zatiaľ čo na rozširovanie púští sa na globálnej úrovni zameriava Dohovor Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii (UNCCD), problémom degradácie pôdy sa zaoberá Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy a Dohovor o biologickej diverzite. Závažnosť degradácie pôdy a rozširovania púští viedla k prijatiu cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 15.3, ktorého ambíciou je dosiahnuť neutralitu znehodnocovania pôdy. 

Na úrovni EÚ dezertifikácia postihuje 8 % územia, najmä v južnej, vo východnej a v strednej Európe. Tieto regióny, ktoré predstavujú približne 14 miliónov hektárov, sú ňou mimoriadne ohrozené. V rámci UNCCD trinásť členských štátov vyhlásilo, že ich postihuje dezertifikácia: Bulharsko, Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko. EÚ je plne odhodlaná chrániť pôdu a podporovať jej trvalo udržateľné využívanie. Tieto záväzky zohľadňuje aj pri vypracúvaní návrhov týkajúcich sa energetiky, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, zmeny klímy, výskumu a iných oblastí. 

Nová edícia uverejneného atlasu bola vytvorená pomocou nových metód spracovania údajov, ktoré používajú vedci EÚ, tisícok vysokovýkonných počítačov a 1,8 petabajtu satelitných údajov. Objem údajov zodpovedá 2,7 milióna diskov CD-ROM alebo videozáznamu s plným HD rozlíšením v dĺžke vyše šesť rokov bez prestávky. Prvé dve edície atlasu boli uverejnené v roku 1992 pred „Samitom Zeme“ v Riu de Janeiro a o päť rokov neskôr v roku 1998, keď bol doplnený o niekoľko štúdií. Atlas si môžete stiahnuť na adrese https://wad.jrc.ec.europa.eu/download

 

Spracovala: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroje:

Nový Svetový atlas dezertifikácie 

Tlačová správa Európskej komisie

 

 

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
Geosyntetika 2019
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
TVT 2018 články
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Niektoré ľudské bunky sú viditeľné aj voľným okom.
Zistite viac