Stroj času – jantár

21. feb. 2017 • Prírodné vedy

Stroj času – jantár

Výskumom prehistorického jantáru sa na bratislavskej Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave zaoberá tím paleobiológa Mgr. Petra Vršanského, PhD. Jeho študentovi, Hemenovi Sendimu sa v rámci práce na jednom z projektov, ktoré tím rieši, podaril neobvyklý objav – nález najstaršieho prehistorického jedovatého druhu švába. S Hemenom Sendim sme sa zhovárali nielen o samotnom náleze, ale aj o ďalších súvislostiach, ktoré môžu viesť k prevratným paleontologickým objavom.

 

B. H.: Prečo Vás zaujala práve problematika jantáru? Je jantár, pochádzajúci z jednotlivých geologických období kvalitatívne iný, alebo ovplyvňuje jeho kvalitu strom, z ktorého pochádza, prípadne aj iné, ďalšie faktory? 

ukážka švába v jantáriHemen Sendi: „Jantár ma úžasnú vlastnosť – zachovať živočíchy a rastliny nezvyčajne dobre. Živica, z ktorej pochádza jantár, je lepkavá substancia a pôsobila už aj v prehistórii ako pasca pre malé organizmy, ktoré sa v nej, takpovediac, utopili. Niektoré druhy hmyzu v jantári sú tak dobre zachované, že vyzerajú, doslova, ako keby iba pred chvíľou niekomu spadli do pohára s pivom. Najstarší  jantár s hmyzom pochádza z Libanonu a jeho vek odhadujeme približne medzi 135 až 125 milión rokov. Tento jantár vznikol zo živice ihličnatých stromov druhu araukária. Klíma bola pravdepodobne teplá a humídna, neexistovali žiadne trávy, či kvitnúce stromy. Baltský jantár (známy z Nemecka, Poľska, Ruska) je cca o 65 milión rokov mladší. Z tohto obdobia poznáme jantár už zo stromov Sciadopityaceae. Jeho kvalita sa zle určuje a zaoberajú sa ňou viac klenotníci než paleontológovia.“

B. H.: Ako často sa v jantári môžu vyskytnúť zvyšky živočíchov?  

Hemen Sendi: „Najstarší jantár z Libanonu pochádza z čias jury. Je to obdobie charakteristické pre dinosaurov. Z tohto obdobia sa doposiaľ nenašli žiadne rastlinné zvyšky, alebo zvyšky živočíchov v jantári. V mladších kusoch jantáru sa hlavne zachoval hmyz. Menej často sa nachádzajú v jantári aj iné článkonožce, obrúčkavce, mäkkýše, hlístovce, jednobunkovce ale aj drobné stavovce. Náš vedecky tím, pod vedením Dr. Petra Vršanského, je zameraný na výskum švábov v jantári. V Libanone sa nachádza okolo 350 nálezísk  jantáru a zatiaľ sa v skúmaných vzorkách našlo spolu 60 vzoriek švábov, z čoho 20 nájdených bolo kvalifikovaných ako úplne nové druhy. Tento výsledok je dôsledkom preskúmania obrovského množstva vzoriek – v súhrne ide až o niekoľko ton jantáru.“ 

B. H.: Čo všetko sa dá zistiť z nájdeného živočícha alebo rastliny? 

Hemen Sendi: „Hmyz, ktorý sa najčastejšie nachádza v jantári, je najrozšírenejšia trieda organizmov. Dodnes sa našlo viac ako 900.000 žijúcich druhov hmyzu. Na ich zachovanie sú však potrebné vhodné fosilizačné podmienky. Preto každá jedna vzorka je vzácna a pomáha pri výskume, ktorý objavuje stále nové a nové druhy. Úlohou nášho vedeckého tímu je nájsť odpovede na otázky, ktoré sú predmetom celosvetového výskumu: aké vlastnosti musí mať druh, aby sa vyvíjal a nestagnoval, ako ekosystémy musia vyzerať, aby tam druh mohol prežiť, a prečo šváby vytvárajú spoločenstvá podobné spoločenstvám termitov a ľudí. Pochopenie evolúcie švábov, môže prispieť aj k ochrane dnešných ohrozených zvierat.“

B. H.: Aká je pravdepodobnosť možnosti klonovania, alebo namnoženia rastliny z takto uchovanej vzorky v jantári? 

Hemen Sendi: „V svetoznámom filme Jurassic Park bolo klonovanie dinosaurov možné prevádzať na základe nálezu komára v jantári, ktorý obsahoval aj krv. Tento scenár sa nikdy nemôže stať realitou, pretože sa zo žiadneho tvora nájdeného v jantári neuchovala jeho DNA.“

ukážka švába v jantári

B. H.: Dajú sa nájsť aj v Európe, pripadne na Slovensku podobne zachované exempláre v jantári? 

Hemen Sendi: „Všetky druhy švábov, ktoré sa našli  v libanonskom jantári sú vyhynuté druhy. Ich príbuzné druhy sa však našli v mladšom jantári, napríklad z Myanmaru. Z územia Slovenskej republiky nie je známy žiadny jantár, na rozdiel od susedných krajín ako je Ukrajina, Poľsko a Nemecko, kde sa tiež našiel jantár s inklúziami.“

B. H.: Kde sa teraz nachádza vzorka so spomínaným druhom švába, ktorého ste objavili? Je možné, že na nálezisku, kde ste ho našli,  bude existovať viac takýchto kusov jantáru so zachovanými živočíchmi z tohto obdobia?  

Hemen Sendi: „Vzorka so švábom Balatronis libanensis je majetkom Libanonskej Univerzity v Bejrúte a je momentálne uchovaná na bezpečnom mieste. Pochádza z lokality Ain-Dara, takmer 30 km na východe od Bejrútu. Nálezisko bolo objavené, tak ako mnoho iných nálezísk jantáru v Libanone, len nedávno profesorom Danym Azarom z Libanonskej Univerzity v Bejrúte. Z tejto lokality pochádza viac zaujímavých vzoriek jantáru s prehistorickými živočíchmi – našiel sa tu napríklad aj úplne nový druh blanokrídlovca.“ 

B. H.: Ďakujeme za rozhovor.

 

Rozhovor pripravila: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: z archívu Hemena Sendiho

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
Atmosféra počas TVT 2017
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Veda v Centre
FVF 2018
Vedec roka 2017
kúpa časopisov jún 2016
Prechod VK na VND
CVTI SR 80. výročie
Bratislavská vedecká cukráreň
QUARK
TVT 2017 články
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Tvoje očné svaly sa pohybujú 100 000 krát za deň.