Srdce netrápi len láska

08. mar. 2017 • Lekárske vedy

Srdce netrápi len láska

Prednáška RNDr. Miroslava Barančíka, DrSc., riaditeľa Ústavu pre výskum srdca SAV o ochoreniach srdca sa síce konala 14. februára – na deň Sv. Valentína a sviatok zaľúbencov, o láske, ktorá srdce sužuje, sa v nej zmieňoval iba okrajovo. Hlavnou témou boli civilizačné srdcovocievne ochorenia, ktoré ľudstvo sužujú čím ďalej tým intenzívnejšie.

Najčastejšia príčina úmrtí v EÚ – ochorenia srdca

Naše srdce je v podstate pumpou, ktorá vháňa krv do našich žíl, tepien a ciev, nepretržite, denno-denne, počas celého nášho života. Je pozoruhodné, koľko tento sval vydrží pracovať, ale aj on má svoje obmedzenia. Navyše, zlá životospráva, nevhodné stravovacie návyky, málo pohybu, alebo stres, dokážu výrazne znížiť, alebo ovplyvniť jeho funkcie. Srdce tvorí epikard – jemná blana na jeho povrchu, myokard, vodivá a vzrušivá svalovina a endokard, ktorý vystiela dutiny a tvorí cípovité chlopne. Naše srdce vykoná v pokoji približne 60 – 70 sťahov za minútu a prečerpá približne 5 litrov krvi. Zdravé srdce poskytuje človeku možnosti oveľa plnohodnotnejšieho života, ale jeho funkcie sú v súčasnosti vystavené vysokému množstvu rizikových faktorov, ktoré majú za následok vývin početných srdcovo-cievnych ochorení. Tieto patria v Európe v súčasnosti k najčastejšej príčine úmrtia a sú hlavnou príčinou invalidity a zníženej kvality života. V krajinách EÚ predstavujú celkové ročné výdavky na liečbu srdcovo cievnych ochorení ročne približne 200 miliárd eur. O to nepríjemnejšia je aj skutočnosť, že práve tieto ochorenia postihujú čoraz viac ľudí i v mladom veku. 

Stavba srdca

Riziko môžeme ovplyvniť

Príčiny, ktoré vedú k ochoreniam srdca môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Medzi tie, ktoré nemôžeme ovplyvniť patria genetické predispozície, pohlavie a náš vek – čím sme starší, tým je riziko ochorení väčšie. Naopak, medzi faktory, ktoré ovplyvniť môžeme, patrí miera stresu, ktorému sme vystavení, fajčenie, pitie alkoholických nápojov, nesprávne stravovanie, nadmerný príjem kuchynskej soli, obezita, vysoká hladinu cholesterolu, nedostatok pohybovej aktivity a bakteriálne infekcie. O tom, že fajčenie výrazne ovplyvňuje a zvyšuje riziko ochorení, dnes vie každý, ale takmer rovnako významnú úlohu pri ich vzniku hrá aj stres, alebo aj dlhodobý nedostatok tzv. hormónov šťastia – endorfínu a oxytocínu, pretože tieto látky majú na ľudský organizmus priaznivé a upokojujúce účinky. Naopak, pokiaľ je človek dlhodobo vystavený stresu – napríklad z odchodu milovanej osoby, môžu sa aj uňho prejavovať príznaky podobné infarktu. Ide o takzvaný syndróm zlomeného srdca odborne nazývaný Takotsubo kardiomyopatia. Prejavuje sa bolesťami na hrudníku, dýchavičnosťou, nízkym krvným tlakom, nepravidelným tepom a celkovou slabosťou. Srdcové tepny pritom nie sú blokované a odborníci sa preto domnievajú že ide skôr o problém srdcového svalu a v niektorých prípadoch je dokonca potrebné vyhľadať odbornú pomoc – a to nielen u odborníka na srdcovocievne ochorenia, ale aj u psychológa, či psychiatra. K oveľa častejším ochoreniam srdca však patrí ischemická choroba srdca, kedy prichádza k nerovnováhe medzi požiadavkami srdca a dodávkou metabolických substrátov a kyslíka do srdca, alebo angína pectoris, kedy nastáva z rôznych príčin krátkodobé nedostatočné prekrvenie srdca. Medzi najakútnejšie ochorenia patrí infarkt myokardu, kedy v dôsledku prerušenia dodávky kyslíka do srdcového svalu nastáva jeho trvalé poškodenie a odumretie. Pacientov tiež sužujú rôzne druhy arytmií, pričom komorová fibrilácia je najčastejšou príčinou úmrtí a predsieňová fibrilácia má za následok až 30 % mozgových príhod. Medzi ochorenia srdca, ktoré sa výrazne neprejavujú, ale pritom predstavujú veľmi nebezpečný faktor pre naše zdravie je hypertenzia, čiže vysoký tlak.

Bude možná terapia „na mieru“?

Ústav pre výskum srdca SAV sa zaoberá problematikou ochorení srdcovo-cievneho systému, štúdiom mechanizmov a adaptácie srdcovo-cievneho systému na akútne a chronické patologické podnety. Jeho vedeckíRNDr. Miroslav Barančík, DrSc. pracovníci sa zaoberajú tiež mechanizmami vývinu srdcovo-cievnych ochorení, ich prevencii a liečbe. Medzi významné poznatky, ku ktorým dospeli, patrí zistenie, že stres, jeho intenzita, dĺžka trvania a adaptácia naň, predstavuje jeden z najvýznamnejších faktorov, ktorý ovplyvňuje dĺžku trvania života buniek. V prípade stresu nejde iba o psychické podnety, ale radia s k nemu aj podnety fyzické, kedy prichádza k fyziologickej záťaži bunkového tkaniva. V prípade krátkodobého stresu mohli vedci konštatovať, že bunky sa snažia reagovať a prispôsobiť sa vzniknutej situácii, a adaptácia môže byť tak krátkodobá, ako i dlhodobá. Takzvaný „preconditioning“ je forma endogénnej adaptácie srdca, spojená s jeho zlepšenou odpoveďou voči akútnej dlhodobejšej ischémii, pričom nastáva redukcia veľkosti infarktu, redukcia výskytu arytmií, zlepšenie obnovy kontraktilnej funkcie, redukcia deplécie ATP a redukcia acidózy. Zvýšiť obranyschopnosť srdca preconditioningom je možné viacerými spôsobmi – vystavením srdca cyklom krátkodobej ischémie (tzv. ischemický preconditioning – IP), indukciou účinkom farmák – diazoxidom (farmakologický preconditioning) alebo vystavením iného orgánu, napríklad pečene, alebo končatiny cyklom krátkodobej ischémie a reperfúzie (remote preconditioning). Ako je však možné, že bunky majú vlastnú pamäť a ako funguje tento mechanizmus? Ide o takzvanú vnútrobunkovú signalizáciu na molekulárnej, bunkovej a orgánovej úrovni – ide o extracelulárnym signálom regulované proteínkinázy. Na základe skúmania týchto mechanizmov a regulačných dráh zodpovedných za bezporuchovú funkciu buniek, tkanív a celého organizmu by vedci časom mohli vedieť vyvinúť terapiu, doslova „ušitú“ na mieru konkrétnemu pacientovi. Výskum v ÚVS SAV sa zaoberá aj otázkou prevencie srdcovocievnych ochorení podávaním omega -3 poly-nenasýtených mastných kyselín, červeného palmového oleja a kvercetínu – flavonoidu rastlinného pôvodu. Zistilo sa, že práve kvercetín priaznivo ovplyvňuje toleranciu srdca voči negatívnym účinkom ischémie a reperfúzie, ako aj znižuje negatívne toxické účinky podávania liečiv, ovplyvňujúcich funkciu srdca. Kvercetín sa prirodzene nachádza napríklad v jablkách, alebo v bobuliach červeného hrozna, a aj v červenom víne.

 

Bratislavská vedecká cukráreň: Srdce netrápi len láska / február 2017 Bratislavská vedecká cukráreň: Srdce netrápi len láska / február 2017
Bratislavská vedecká cukráreň: Srdce netrápi len láska / február 2017 Bratislavská vedecká cukráreň: Srdce netrápi len láska / február 2017

 

Spracovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: z prezentácie RNDr. Miroslava Barančíka, DrSc.

Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Články
Než srdce ochorie
01. feb. 2017
Hore
Geosyntetika 2019
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
TVT 2018 články
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Schizofrénia je duševná porucha, ktorou trpí až jedno percento ľudí.
Zistite viac