Spôsob slávenia Veľkej noci je dnes vecou slobodného rozhodnutia

19. apr. 2019 • Spoločenské vedy

Spôsob slávenia Veľkej noci je dnes vecou slobodného rozhodnutia

Zmena ročných období, ale aj liturgia stará 2000 rokov, ktorú si dodnes pripomíname – Veľká noc je obdobím, ktoré ľudia prežívajú duchovne, relaxačne či zážitkovo. Mnohé tradície sú dnes v našom regióne stále silno zakorenené, niektoré sú prispôsobené, no obyvatelia majú najmä slobodu v tom, ako ich slávia. Pred rokom 1989 toto nebolo samozrejmosťou. O veľkonočných sviatkoch sme sa porozprávali s etnologičkou PhDr. Katarínou Popelkovou, CSc., ktorá na Ústave etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied vedie výskum súčasných sviatkov na Slovensku.

M. HUCÁKOVÁ: V týchto dňoch sa mnohí rozhodujeme, ako strávime Veľkú noc. Pred 30 rokmi ľudia takúto slobodu nemali. Ako sa slávenie Veľkonočných sviatkov u nás mení za uplynulé desiatky rokov?

K. POPELKOVÁ: Pred rokom 1989 bol štátnou ideológiou kresťanský obsah sviatku zatlačovaný do súkromnej sféry a na verejnosti boli prípustné iba nenáboženské prejavy. To, že Veľká noc bola v médiách i školách tematizovaná ako sviatok jari, paradoxne podnietilo rozvoj udržiavania, oživovania a folkloristického pestovania tradičných veľkonočných zvykov na lokálnej i regionálnej úrovni. Od 90. rokov 20. storočia veriaci znova môžu počas sviatku slobodne prejavovať náboženské cítenie. Náboženské rituály a cirkevné aktivity prenikajú aj na verejný priestor v podobe pašiových sprievodov v mestách, priamych televíznych a rozhlasových prenosov obradov a bohoslužieb, organizovania nábožensky tematizovaných kultúrnych podujatí či koncertov.

M. H.: Posúvame sa v čase a mohlo by sa zdať, že každým rokom je upúšťanie od tradícií výraznejšie, respektíve stále viac prispôsobované momentálnemu fungovaniu spoločnosti. Majú tieto sviatky pre nás zmysel?

K. POPELKOVÁ: Ak by sme napríklad mali posúdiť význam živých jarných roľníckych zvykov začiatkom 20. storočia pre súčasných obyvateľov miest na Slovensku, je jednoznačné, že v tomto prostredí sú cudzie a s každodenným životom nesúvisia. Ak sa však tieto alebo ostatné tradičné jarné zvyky – vynášanie Moreny, prinášanie leta, pletenie korbáčov, maľovanie vajíčok, oblievačka a šibačka – či už v mestách alebo na dedinách stále udržiavajú (a nielen predvádzajú na javiskách ako zážitok pre diváka), musia mať pre spoločenstvo alebo pre človeka samotného zmysel. Napríklad v potvrdzovaní spolupatričnosti alebo priateľských zväzkov, v zábave a relaxácii.

M. H.: Všetko sa zrejme začína aj končí v rodine a vo vzájomných vzťahoch. Ako udržať tradície, keď ich jeden partner v rodine chce dodržiavať, ale ten druhý k tomu nemá vzťah?

K. POPELKOVÁ: Pretože pre rodinu dnes nejestvujú formálne stanovené, vyžadované a kontrolované spôsoby prežívania Veľkej noci, sledujeme v súčasnosti v tejto sfére mnohé rozdiely, ktoré podmieňuje veľa faktorov. Napríklad spôsob života v meste či na dedine, či a aké veľkonočné tradície si ľudia do svojich terajších rodín prinášajú z detstva či predchádzajúcej rodiny, región, z ktorého pochádzajú, aký je ich svetonázor, pracovná vyťaženosť, vek detí, a pod. Preto buď trvajú na udržiavaní tradícií alebo prijímajú zvyky partnera, vytvárajú nové kombinácie.

Veľkonočné rituály

M. H.: Ako slávia Veľkú noc susedné krajiny a v širšom kontexte aj celá Európa. Vnímate v tom výrazné rozdiely?

K. POPELKOVÁ: Hlavné znaky slávenia Veľkej noci možno v rámci Európy dokumentovať v troch rovinách: náboženskej, profánnej a v rovine tradičných zvykov. Hoci kresťanská veľkonočná liturgia, stará takmer dvetisíc rokov, je v Európe všade v podstate rovnaká, odlišujú sa jednotlivé európske regióny alebo krajiny výskytom niektorých náboženských tradícií spojených s prejavmi ľudovej zbožnosti, akými sú napríklad pašiové sprievody a krížové cesty, púte na miesta spojené so životom Ježiša Krista či obrady požehnávania veľkonočných jedál kňazmi. Profánne spôsoby sviatkovania – cestovanie, turistika či šport sú podobné vo všetkých častiach Európy. Rozdiely v slávení Veľkej noci v Európe určuje aj stabilita a obľuba tradičných ľudových obyčají, ktorých pôvod je starší ako kresťanské rituály. V západných európskych krajinách prežívajú z nich prevažne iba jednotlivosti. V tomto zmysle územie Slovenska predstavuje v rámci Európy unikátny región.

M. H.: Akú budúcnosť by sme mohli predpovedať významu a spôsobu trávenia Veľkonočných sviatkov na Slovensku?

K. POPELKOVÁ: Etnologický výskum a pozorovania svedčia o skutočnosti, že obľuba tohto sviatku nie je na ústupe. Vnímanie jeho dvoch navzájom sa špecificky prelínajúcich hlavných tém – pripomínanie Kristovho zmŕtvychvstania a jarnej obnovy prírody – je medzi občanmi Slovenska zdieľané univerzálne. Symboly tohto sviatku aj tradičné zvyky s ním spojené sú všeobecne známe naprieč regiónmi, sociálnymi i vekovými skupinami obyvateľstva. Navyše, niektoré unikátne obyčaje, ktorých vek je veľmi dlhý, sú stále prirodzene živé a pravidelne sa opakujú ako neodmysliteľná súčasť sviatku. Čas viacdňového pracovného voľna, ktorý tieto sviatky predstavujú v kalendári, je vítaným prerušením každodennosti ponúkajúcim množstvo alternatív, ako ho „neobyčajne“ prežiť.

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: SAV

Ilustračné foto: Pixabay.com /suju/

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
FVF 2019
Prechod VK na VND - jar
Vedec roka 2018
Veda v Centre
TVT 2018 články
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Škrupina je vrstva vápnika chrániaca obsah vajíčka a zárodku vnútri vajíčka umožňuje dýchať.
Zistite viac