Spoločný česko-slovenský štát pomohol obom národom


Spoločný česko-slovenský štát pomohol obom národom

28. október 1918. Dátum, ktorý Čechom a Slovákom priniesol prvý spoločný štát. Vo vtedajších pohnutých časoch v dôsledku prvej svetovej vojny znamenal veľké nádeje pre lepší život. Aká bola realita? Aké okolnosti viedli k vzniku prvej republiky? Prečo vydržala pomerne krátko?   

Pri príležitosti 100. výročia vzniku samostatného česko-slovenského štátu (ČSR) sme sa na túto tému porozprávali s prof. PhDr. Romanom Holecom, CSc. z Historického ústavu SAV.

S. CIGÁŇOVÁ: Ako vo všeobecnosti hodnotíte prvú ČSR, ktorá vznikla po 1. sv. vojne? Bolo to jediné správne rozhodnutie vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov?

R. HOLEC: Z viacerých alternatív sa to ukázalo ako jednoznačne najproduktívnejšie a najlepšie riešenie.

Súčasne išlo o pragmatický krok, lebo pomohol obom národom. Nový štát na hraniciach českého kráľovstva by totiž dostal Čechov a Moravanov do mimoriadne komplikovanej a z geopolitického hľadiska neudržateľnej situácie, keď by boli z troch strán obkľúčení Nemcami a navyše so silnou nemeckou menšinou. Slováci zväčšili „štátotvorný“ národ a rozšírením štátu zaistili spojenie so Slovanmi a hranicu (hoci krátku) s Rumunskom, jediným spriateleným susedom.

Československo dalo Slovensku po prvý raz hranice a vymedzilo mu územie, ktoré sa k jeho menu radí doteraz. Školstvom a kultúrnou politikou Slovensku umožnilo obrovský vzdelanostný a kultúrny rozmach. Dotvorila sa komplexná sociálna štruktúra slovenskej spoločnosti, ktorá navyše dospela k vysokému stupňu národného sebavedomia. Slováci sa v medzivojnovom období sformovali do podoby moderného európskeho národa. Demokratické pomery, parlamentarizmus, volebné právo (aj pre ženy), straníctvo a politická kultúra dali obyvateľom obrovskú politickú skúsenosť, z ktorej ťažili celé 20. storočie. Slováci v Československu vyrástli na sebavedomý moderný národ.

S. C.: Aké boli vtedy po vojne nálady u oboch národov na margo toho žiť v spoločnom štáte? Aké mali bežní ľudia očakávania od spoločného štátu, ČSR?

R. HOLEC: Česi a Moravania mali jednoznačne pozitívny postoj a veľké očakávania, Nemci a Maďari úplne naopak. Na Slovensku pôsobili obavy z kroku do neznáma, ľudia by volili radšej istoty, radšej maďarského vrabca v hrsti ako českého holuba na streche. Nový štát si nikto nevedel predstaviť, aký bude a či prežije.

Obavy spomínané pri vzniku sa premietli i do prvých rokov štátu. Umocňovala ich protičeskoslovenská propaganda zo strany Poľska a Maďarska. Sociálne problémy ako dôsledok skončenej vojny sa pripisovali Prahe a komplikovali vzťah k novému štátu. Viaceré problémy si však spôsobili necitlivým prístupom československí politici sami, vrátane Šrobárovho ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. V takýchto podmienkach sa preto generovali skôr opozičné a voči štátu kritické postoje.

Nakoniec sa Slovákov podarilo získať na stranu republiky, čo bol veľký výkon Československa. Lebo ani autonomistom nešlo o rozbitie štátu. Demokracia, politická kultúra, rozmach školstva a kultúry, všestranný národný rozvoj – to všetko spôsobilo, že v krátkom čase, teda ešte v priebehu dvadsiatych rokov, bol aj Slovákmi štát prijatý za svoj a stotožnili sa s jeho existenciou i hodnotami.

znak prvej česko-slovenskej republiky; zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Prvá_česko-slovenská_republika#/media/File:Greater_coat_of_arms_of_Czechoslovakia_(1918-1938_and_1945-1961).svg

S. C.: Republika ako zoskupenie bola vtedy tiež úplnou novinkou. Prečo sa vtedajší predstavitelia štátu rozhodli pre túto formu? Osvedčila sa?

R. HOLEC: Zo začiatku sa uvažovalo aj o možnej monarchii, všetko záviselo od úlohy jednotlivých veľmocí vo vojne a od jej priebehu. S pribúdajúcim poklesom významu Ruska a s neveľkým záujmom Veľkej Británie o strednú Európu sa do popredia dostal republikánsky model. Zatiaľ čo E. Beneš videl vzor predovšetkým vo Francúzsku, T. G. Masaryk skôr uprednostňoval americký model a americké hodnoty. Nadviazala na ne hlavne Washingtonská deklarácia z októbra 1918. Československo sa v protiklade s Rakúsko-Uhorskom deklarovalo ako štát s republikánskym zriadením a parlamentnou demokraciou, s rozsiahlymi demokratickými právami pre občanov. Len najkonzervatívnejší z trojice zakladateľov – M. R. Štefánik – lipol na talianskom monarchistickom modeli a požadoval istú prechodnú dobu, kým by napr. ženy dospeli k volebnému právu. Ukázalo sa však, že Československo a jeho obyvatelia nároky demokracie bez problémov od začiatku dobre zvládli.

S. C.: Ako sa vtedy žilo ľuďom z hľadiska ekonomického, keďže bolo tesne po vojne?

R. HOLEC: Koniec takmer päť rokov trvajúcej devastačnej vojny a vznik štátu takmer na zelenej lúke spôsobili v prvých rokoch veľmi vážne sociálne problémy. Ekonomika v rozvrate, mnohé podniky sa kvôli neudržateľným stratám zatvárali, inflačná špirála, nedostatok tovarov a uhlia, boje s maďarskými boľševikmi v prvej polovici roku 1919 – to všetko sa podpísalo na katastrofálnej sociálnej situácii ľudí. Menová reforma nového štátu z jari 1919 a okolkovanie polovice prinesených peňazí (druhá polovica prepadla v prospech štátu) spôsobili ďalšie ožobračovanie ľudí, navyše na Slovensku si mnohí ľudia neodniesli peniaze na kolkovanie, keďže neverili v dlhé trvanie republiky. A prišli o ne.

Len postupne sa prekonávala povojnová kríza. Hospodárskou emancipáciou a oddelením sa od krízových stredoeurópskych ekonomík sa stabilizovala ekonomika nového štátu, ale na Slovensku negatívne dôsledky pretrvávali podstatne dlhšie.

S. C.: Prvá ČSR netrvala príliš dlho. Aké boli dôvody jej zániku?

R. HOLEC: Republika vznikla ako produkt versailleských mierových zmlúv a nového usporiadania (nielen) strednej Európy. Stala sa taktiež obeťou zrútenia tohto systému. Československu nepomohlo, že sa vyvinulo doslova na „ostrov demokracie“ uprostred autoritatívnych a voči nemu nepriateľsky naladených štátov. Krátka hranica so spojeneckým Rumunskom nemohla republike pomôcť vymaniť sa z agresívneho nemeckého obkľúčenia, do ktorého sa koncom tridsiatych rokoch dostala. Rovnako agresívne Maďarsko a Poľsko už len dokonali túto beznádejnú geopolitickú situáciu, ktorú umocnila rezignácia spojeneckého Francúzska na plnenie si svojich záväzkov.

 

Zhovárala sa: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj foto/znak prvej česko-slovenskej republiky/:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Prvá_česko-slovenská_republika#/media/File:Greater_coat_of_arms_of_Czechoslovakia_(1918-1938_and_1945-1961).svg

Ilustračné úvodné foto: Pixabay.com /Vikino/

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vo „vážnych“ hrách sa herné technológie využívajú na osvojenie si nových poznatkov a zručností.
Zistite viac