Spoločná krajina Čechov a Slovákov


Spoločná krajina Čechov a Slovákov

Na jeden spoločný štát sa pozerajú z mnohých uhlov pohľadov. Československo je dnes už minulosťou, no stále majú Česi aj Slováci potrebu vracať sa k spoločnej republike, a to najmä pre nadštandardne dobré susedské vzťahy, ktoré pretrvávajú. O Československu rozprávali poprední historici – profesor Roman Holec, ktorý prezentoval slovenský pohľad a docent Ján Nemeček, ktorý sa pozrel na dejiny z pohľadu Čechov. Podobná prednáška zaznela uplynulý pondelok na pražskom Žofíne. Tá slovenská, v Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca v Bratislave, na ňu nadväzovala.

„Vznik Československého štátu 28. októbra 1918 znamenal koniec etapy príprav na vytvorenie spoločného štátu. Etapy, ktorá je charakterizovaná bojom na domácom aj zahraničnom fronte, ktorá bola výsledkom niekoľkoročného zápasu v rokoch prvej svetovej vojny za československú štátnosť. V roku 1914 ešte nebola myšlienka spoločného štátu medzi českými a slovenskými politikmi príliš rozšírená,“ povedal Ján Nemeček.

Do „spoločného projektu“ vstupovali obidve krajiny s nádejami, ale aj obavami. Myšlienka jednotnej československej štátnosti nebola hneď zjavná a jej podoba v praxi bola len ťažko predvídateľná.

„Ak si porovnáme postavenie Slovákov spred vyše 100 rokov, tak žiadny z európskych národov nemá za sebou taký úspešný príbeh. Z politického dna doslova na politické výslnie. Keď sa vítalo 20. storočie, slovenské hlasy boli v súvislosti s ním plné skepsy. Keď sa vítalo 21. storočie, nebolo snáď optimistickejšieho národa v Európe, ako boli Slováci,“ povedal Roman Holec.

Úloha založiť nový štát nebola jednoduchá, a to vo všetkých ohľadoch – politických, sociálnych aj ekonomických. Ako ďalej uviedol docent Nemeček, obidve krajiny vstupovali do spoločného štátu v rozličnom postavení.

„Český národ patril medzi najrozvinutejšie národy predlitavskej časti monarchie. Musel však o svoje postavenie tvrdo zápasiť s českými Nemcami, ktorí si uchovávali dominantné postavenie. Postavenie Slovenska v Zalitavsku bolo omnoho zložitejšie a nepriaznivejšie, čelilo silnejúcej maďarizácií Slovákov. Nielenže patrilo Slovensko medzi zaostalejšie a prevažne agrárne uhorské časti Rakúsko-Uhorska, ale Slováci boli vystavení tvrdému a sústavnému maďarizačnému tlaku,“ povedal Nemeček.

„Slovensko, ako jedna z ekonomicky najvyspelejších súčastí Uhorska, tvorilo pri vstupe do nového štátu len 8 % jeho priemyselného potenciálu. Hoci ekonomika medzivojnovej republiky býva až mýtizovaná, patrila k slušnému európskemu priemeru, ba v rámci strednej a východnej Európy mala dokonca líderské postavenie. Je však otázne, do akej miery to cítilo Slovensko, ktoré dosiahlo predvojnovú úroveň svojej výroby až v polovici tridsiatich rokov,“ zamýšľa sa historik Roman Holec.

Obaja historici sa vo svojich prednáškach vracali k okolnostiam založenia štátu, k pôvodcom tejto myšlienky a k víziám, ktoré vtedy mali. Pre súčasné generácie je podľa nich nesmierne dôležité neustále sa k týmto faktom z minulosti vracať, aby sme chápali súčasnosť a vedeli sa vo svojich postojoch správne rozhodovať aj v budúcnosti.

„Je dobré, keď pochopíme, že naši predkovia, ktorí Slovensko vytvárali, mali v sebe silný pozitívny náboj. Chceli vytvoriť celok, ktorý bude mať trvalejšiu hodnotu pre obidva národy. Na toto by sme nemali zabúdať, keď čítame tézy o vymyslenom Československom štáte, ktorý údajne vznikol proti vôli a záujmom všetkých svojich susedov a najmenej tretiny svojich vlastných obyvateľov. Bol tu spoločný štát, ktorý 74 rokov, 2 mesiace a 4 dni spájal Čechov a Slovákov. Štát, na ktorý môžeme byť hrdí a ktorý sa stal pre budúcnosť našich národov základom, na ktorom môžeme budovať našu českú a slovenskú budúcnosť. Štát, ktorý vznikol zo spoločnej vôle obidvoch národov a ktorý sa stal ich vzájomným obohatením,“ dodal na záver prednášky docent Nemeček.

docent Ján Nemeček

„Storočnica tohto štátu núti k zamysleniu nad mnohými otázkami. Napríklad akú hodnotu predstavuje štát a do akej miery ho treba sakralizovať. S tým máme v slovenských dejinách svoju skúsenosť, hoci sa netýkala práve Československa. V prípade štátu ide o konštrukt, ktorý v istom čase vzniká, aby v inom zanikol. Faktom taktiež je, že za štátom sa skrýva viac ako len právna organizácia politickej moci. Sú za ním ľudia s rodinami, ich príbehy, životy, veľké činy i tragédie, rodný kraj a početné vzťahy. Preto za tento štát zomierali ľudia a jemu boli častokrát venované ich posledné slová. A ľudský život je predsa tou najväčšou hodnotou,“ uzavrel svoju prednášku profesor Holec.

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. je profilujúcim historikom 19. a 20. storočia, ktorý pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Je autorom pätnástich monografií, spoluautorom desiatich syntéz, editorom piatich publikácií (z toho troch zahraničných) a autorom viac ako dvesto vedeckých štúdií, ktoré mu vyšli v trinástich krajinách sveta. Je jedným z najžiadanejších slovenských historikov v zahraničí, prednášal v 25 krajinách sveta, absolvoval množstvo zahraničných študijných pobytov a získal prestížne ocenenia. Je odborníkom na hospodárske a sociálne dejiny, zameriava sa na agrárne ideológie, environmentalizmus, ale aj koncernovú politiku či výskum aristokracie.

Doc. PhDr. Jan Němeček, DrSc. je rešpektovaným historikom, ktorý sa zaoberá dejinami Československého státu, najmä v rovine politickej a diplomatickej. Od roku 1995 pracuje v Historickom ústave Akadémie vied ČR, pôsobí aj na Filozofickej fakulte Univerzity Pardubice. Je autorom či spoluautorom dvanástich monografií, 26 publikácií a viac ako 120 vedeckých štúdií. Od roku 1996 vedie prestížny edičný projekt Dokumenty československej zahraničnej politiky. Má za sebou dlhoročné výskumy v zahraničných archívoch, je členom mnohých domácich i zahraničných vedeckých grémií a riešiteľom či spoluriešiteľom trinástich grantových projektov. Prednášal na mnohých konferenciách doma i v zahraničí a získal aj vzácne ocenenia.

 

Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: SAV

Uverejnila: LČ

Súvisiace:

Hore
Prechod VK na VND - jeseň
Extrapolácie 2018
Veda v Centre
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Utorok s psychológiou TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
TVT 2017 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Autizmus je neurovývinová porucha, spôsobená chybami vo vývine neurónov a ich spojení.
Zistite viac