Slnko – naše teplo a svetlo

07. mar. 2019 • Fyzikálne vedy

Slnko – naše teplo a svetlo

Najnovšie vydanie relácie Veda SK patrilo na vlnách Rádia Slovensko astronómom. Obaja sú zo Slovenskej akadémie vied a nespočetné hodiny trávia pozorovaním oblohy na najvyššie položenom pracovisku na Slovensku – na Astronomickom ústave SAV na Lomnickom štíte.

V sobotu 23. februára od 22.20 hodiny boli hosťami v programe Veda SK RNDr. Aleš Kučera, CSc. z Astronomického ústavu SAV a člen Predsedníctva SAV a Mgr. Peter Gömory, PhD., zástupca riaditeľa Astronomického ústavu SAV a vedúci Oddelenia fyziky Slnka. Vedci prezentovali svoje poznatky o našej najbližšej hviezde, o Slnku.

„Slnko nám dáva svetlo a možno si to málokto uvedomuje, ale štandardnou situáciou vo vesmíre je totálna tma. A len výnimočne pri hviezdach je trošku svetla. Preto je Slnko výnimočné, že nám to svetlo dáva. Len na ukážku poviem, že keby sme boli na Plute, už by sme nevedeli zistiť, ktoré to Slnko je naše, pretože tam je tma aj cez deň. Tak je Pluto ďaleko a je naozaj tak malé,“ povedal Aleš Kučera.

Podľa Petra Gömoryho by sme bez Slnka na našej planéte nielen nevideli, ale nebolo by možné, aby na Zemi prebiehal ten najdôležitejší proces – fotosyntéza. Vďaka nej dokážu rastliny syntetizovať chemické prvky a bez toho by nebolo možné takéto prvky v prírode vytvárať.

V porovnaní so Zemou má Slnko niekoľkonásobne väčšiu hmotnosť.

„Obrovská hmotnosť Slnka sa prejavuje tým, že má veľkú gravitáciu, čiže pôsobí na okolité telesá veľkou gravitačnou silnou. Zaujímavosťou je, že celá Slnečná sústava sa nachádza nie v nejakom izolovanom priestore, ale je súčasťou väčšieho hviezdneho ostrova, ktorý sa volá galaxia. A prekvapujúcim zistením je, že aby sa v priestore Slnko nejako pohybovalo, tak musí okolo stredu galaxie obiehať až rýchlosťou 220 kilometrov za sekundu, čo je nepredstaviteľné. Jednoducho povedané, všetci sa teraz rútime okolo centra galaxie,“ popisoval Peter Gömory.

Vo vesmíre poznáme množstvo prípadov, kedy sa hviezdy vyskytujú pri sebe a tvoria sústavy. V prípade Slnka to však tak nie je. Je „sólo“ hráčom.

„Slnko je rarita, anomália v tomto zmysle. Väčšinou vidíme dvojhviezdy. V tom zhluku, keď vznikajú hviezdy, tak tam zrazu vznikne viac hviezd, ale často zostávajú dva páry spolu a tie hviezdy okolo seba obiehajú, majú gravitačné pôsobenie. Niekedy potom dochádza ešte aj k tomu, že si kradnú materiál, jedna menej hmotnejšia hviezda akoby ´cucá´ materiál tej druhej,“ povedal úsmevne Aleš Kučera.

„Myslím si, že to, že je naše Slnko bez nejakého brata alebo sestry, je pre nás vlastne dobre, pretože keď je tých obežných dráh hviezd pri sebe viac, tak to pre tie planéty v ich blízkosti nie je až tak dobré. Lepšie je, keď je obežná dráha jednej planéty okolo jednej hviezdy. Čiže pre vznik a vývoj života na Zemi je veľmi dôležité, že Slnko nie je dvojhviezdou, alebo viacnásobnou sústavou hviezd, ale len jednou hviezdou,“ doplnil Peter Gömory.

Ilustračné foto: Slnko; Pixabay.com /ipicgr/

Vedci sa ale zhodli na tom, že Slnko pôvodne zrejme malo mať svojho súputníka a mohol ním byť Jupiter. Nakoniec sa tak nestalo. Astronómovia sa vo svojom výskume venujú pozorovaniu slnečnej koróny. Pomocou prístroja korónograf si urobia zatmenie a skúmajú procesy na povrchu hviezdy. Vďaka týmto pozorovaniam napríklad získavajú údaje aj o jeho magnetickom poli. Príroda má ale podľa nich v tomto navrch, pretože najkvalitnejšie pozorovanie nevie vytvoriť korónograf, ale skutočné zatmenie. To však trvá iba niekoľko minút a vďaka prístroju dokážu pozorovať aj 2 hodiny. Tvrdia, že Slnko nás ovplyvňuje aj priamo, pretože k nám z neho nepretržite putujú drobné častice.

„Cez naše ruky, cez naše telo každú sekundu prechádzajú obrovské množstvá neutrín, ktoré vznikajú na Slnku a následne prechádzajú priestorom. Poviem to v číslach, každú sekundu preletí každému človeku 6 biliónov neutrín cez dlaň. Je jedno, či je deň, noc, či sme na odvrátenej strane Zeme, alebo privrátenej k Slnku. Oni jednoducho preletia cez našu planétu, akoby bola sitom. Žiadne varovanie sa im nedáva, žiadne výstrahy o nich nehovoríme, sú to častice, ktoré takmer vôbec nereagujú s hmotou,“ povedal Aleš Kučera.

Neutrína vznikajú pri termojadrových reakciách a keď sa ich vedcom podarí zachytiť, vedia, čo sa na Slnku deje. Sú zdrojom našich súčasných znalostí o Slnku.

Celú reláciu na tému si môžete vypočuť z archívu Rádia RTVS

 

Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Ilustračné foto: Pixabay.com /Myriams-Fotos; ipicgr/

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
FVF 2019
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jar
Vedec roka 2018
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
V prírode sa občas môže vyskytnúť okrem bieleho snehu aj sneh rôznej farby – oranžový, červený ...
Zistite viac